Choď na obsah Choď na menu
 

Prenasledovaní kresťania – svedectvo Sajida z Pakistanu

 

Dvadsaťsedemročný evanjelista Sajid Masih nastúpil do autobusu, aby v ňom odišiel na ďalšie pôsobisko. Mal namierené ísť do vyložene nepriateľského prostredia v jednej pakistanskej oblasti. Behom cesty premýšľal Sajid nad snom, ktorý mal nedávno pred dokončením biblickej školy. V sne videl mnoho pakistanských veľkých miest, do ktorých viedla veľká doširoka otvorená brána. Bol presvedčený, že mu Boh chcel naznačiť, že si ho povoláva do novej služby, a to šíriť evanjelium v pakistanských mestách.

A naozaj, behom nasledujúcich desiatich rokov priviedol Sajid ku Kristovi veľa pakistancov. Mnohí z nich zažili i zázračné uzdravenia. Teraz sa ale Sajid vydal do nového dobrodružstva. Už počas cesty nadviazal rozhovor s niekoľkými cestujúcimi a svedčil im o Kristovi. Niektorí prejavili hlbší záujem o vieru, ale istý muž sediaci v autobuse za Sajidom bol rozhorčený. Hovoril: „Vy kresťania nášho proroka vôbec nectíte, tak prečo by sme mali počúvať vaše reči o Biblii?“ Sajid mu pokorne odpovedal: „Naša Biblia vášho proroka nespomína.“ Dlhá cesta autobusom sa so západom slnka chýlila ku koncu. Krátko na to, ako Sajid vystúpil z autobusu, obstúpilo ho asi desať mužov. Potom ho odviezli do istého vojenského strediska a začali ho vypočúvať. „Kto ste? Ste kazateľ? Chcete obracať moslimov? Ku ktorej organizácii patríte?“ Muži mu hrozili, že pokiaľ im neodpovie na ich otázky, zabijú ho. „Hovorím vám pravdu,“ odpovedal Sajid, „som kazateľ.“ „Pokiaľ si chcete zachrániť život, zrieknete sa svojej viery a staňte sa moslimom,“ hrozili Sajidovi jeho väznitelia. „A ak sa budete zdráhať, tak na vás tak pritlačíme, že sa vaša kresťanská horlivosť do niekoľko minút úplne vyparí.“ „Som pripravený podstúpiť všetko, čo mi chcete urobiť. Som hotový zomrieť pre Ježiša a o moju vášeň pre Neho ma nepripravíte,“ prehlásil Sajid. Po týchto slovách ho vyviedli von, zviazali mu ruky za chrbát a bosého ho postavili na kus ľadu. Potom ho okolo hrude a cez nohy uviazali povrazom k stromu. Po štyroch hodinách státia na ľade Sajid pocítil, ako mu omŕzajú nohy. Nemohol to už ďalej vydržať, a preto začal volať k Ježišovi.  „Náhle som mal videnie, v ktorom som pred sebou uvidel žiariaceho anjela,“ hovorí Sajid. A práve v tom okamihu bolesť povolila a on cítil, že dostáva novú silu. To ho doviedlo k tomu, že začal spievať duchovné piesne. Nakoniec Sajid stratil vedomie. Keď sa prebral, zistil, že leží v priekope pri ceste. Sajid tvrdí, že i keď  táto skúsenosť bola veľmi tvrdá, zažil pri nej mimoriadnu Božiu prítomnosť. „Keď prechádzame utrpením a ťažkosťami, Ježiš je nám veľmi blízko.“

Podobne ako onen „štvrtý muž“ z príbehu o mládencoch Sidrachovi, Misachovi a Abdenagovi, ktorí boli na príkaz babylonského kráľa Nabuchodonozora vhodení do ohnivej pece, bol Ježiš prítomný pri Sajidovi v jeho súžení. A tak ako títo traja mládenci z knihy Daniel, tak i Sajid vydal radšej svoje telo fyzickému a duševnému utrpeniu, než by uctieval iného, ako svojho Boha. Jeho svedectvo a odvážna viera sú pre nás inšpiráciou.

(Hlas mučeníkov)

Sťahuj: Svedectvo Sajida z Pakistanu