Choď na obsah Choď na menu
 

Šťastný človek, ktorému sú odpustené hriechy.

 

gentle_healer_large_1.jpgBolo to dávno. V istom vlakovom kupé cestovali dvaja muži, jeden starší a druhý mladý. Ten starší si všimol, že jeho spolucestujúci je nejaký skľúčený a niečo ho trápi. Preto sa ho opýtal, či sa mu niečo stalo. „Veľa rokov som bol vo väzení“, povedal mladý muž. „Dnes ráno ma prepustili. Teraz cestujem domov. Veľkú hanbu som urobil svojej rodine! Počas väzenia ma ani raz nenavštívili, aj listy mi písali veľmi zriedka. Predsa však dúfam, že mi odpustili, aj keď si to nezaslúžim. Ó, ako veľmi nenávidím svoj predchádzajúci život a ako veľmi som všetko oľutoval. Aby som rodičom uľahčil situáciu, v liste som im navrhol, aby mi dali znamenie, či prijmú alebo neprijmú môj návrat domov. Na predmestí je náš dom a okolo neho záhrada, vlak prechádza okolo plota. Preto som ich poprosil: Ak mi odpustili, aby na veľkú jabloň v záhrade zavesili bielu stuhu. Vtedy z vlaku vystúpim. Ak však nechcú, aby som prišiel, nech neurobia nič. V tom prípade zostanem vo vlaku a pocestujem ďalej, niekde ďaleko.“ Čím bližšie bol vlak k jeho domu, napätie v ňom rástlo a neodvážil sa pozrieť von oknom, len povedal: „Čoskoro príde malý mostík, potom závory a potom...potom...“ Spolucestujúci si s ním vymenil miesto a navrhol mu, že bude sledovať veľkú jabloň. Keď sa tak stalo, položil ruku na plece mladého muža a slzy mu vyhŕkli z očí. „Všetko je v poriadku! Celý strom je ovešaný bielymi stuhami.“ V tom momente zmizla všetka starosť a strach sa stratil. Mladíka nebolo možné spoznať, tak mu žiarili oči.

Komentár: Čo chce povedať tento príbeh? Milý čitateľ, keby si len vedel, ako túži tvoj Nebeský Otec po tom, aby si sa obrátil a vrátil k nemu domov! Nemusíš byť bankovým lupičom, nemusíš nikoho prepadnúť, nemusíš sedieť vo väzení. A predsa sme všetci otrokmi, otrokmi hriechu. Cítil si už niekedy jeho ťažobu? Ak áno, potom urob tak, ako to urobil ten márnotratný syn, o ktorom píše Sväté Písmo. Povedal: „Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.“(Lk 15, 18-19) Ale nielen povedal, ale aj urobil. Vstal a išiel. Cestou pravdepodobne aj on bol taký nepokojný, pochybovačný, ako ten muž vo vlaku. Ale zrazu už vidí – ako ten, stuhami ovenčenú jabloň - svoje znamenie. Otec mu ide naproti. Takto čítame v Biblii: „Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.“(Lk 15, 20)

Aj na teba čaká toto znamenie Nebeského Otca. K tomu je však potrebné vyznať pred Bohom svoje hriechy a poprosiť Ho o odpustenie v mene Jeho Syna, Pána Ježiša Krista. Šťastný je ten, komu sú odpustené hriechy! Ježiš hovorí: „Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ (Lk 15, 7)

(Upravené a doplnené z brožúry O tebe je reč)