Choď na obsah Choď na menu
 

Moc Najsvätejšieho mena Ježiš

 

e9e7e57b542ee4891d9dcf1456a16807--savior-jesus-christ.jpgPísmo o mene nášho Spasiteľa, Pána Ježiša učí: „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení."(Sk 4, 12)

„Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno,  aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: "Ježiš Kristus je Pán!" na slávu Boha Otca.“(Fil 2, 8 - 11)

Meno nášho Pána je najsvätejšie, najkrajšie, najsladšie a najmocnejšie.

Bl. Henrich Suso tak miloval Krista, že si sväté meno Ježiš železom vryl na hruď a povedal: „Milenci nosievajú u seba obraz svojej milenky; ja ťa milujem Ježišu, vrúcnejšie, preto som si vpísal Tvoje meno do svojho tela.“ Iste nikto od nás nežiada, aby sme urobili to, čo Henrich, ale môžeme to učiniť duchovne. Vpíšme si Spasiteľovo meno tak hlboko do srdca, aby ho nevymazala žiadna ľudská zloba, ani nejaký problém, či smútok. Menu Ježiš neodolá ani celé peklo, ktoré bolo spolu s hriechmi celého sveta porazené na Golgote práve v Kristovom mene.

Sv. František z Pauly sa kedysi dozvedel, že na rozbúrenom mori hrozí záhuba akejsi lodi. Bez odkladu sa ponáhľal do prístavu, urobil smerom k lodi znamenie svätého kríža a vrúcne zvolal: „Ježišu, Ježišu!“ V tom okamihu búrka prestala a loď pokojne vplávala do prístavu. O čo skôr utíši toto mocné meno zhubnú búrku pokušení, ak ho budeme vrúcne vzývať. Preto sv. Justín hovorieval: „Ak zápasíme s peklom s Ježišovým menom na perách, bojuje Ježiš za nás, s nami a v nás a nepriatelia sa dávajú na útek, ako náhle započujú jeho meno.“ Pravdu týchto slov zakúsil na sebe sv. pustovník Anton. Keď raz na neho prudko dorážal diabol, svätec sa bránil slovami: „Všetku tvoju silu pokorí Ježiš.“ Sotva to dopovedal, pokušiteľ zmizol. Meno nášho Pána je aj sladkosťou v utrpení a to ako počas života, alebo aj v hodine smrti. Keď zomieral Fridrich Leopold Štolberg, povedal lekárovi: „Povedzte mi úprimne, zomriem zajtra, či až pozajtra?“ Lekár odpovedal: „Vaša živá viera a váš kresťanský život mi dovoľujú, aby som vám povedal pravdu: Ešte pred polnocou budete zbavený svojho utrpenia.“ Na to nemocný: „Chvála Bohu, ďakujem vám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ To bolo jeho posledné slovo; krátko na to skonal.

Nedivme sa tejto zázračnej sladkosti mena Ježišovho! Pripomína nám predsa Toho, kto pre nás toľko pretrpel. Preto Sv. Bernard hovorieval: „Čo hľadáš v Ježišovi a čo v ňom nachádzaš? Ak blúdiš, je ti vodcom. Ak si nemocný, je ti lekárom. Ak si nespravodlivo očiernený, je ti obhajcom. Ak si v núdzi, je tvojim dobrodincom, ak si smutný, je tvojou najlepšou útechou.“ Pričiňme sa, aby celý náš život bol neustálou chválou sv. mena Ježišovho; potom Ho budeme oslavovať i po celú večnosť.