Choď na obsah Choď na menu
 

Prenasledovaní kresťania - starovek V.

 

Svätý Pionus (Smyrna r. 251)

persecution.jpgSpolu s manželkou Sabinou a synom Asklepiadom očakávali zatknutie za vieru v Krista doma s putami na krku. Keď ich predviedli pred sudcu, sudca sa ich pýtal: „Čo znamenajú tieto putá?“

Oni odpovedali: „Aby všetci, ktorí nás videli, vedeli, že ideme pre Krista rovno do väznice, a vôbec nie k obetovaniu bohom a pohanskej modloslužobnej hostine.“ Ďalej prebieha rozhovor medzi ním, sudcom a vyšetrovateľmi.

-„Dbaj, Pionius, na naše rady a počúvni nás. Máme ťa radi pre tvoj vzorný život a tvoju skromnosť. Sladko a príjemne je žiť a vidieť svetlo.“

- „I ja mám rád život, ale ďaleko žiaducejší je život, ktorý my, kresťania, očakávame. Sladké a príjemné je denné svetlo, ale ďaleko sladšie a príjemnejšie je to pravé svetlo, po ktorom túžime. Krásne je všetko, čo vidíme – Božie diela nemáme v nenávisti; ale sú ešte iné Jeho diela, ďaleko krajšie a cennejšie. Tým dávame prednosť pred týmito.“

-„Ak nechceš obetovať, vstúp aspoň do chrámu.“

-„Modlám by to neprospelo, keby sme do neho vstúpili.“

-„Presvedč nás o tom!“

-„Kiež by som vás mohol presvedčiť, aby ste sa stali kresťanmi.“

Sudca sa smial: „Len to nie, boli by sme zaživa upálení.“

-„Ťažšie a ukrutnejšie je horieť po smrti večným ohňom.“

Sabina sa pri tom usmievala. „Ty sa smeješ?“

-„Samozrejme, lebo sa to Bohu ľúbi. Sme totiž kresťania a kto pevne verí v Krista, ustavične sa bude usmievať.“

-„Uvrhnem ťa do domu hanby.“

-„Najsvätejší sa už postará...“

-„Ten a ten obetoval bohom.“

Pionius: „Každý nech koná podľa svojho svedomia. Čo ma do iných?“

Cestou zo súdnej siene do väzenia ľud žasol: „Čím to je, že tento tak bledý, dnes žiari radosťou?“ Prebiehal ďalší výsluch. „Obetuj bohom.“

-„Som kresťan.“

-„Obetuj teda aspoň cisárovi.“

-„Povedal som, že som kresťan.“

-„Ku ktorej cirkvi patríš?“

-„Ku Katolíckej, žiadna iná cirkev nie je Kristova.“ Pionius oslovil pohanských divákov: „Pre niekoľkých kresťanov – zradcov, odsudzujete všetkých ako zlých. Pohliadnite na sieť hodenú do mora: vyloví iba dobré ryby? Okrem toho...čo myslíte, trpíme ako vinní alebo nevinní? Ak trpíme ako vinní, ako je možné, aby ste unikli trestu, keď i vy rovnako hrešíte? Ak trpíme ako nevinní, akú nádej budete mať vy? Keď je spravodlivý ťažko zachránený, kam sa podeje hriešnik? Pionius išiel na smrť, „nie ako zločinci, ktorí sa pri tom chvejú na celom tele, pod ktorým im nohy klesajú...“

 

Svätý Euplius (Sicília, r.304)

Euplius bol diakon. Sudca sa ho pýtal: „Prečítal si niekedy (v kostole) state, ktoré milostiví cisári zakázali?“ „Prečítal.“ „Kde ich máš?“ „Sú u mňa.“ „Máš ich práve u seba?“ „Mám.“ „Prečítaj nám niečo z nich.“ Otvoril evanjelium a čítal: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ „Čo to znamená?“ „Je to zákon Pánov, ktorý mi bol od neho daný.“ „Od koho?“ „Od Ježiša Krista, Syna Boha živého.“ „Pretože jeho vyznanie je známe, zaveďte ho do mučiarne.“

