Choď na obsah Choď na menu
 

Sv. Cyril a Metod –život a odkaz (2. časť)

 

Žiaci sv. Metoda boli zrejme mnohí kňazi rehoľníci, podobne ako nimi boli aj sv. Metod a Cyril. Metod sa narodil r. 815. Po štúdiách v Solúne a v Carihrade sa mal venovať Štátnej službe. Stal sa miestodržiteľom v kraji strymonskom obývanom Slovanmi. Po niekoľkých rokoch služby pri vhodnej príležitosti opustil kniežací dvor a odobral sa na Olymp, kde žili sv. otcovia, dal sa ostrihať a obliekol čierny mníšsky šat, a bol pokorne poslušný mníšskej reholi. Olymp, kde Metod odišiel, je 2500 m vysoká hora v Bithinii, ktorú za jasného počasia vidieť z Carihradu. Keď sa Arabi (mohamedáni) zmocnili Sýrie, Palestíny a Egypta, a vyhnali odtiaľ kresťanských mníchov (baziliánov), prenieslo sa stredisko východného mníšstva do okolia tejto hory. Medzi Olympom a Marvanským morom bolo v dobe sv. Cyrila a Metoda viac ako 100 väčších kláštorov a úbočia hory boli posiate pustovníckymi laurami. (Keď Turci neskôr ohrozovali samotný Carihrad, opustili mnísi maloázijský Olymp a odsťahovali sa na európsku horu Athos.) Do jedného z olympských kláštorov sa uchýlil i Metod. Zostal tu až do roku 860. Desať rokov tu bol igumenom (predstaveným).

Sv. Cyril sa narodil r. 827, bol veľmi nadaný, študoval taktiež v Carihrade, a v roku 847 bol menovaný za patriarchovho knihovníka. Avšak sklon ku kláštornej samote sa prejavil tak silno, že úrad knihovníka neprijal a utiekol tajne do niektorého prímorského kláštora. Tak to kedysi urobil jeho vzor sv. Gregor Naziánsky, keď ho polonásilím vysvätili na kňaza. Až po šiestich mesiacoch pátrania Cyrila našli a prehovorili, aby sa vrátil do Carihradu, a tam ho ustanovili za profesora filozofie. Odtiaľ mu zostal čestný názov filozof. Ale potom, hovorí jeho staroslovanský životopisec, odišiel k svojmu bratovi Metodovi na Olymp. Misionársku skúsenosť získal spolu s bratom u Chazarov a mohamedánskych Arabov. Roku 863 obaja prichádzajú na Moravu. Po troch rokoch misijnej práce idú obaja do Ríma. Konštantín tu ochorel a keď cítil koniec svojich síl, vstúpil do niektorého z dvoch baziliánskych kláštorov, ktoré tu boli. (Sv. Ondreja a Sv. Praxedy.) Tu zložil rehoľné sľuby a prijal mníšske meno Cyril. Bol v kláštore vlastne iba päťdesiat dní. Zomrel 14. 2. 869 vo veku 42 rokov. Bol pochovaný v kostole sv. Klimenta.

Vidíme, že sv. Cyril a Metod boli duchovní synovia sv. Bazila Veľkého. Na Moravu prišli z kláštora na hore Olymp spolu s niekoľkými mníchmi spolupracovníkmi: Angelárom, Naumom, Klementom a Sávom, ktorí sú nazývaní svätými sedmopočetníkmi. Títo všetci boli zrejme bulharskí Slovania. Všetci sú, spolu s moravským rodákom Gorazdom, svätorečení. Gorazdovým rodiskom je pravdepodobne dnešná lokalita Gorazdovo neďaleko Nitry. Aj kláštor na nitrianskej hore Zobor bol pôvodne východným, o čom svedčí samotný názov tejto hory. Na Velehrade blízko katedrálneho chrámu bol takisto baziliánsky kláštor, kde bolo aj učilište. Dodnes nie je isté, kde sa skutočný Velehrad, na ktorom bolo sídlo a hrob sv. Metoda, nachádzal. Rovnako bolo kláštorné centrum na hore sv. Klimenta pri Osvětimanoch. Najnovšie vykopávky svedčia o tom, že viaceré významné veľkomoravské centrá boli na území dnešného Slovenska. Historickou realitou je, že prvé kláštory na slovanskom území boli na území Slovenska a Moravy, a v nich boli duchovní synovia sv. Bazila. Z historických prameňov je známe, že slovanské kláštory boli v Uhrách až do 13. Storočia.

Nad našou históriou aj súčasnosťou sa stále vznáša temný mrak odmietnutia našich slovanských apoštolov. Naši predkovia kruto vyhnali žiakov sv. bratov zo svojho územia. Ich dielo tu bolo nemilosrdne zničené, zatiaľ čo v niektorých slovanských krajinách je zachované až dodnes. Sv. Cyril a Metod boli východnou cirkvou uctievaní ako svätci. Západná cirkev ich aj zásluhou biskupa Wichinga pokladala za bludárov. Až o tisíc rokov neskôr prišlo zadosťučinenie a v roku 1880 boli prehlásení za svätých.

