Choď na obsah Choď na menu
 

Láska k Bohu v živote Panny Márie

 

mary.12.jpgČo je láska k Bohu? Láska k Bohu je cnosť vliata Bohom do nášho srdca, ktorá pôsobí tak, že sa oddávame Bohu ako Najvyššiemu dobru, aby sme sa mu plnením Jeho vôle ľúbili. Svätí otcovia nazývajú lásku k Bohu pokladom kresťana, základom Božích prikázaní, stĺpom, hrádzou, matkou a kráľovnou všetkých cností. Uvedomme si, že sme boli stvorení na to, aby sme milovali Boha a oslavovali Ho. Pán Boh nás stvoril na svoju podobu a obraz. A keď je Boh láska (1 Jn 4,16), stvoril nás, aby sme Ho i my milovali a to svojim srdcom. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“, hovorí Pán Ježiš (Mk 12,30). Čo znamená milovať Boha? Znamená to zriekať sa svojej vôle pre Krista a podriadiť Ježišovi celý náš život. Akou láskou ku Kristovi horeli svätí Pánovi. Je známe, že sv. Peter z Alkantary musel v zime vybiehať zo svojej rehoľnej izby na svieži vzduch, aby si ochladil svoju hruď, ktorá celá horela žiarom k Bohu.

Za najväčší vzor v láske k Bohu a za príhovorkyňu pred Bohom si berme presvätú Pannu Máriu. Ona bola už od okamihu svojho nepoškvrneného počatia naplnená Duchom Svätým, a preto milovala Boha od počiatku, takže mohla o sebe povedať: Môj milý je môj a ja som jeho...(Pies 2,16), t.j. celé moje srdce je oddané Bohu. V tejto láske k Stvoriteľovi našla Mária všetko svoje šťastie, ako nás sama o tom uisťuje, hovoriac: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi...(Lk 1,46-47). Aj my máme hľadať pravé šťastie v Bohu, a nie v svetských radovánkach alebo márnostiach. Hľadajme ho v láske k Bohu, a iste ho nájdeme, lebo sv. Augustín hovorí: „Stvoril si nás, Pane, pre seba a nespokojné je ľudské srdce, dokiaľ nespočinie v Tebe.“

Táto láska Panny Márie k Bohu sa rozmohla novým ohňom vo chvíli vtelenia Božieho Syna, keď sa Mária stala živým svätostánkom Božej lásky (Lk 1, 34). „Ako oheň rozpaľuje železo,“ hovorí sv. Ildefonz, „tak ju celú rozžeravil Duch Svätý, že v nej bolo vidieť iba plameň Ducha Svätého, a že v nej hrial iba oheň tejto lásky.“ Preto tiež cirkevní otcovia prirovnávajú srdce Božej rodičky k svietniku, ktorý nepretržite horel v stánku zhromaždenia (Ex 27,21) a obracajú na ňu slová Ducha Svätého: „Jej páľa - to ohňa plápoly...“(Pies 8,6) Otcovia tiež pripodobňujú Máriino srdce k oltáru v Šalamúnovom chráme, na ktorom ustavične horelo kadidlo k pocte Pána Zástupov. Tieto ustavične horiace veci – to sú myšlienky, slová a skutky najsvätejšej Panny, ktoré všetky vychádzali z najvrúcnejšej lásky k Pánu Bohu. I my môžeme všetky svoje činy posvätiť dobrým úmyslom, ak ich konáme z lásky ku Kristovi; ale žiaľ, náš úmysel je mnohokrát zmarený pýchou, namyslenosťou, samoľúbosťou. Pozrime, ako v láske k Bohu nasledoval Máriin príklad svätý Bernard. Je známe, že mával veľmi krásne kázania, a preto sa v ňom diabol snažil vzbudiť samoľúbosť, hovoriac mu: „Ako krásne hovoríš, Bernard!“ Ale svätec ho odrážal s pohŕdaním slovami: „Satan, nekážem podľa tvojej vôle, ale len podľa vôle Boha!“

Po nanebovstúpení Pána Ježiša, Panna Mária sa modlila s apoštolmi a očakávala zoslanie Ducha Svätého. Ak na apoštolov na Turíce zostúpili tak veľké milosti a dary Svätého Ducha: ako dar múdrosti, proroctva, konanie zázrakov, aké milosti potom naplnili Matku Božiu, kráľovnú apoštolov a nevestu Svätého Ducha! Z tohto dôvodu ju Cirkev svätá nazýva „ružou duchovnou“; lebo ako je ruža najvznešenejšia a najkrajšia z kvetín, tak Mária prevyšuje všetkých svätých veľkosťou Božích milostí; ako ruža je kráľovnou kvetín a odznakom lásky, tak Bohorodička, milujúc Boha viac ako všetci svätí a anjeli, je kráľovnou lásky, ako ju nazýva sv. František Saleský. Vzhľadom k tomu Mária prirovnáva seba k ruži z Jericha, ktorá je zo všetkých najkrajšia: „Vyrástla som ako palma v Engadi, (som) ako ružový sad v Jerichu...“(Sir 24,18)

Akí by sme boli šťastní, keby naše srdcia vždy oživovala láska k Bohu! To všetko, čo by sme konali alebo trpeli pre Boha, zdalo by sa nám ničím, lebo sv. Augustín hovorí, že „kto miluje, necíti bremeno a ak ho cíti, miluje bremeno.“  Prosme teda Boha o lásku, prosme Ho skrze príhovor Panny Márie, často opakujúc: „Ó, Mária, matka krásneho milovania, vypros mi najkrajšiu zo všetkých cností: Lásku k Pánu Bohu. Daj, aby som nelipol na stvoreniach, ale aby som na prvom mieste miloval môjho Stvoriteľa a Vykupiteľa, Ježiša Krista.

 

(Preložené a doplnené  zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)