Choď na obsah Choď na menu
 

Aká horlivosť, taká ochrana

 

7_16_-ol_mount-carmel.jpgV istom meste skoro všetci stredoškoláci boli horlivými členmi mariánskej družiny, ktorí zvyčajne mávali každú nedeľu o 15. hodine spoločnú schôdzku, aby si vykonali svoju mariánsku pobožnosť. Už sa blížila tretia hodina v istý jarný deň, keď na schôdzku idúci členovia stretli svojho člena družiny s jedným mladíkom, ktorý na ich otázku, kam ide odpovedal, že na jazero člnkovať sa. A keď súrne naliehali naňho, aby išiel s nimi na pobožnosť, povedal im: „Ja nemusím ísť, však ma to neviaže pod ťažkým hriechom.“ A tak kým oni išli na stretnutie, on s priateľom išiel člnkovať sa. Na jazere ale asi o hodinu začal duť silný vietor a vzniklo nebezpečné vlnobitie. Vlny začali napĺňať čln, ktorý sa metal sem – tam a bol ďaleko od brehu. Vtedy člen mariánskej družiny kŕčovite chytil škapuliar a v hroznej úzkosti zavolal: „Drahá matka Škapuliarská, zachráň ma!“ Ale zrazu začul hlas: „Ja to nemusím!“ „Pomôž mi!“ „Ja nie som povinná to učiniť“. Keď ho svätá Bohorodička napokon na jeho úprimné naliehanie zachránila, tak si uvedomil, že Panna Mária pomáha tým štedrejšie svojim ctiteľom, čím je nimi usilovnejšie a vrúcnejšie uctievaná i milovaná.