-„Čo hovoríš teraz o tých veciach, ktoré si ráno vyznával?“

.„Čo som povedal, opakujem i teraz v mukách.“

-„Klaňaj sa bohom a budeš slobodný.“

-„Klaniam sa Kristovi...“

 

Svätý Speratus, Donata, Secunda, Virgilia

V Kartágu v roku 200 prebiehal takýto výsluch pred prokonzulom:

-„Ako vidím, trváš na tom, že si kresťan.“

Obžalovaný Speratus: „Toto vytrvanie nepripisujem svojim silám, ale milosti z nebies. Ak chceš teda poznať moje zmýšľanie, vedz, že som kresťan a pre Krista rád zomriem.“

Panny Donata, Secunda, a Virgilia povedali: „I my sme kresťanky.“

-„Nežiadate prepustenie, ani o odpustenie?“

-„V spravodlivom boji neexistuje prepustenie (od mučeníckej smrti).“

-„Chcete určitú dobu na rozmyslenie?“

-„V tejto svätej veci, aké rozmyslenie? Všetko sme si rozmysleli už vtedy, keď sme sa svätým krstom navždy zriekli diabla a nastúpili na Kristovu cestu.“

-„Dám vám tridsaťdňovú lehotu.“

-„Ani v najmenšom vôbec nezmeníme naše vyznanie. Nepochybuj, že aké nás vidíš dnes, také nás uvidíš i po danej lehote.“

 

Svätá Blandina( 2 stor.)

Počas vlády rímskeho cisára Marka Aurélia (161 – 170) vzplanulo v niekoľkých mestách v Gálii prenasledovanie. Kresťania vyhotovili zápis veriacich, ktorí svedčili o viere. Blandina bola kresťankou „veľkej slávy“, lebo sa „jej láska k Bohu prejavovala v moci“. Bola slúžkou,  zdanlivo úplne jednoduchou ženou a „naplnená takou mocou“, že tí, ktorí ju deň a noc mučili, boli takí vyčerpaní, že to nakoniec vzdali. Boli udivení, že ešte vôbec dýcha. Ale Blandina bola posilňovaná a svoju vieru vyznávala slovami: „Som kresťanka; nerobíme nič, za čo by sme sa museli hanbiť.“ Blandina bola zavesená na kôl. Ale i tam sa vrúcne modlila a tých, ktorí ju v jej ťažkej skúške pozorovali, uvádzala vo veľký úžas. Prežila i tento trest. Potom ju priviedli do arény, aby ju predhodili levom spolu s pätnásť- ročným chlapcom Ponticusom, ktorému jej príklad dodal odvahu. Blandina pred dravou zverou neprejavovala nijaké zúfalstvo, ale „radovala sa a jasala nad svojim odchodom, ako keby bola pozvaná na svadobnú hostinu a nie predhodená šelmám.“ Dvakrát bola predhodená levom, ale tí sa jej ani nedotkli, takže ju museli odviesť späť do väzenia. Neskôr ju opäť predhodili levom, bičovali, nechali ju vláčiť v sieti divokým býkom, posadili ju do rozžeraveného kresla, ale i tak ju zaprieť vieru neprinútili. Nakoniec ju sťali mečom. Keď zomrela, pozerajúci priznali , že „nikdy nevideli ženu, ktorá by toľko dokázala vydržať.“ (Euzébius).

Blandina sa dokázala radovať tvárou v tvár levom, divokým býkom a strašnému mučeniu, pretože vedela, že odchádza do domova, ktorým sú nebesia, kde ju očakával Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus. Ako sa hovorí: „Domov je tam, kde je tvoje srdce.“ A Kde je tvoje srdce?

 Sťahuj: Prenasledovaní kresťania - starovek V.