Posledný svätorečený pápež – Pius X.
Pred 100 rokmi (2O. 8. 1914) zomrel veľký reformátor Cirkvi, svätý Pius X. Smutné je, že jeho meno sa v „katolíckych“ periodikách spomína iba v súvislosti so zavedením sv. prijímania detí, ktoré už dokážu rozlíšiť Eucharistiu od obyčajného chleba. Bolo to výrazom jeho vrelej lásky ku Spasiteľovi a túžby všetko obnoviť v Kristovi.
Najväčšia a najdôležitejšia reforma, ktorú sv. Pius X. uskutočnil, sa dnes zámerne zamlčuje. Tento posledný svätec na pápežskom tróne totiž rázne a jasne odsúdil blud modernizmu, ktorý podkopával základy kresťanskej viery. Raz sa vyslovil: „Blud, ktorý chcú v našich dňoch rozširovať, je omnoho smrteľnejší než za čias Luthera, lebo vedie nielen k zničeniu Cirkvi, ale k zničeniu kresťanstva vôbec.“ V encyklike Pascendi Dominici Gregis (1907), nazýva toto učenie „zmesou všetkých bludov“.
Pius X. zomiera tesne pred Prvou svetovou vojnou. Zasadil bludom v Cirkvi smrtiaci úder, heretici sa ale hneď po vojne znova vyrojili ako „hríby po daždi“. Pius X. neodbytnosť heretikov trefne pomenoval: „Modernisti sa nenechajú tak ľahko zastrašiť ... predstierajú najoddanejšiu poslušnosť a podriadenosť, a pritom prekrúcajú pápežove slová podľa svojho zmyslu a jeho nariadenia vykladajú tak, akoby boli namierené proti niekomu inému.“ (Pascendi § X.)
Hoci bol tento pápež povestný svojou láskavosťou a dobrosrdečnosťou, proti nepriateľom kresťanskej viery ukrývajúcim sa vo vnútri Cirkvi nešetril tvrdými výrazmi, ani prísnymi opatreniami. V úvode encykliky hovorí: „V tejto poslednej dobe nadmieru vzrástol počet nepriateľov Kristovho kríža, ktorí sa snažia úplne novou taktikou plnou úskokov podlomiť životnú silu Cirkvi. Áno, keby to bolo možné, chceli by samotné Kristovo kráľovstvo vyvrátiť od koreňov. Preto už nesmieme ďalej mlčať, aby sa nezdalo, že nedbáme svojej najsvätejšej povinnosti, a aby miernosť, ktorej sme až doteraz užívali v nádeji, že sa rozhodnú k lepšiemu, nepočítala sa nám za zanedbanie povinnosti.“ „Preto treba prerušiť mlčanie, ktoré naďalej zachovávať bolo by hriechom, a ukázať celej Cirkvi na týchto nešľachetných zakuklencov, ktorými naozaj sú.“ Skrze pápežove opatrenia bola asi tretina profesorov teológie zbavená svojich funkcií.
V roku 1907 vydal aj dekrét Lamentabili , v ktorom taktiež odsúdil 65 téz modernizmu. Mimo iné tam patrili napr. tieto:
Blud č. 9. - Kto verí, že Boh je skutočným pôvodcom Svätého Písma, prezrádza prílišnú prostotu alebo nevedomosť.
Blud č. 12. – Keď sa nejaký exegéta chce naozaj venovať biblickému štúdiu, musí predovšetkým odložiť akúkoľvek predpojatú náuku o nadprirodzenom pôvode Svätého Písma a nevysvetľovať ho inak než iné ľudské dokumenty
Blud č. 16. - Rozprávania Jána nie sú dejinami vo vlastnom zmysle, ale mystickou úvahou o evanjeliu. Reči, ktoré jeho evanjelium obsahuje, sú teologické úvahy o tajomstve spásy bez historickej pravdy.
Blud č. 27. – Ježišovo božstvo sa nedokazuje z evanjelií. Je to však článok viery, ktorý kresťanské vedomie odvodilo z pojmu Mesiáš.
Blud č .29. - Možno pripustiť, že historický Kristus bol omnoho bezvýznamnejší ako Kristus, ktorý je predmetom viery.
Blud č. 36. - Vzkriesenie Vykupiteľa nie je vlastná dejinná udalosť, ale udalosť patriaca do čisto nadprirodzeného poriadku, a nie je ani dokázaná, ani dokázateľná; kresťanské vedomie ju postupne odvodilo z iných skutočností.
Aký je dnes stav „Cirkvi“? Bohužiaľ, je ďaleko horší než pred sto rokmi. Modernistické bludy sa dnes pod názvom historicko-kritická metóda vyučujú na všetkých teologických fakultách: Zakazuje sa veriť, že biblické knihy napísali ich skutoční autori – svätopisci. Je systematicky spochybňovaná inšpirácia Svätého písma, Kristove zázraky, aj jeho skutočné a historické vzkriesenie. To, čo zakazoval sv. Pius X., dnes sa pokladá za normálne! Falošná úcta k pohanským náboženstvám došla až tak ďaleko, že už nie sú potrebné misie, pretože oficiálna „cirkevná“ hierarchia skrze prijatie ducha Assisi – ducha antikrista, hlása bludné proti kresťanské učenie, podľa ktorého sú všetky náboženstvá cestou no „neba“, i bez prijatia Krista ako jediného Spasiteľa. Toto je heréza - maxima! V „katolíckych“ kníhkupectvách iba s veľkým úsilím nájdeme nejakú pravovernú knihu. Životopisy svätých sú „očistené“ od všetkého nadprirodzeného a výnimočného. „Katolícke“ médiá sú plné heréz, nemorálností a nezmyslov.
Ako by sa asi dnes svätý Pius X. usiloval obnoviť všetko v Kristovi? Životopisci tohto zatiaľ posledného svätého pápeža spomínajú, že bol ochotný pre Ježiša obetovať aj svoj život. Kiež Pán Ježiš Kristus, pravý Boh a Spasiteľ, dá opäť Cirkvi nového, pravoverného svätého pápeža, ochotného celkom sa obetovať pre jej obnovu a Ježišovo evanjelium.