Choď na obsah Choď na menu
 

Nádej v živote Panny Márie

 

mb_serce.jpgČo je nádej v Boha? Je to cnosť, vliata do nášho srdca, ktorá pôsobí tak, že s pevnou dôverou očakávame od Boha všetko, čo nám Boh pre zásluhy Ježiša Krista sľúbil, t. j. večné spasenie, ako aj Božiu pomoc v rôznych potrebách. Koľko nešťastia, sklamania a zúfalstva zažíva človek, ktorý nedôveruje Bohu! Žiarivý príklad nádeje môžeme vidieť na Panne Márii. Nikto nešiel tak bolestnou cestou života ako ona, a predsa nikdy nezúfala, ale vždy pozdvihla s nádejou svoje oči i svoje srdce k Bohu.  Mária nás povzbudzuje, aby sme ju v tom nasledovali: „Ja som matka...svätej nádeje.  U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej, u mňa je všetka nádej silného života.“ (Sir 24,24-25)

Jób hovorí, že život človeka na zemi je vojnou (Jób 7,1). O akú vojnu, alebo boj  tu ide? Myslí sa tu na  duchovný boj o spásu našej duše. Koľko protivníkov má človek v tomto boji proti sebe! Ktorí sú to? Jedni sú vnútorní: naše slabosti, hriechom porušená prirodzenosť, dedičné, alebo získané choroby; druhí nepriatelia sú vonkajší: je to napr. chudoba, zlí ľudia, nešťastie, či pokúšania od diabla, alebo zo sveta. Prečo tak často mnohí veriaci klesajú a schádzajú z cesty spásy? Lebo nedôverujú v Pána Ježiša, napriek tomu, že apoštol Pavol nás uisťuje: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“(Fil 4,13)

Preto ak chceme obstáť v boji o spásu svojej duše až do konca, nasledujme Pannu Máriu, ktorá vo všetkých svojich protivenstvách skladala svoju dôveru v Boha. V ktorých situáciách? Je známe, že Mária sľúbila Bohu čistotu; Boh však chce, aby sa zasnúbila so sv. Jozefom – ona dôveruje Bohu, len Jemu dáva svoju nádej dúfajúc, že i napriek zasnúbeniu zostane nepoškvrnenou pannou. Anjel jej zvestuje, že sa stane panenskou Bohorodičkou – ona nechápe toto tajomstvo, ale dúfa v Boha, lebo Jemu nie je nič nemožné. Pozoruje, ako sv. Jozef z tejto príčiny váha – ona skladá svoju nádej v Boha, pritom sa vôbec neospravedlňuje, lebo je presvedčená, že sám Boh vec vyjasní. „Nechcela sama od seba zjaviť prijatú milosť,“ hovorí Kornélius a Lapide, „radšej všetko prenechala Božej prozreteľnosti s dôverou, že Boh sám obháji jej nevinnosť a česť.“ Kristus umieral na kríži, všetci pochybovali – ona jediná nepochybuje, má nádej, že jej Syn vstane z mŕtvych a premôže svet, smrť aj peklo!

Je pravdou, že Mária bola síce nepoškvrnene počatá a nemala v sebe zlé zmyslové náklonnosti, ktoré máme my, pretože oni sú následkom dedičného hriechu – ale na druhej strane sa nesmieme domnievať, že ju dobré a ťažké  skutky nestáli žiadnu námahu. Ona ale dokázala zvíťaziť nad každou ťažkosťou, lebo neustále dôverovala v Boha.

„Ó, Kráľovná moja! Ty si nazývaná v Písme Svätom nádejou, cirkev svätá ma učí, že ty si mojou nádejou. Mal by som ešte inej nádeje hľadať? Nie, veď ty si po Ježišovi celou mojou nádejou, preto so sv. Bonaventúrom, často budem volať: „Nádej tých, ktorí ťa vzývajú, zachráň ma!“    (Modlitba sv. Alfonza)

 

(Preložené a doplnené  zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)