Choď na obsah Choď na menu
 

Láska Panny Márie k blížnemu

 

visitation-of-mary.jpgLáska k blížnemu spočíva v tom, aby sme mu nič tak nepriali a nerobili, čo by sme sami nechceli dostať od iných a naopak, aby sme blížnemu priali všetko dobré a robili mu to, čo chceme, aby sme aj my dostali, teda hlavne spásu nesmrteľnej duše. Ježiš prikázanie o láske k blížnemu kladie hneď za prikázaním lásky k Bohu, a hovorí, že „na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“(Mt 22,40)

Láska k blížnemu sa má prejavovať nielen myšlienkami a slovami, ale aj skutkami: „Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.“(1 Jn 3,18)

Kresťanské učenie nám odporúča sedem skutkov telesného a duchovného milosrdenstva. Je bolestné, keď sa táto cnosť ničí a to najmä medzi kresťanmi. Koľko je len medzi kresťanskými spoločenstvami závisti, hádok, neodpustenia, nenávisti, podvodov, ohovárania...Prečo je to tak? Lebo nevidíme v tom druhom Krista a jeho dobré vlastnosti, ale vidíme na ňom len jeho chyby a hriechy. Apoštol Pavol ale píše: „v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.“(Fil 2,3)

Najvznešenejším vzorom tejto lásky k blížnemu je Prečistá Bohorodička. Kto miluje Boha, miluje tiež všetko, čo Boh miluje. Ako nikdy nebol nikto, kto by viac miloval Boha viac než ona, tak ani nikdy nebol nikto, kto by miloval blížneho viac, ako matka Božia. Sv. Alfonz poznamenáva: „Vezmi lásku všetkých matiek k svojim deťom, všetkých anjelov a svätých k svojim ctiteľom a spoj ich v jedno; táto láska sa nevyrovná láske, ktorú má Božia Rodička k jedinému človekovi.“

Cirkevní otcovia prirovnávajú náš život k životu izraelitov na púšti. Ako totiž židia išli z egyptského otroctva do zasľúbenej zeme, tak i my putujeme z otroctva hriechu do nebeskej vlasti. A ako židia museli znášať hlad, smäd, slnečný úpal, tak aj my musíme kráčať cestou tŕnistou a mnohokrát cestou utrpenia. Boh sa však zľutoval nad izraelitami a za dňa ich sprevádzal v oblačnom stĺpe, ktorý ich chránil svojim tieňom pred slnečným úpalom a v noci im zasa ohnivým stĺpom ukazoval cestu, kadiaľ majú ísť. (Ex 13,21)

Svätý Epifánius a svätý Ondrej z Kréty tvrdia, že tento oblak bol predobrazom Panny Márie, a že naznačoval jej dobrotu a lásku k blížnemu, ktorá zdobí jej srdce.

Pozrieme sa, čo o tejto téme hovoria evanjeliá.

Matka Božia sa neľakala žiadnych ťažkostí. Z Nazaretu do Hebronu, kde bývala jej teta Alžbeta, ktorá bola v požehnanom stave, bola cesta hornatá a dlhá; svätá Panna tam ide s náhlením, aby svojej príbuznej pomáhala v domácich prácach. Mária sa toho ale neľaká, plní však svoje povinnosti s najväčšou obetavosťou tri mesiace (Lk 1, 39-56). Iný dôkaz. Spomeňme si, ako v Káne Galilejskej na svadbe, kde bol Ježiš i apoštoli, došlo svadobčanom víno a Mária vidiac rozpaky rodiny, aby podala ruku blížnemu v potrebe, ide k svojmu Božskému Synovi. Svojim príhovorom spôsobí, že Pán Ježiš učiní prvý zázrak, keď premieňa vodu na víno, a to na prosbu svojej matky (Jn 2, 1-11).

Teda akou láskou asi horí k nám jej najcitlivejšie srdce! Duch Svätý hovorí, že „pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.“(Ž 19,7) Mária zjavuje lásku a preukazuje dobrodenia nielen priateľom, ale aj nepriateľom. Kto bol príčinou, že jej najmilší Syn zomrel na kríži? My, hriešnici. Ona nám však odpúšťa a obetuje svojho Jednorodeného syna večnému Otcovi na naše vykúpenie. Sme ochotní aj my tak odpúšťať viny svojim blížnym? Žiaľ, často je v našom srdci hnev, zlosť a horkosť voči našim blížnym.

Prosme teda Pannu Máriu o lásku k našim blížnym i k nepriateľom, lebo Kristus hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“.(Mt 25,40)

(Preložené a doplnené  zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)