 

Na našej zemi však stále spočíva spravodlivé prekliatie vynesené pred smrťou naším apoštolom sv. Metodom. Pápež Ján VIII. prehlasuje: „Nech je prekliaty ten, koho Metod prekľaje, a nech je posvätený ten, koho posvätí.“ (ŽM 12). Christiánus Monachus, príbuzný sv. Vojtecha, obviňuje Svätopluka, že z pýchy a spupnosti pohrdol kázaním biskupa Metoda, a ten potrestal kliatbou anatémou, jeho zem aj ľud, a preto až do dnešného dňa stoná. Lebo bola daná v plen a zajatie, na korisť a posmech, opustenosť a potupenie všetkým ... Nitra patrila Svätoplukovi a dodnes nebol objavený žiadny úradný doklad, že by bol nitriansky biskup Wiching žiadal a dostal odpustenie. Kliatba, ktorá bola vynesená nad biskupom Wichingom a kniežaťom Svätoplukom, ostáva na celom území, ktorému vládli.

Kliatby vynesené Božími služobníkmi sú vlastne realizáciou spravodlivého Božieho trestu, ktorý zákonite prichádza na ľudí, keď sa vedome postavia proti Bohu. Takýto Boží trest je vlastne Božím milosrdenstvom. Utrpenia si spôsobujeme vlastnými hriechmi, ale Boh nás skrze ne chce priviesť na pokánie. Niekedy spočíva prekliatie na celom národe a území, dochádza k tomu vinou jeho vládcov. Ešte vážnejšie je prekliatie, ktoré prichádza vinou cirkevnej autority, ktorá sa postavila proti Bohu. Boh dopúšťa, že vnútorná zloba týchto ľudí sa stane aj navonok viditeľnou alebo priam hmatateľnou. Táto bolestná skúsenosť je prítomná aj v dejinách nášho národa a má nás priviesť k obráteniu. Keď ľud môjho mena sa pokorí a bude sa modliť, vtedy ich z nebies vypočujem a uzdravím ich zem (por.2 Krn 7,14). Potom zavládne v našej zemi evanjelium, ktoré nám priniesli sv. solúnski bratia.

Sv. Cyril a Metod nielenže hlásali živé evanjelium, ale oni vybudovali aj novú cirkevnú štruktúru, ktorá mala nových veriacich ochrániť od nadvlády bavorských biskupov a celej franskej ríše. Tieto staré cirkevno – štátne štruktúry totiž používali kresťanstvo pre svoje mocenské záujmy. Cyrilo-metodská misia však naopak používala politické štruktúry na presadenie záujmov Ježiša Krista a pre spásu nesmrteľných duší. Všetci hľadajú svoje vlastné záujmy a nie záujmy Ježiša Krista (Fil 2, 21). Franskí kňazi dovoľovali našim predkom ostať v pohanských poverách a niektorí tieto povery sami šírili, ako sa dozvedáme zo životopisu sv. Metoda. Sv. bratia vytvorili akúsi hrádzu proti tomuto duchu pohanstva. To však duch pohanstva, ktorý stále vládol nad našimi predkami, nemohol strpieť.

Aj dnes apostatická(odpadnutá) cirkevná štruktúra na Slovensku slúži mocenským záujmom a štátnym štruktúram. (Príkladom je napr. jej mlčanie k juvenilnej justícii, ktorá odoberá deti z rodín a dáva ich prednostne homosexuálom a pedofilom! Jednotu cirkevnej hierarchie s duchom smrti bolo vidieť i pri jej nedávnom schválení a podpore škodlivého očkovania, pri ktorom mnohé deti vážne onemocnia  a niektoré môžu i zomrieť)

Boh aj dnes dopúšťa určité prekliatie. Dopustil odpad všetkých slovenských biskupov od kresťanskej viery v roku 2009. K celkovému oficiálnemu odpadu cirkevnej hierarchie od katolíckej viery prišlo 1. mája 2011, kedy ex pápež Benedikt XVI. tzv. „beatifikáciou“ Jána Pavla II. postavil na oltár k úcte ducha Assisi- ducha antikrista, a týmto činom samého seba vylúčil z cirkvi (Gal 1,8). Týmto gestom nastolil falošnú úctu k pohanským náboženstvám a vniesol do Cirkvi prekliatie s novým bludným učením, podľa ktorého sú modloslužobné náboženstvá tou istou cestou ku spáse ako  katolícka viera. Tohto ducha antikrista má i súčasný pseudo pápež František.

Jediným riešením, ktoré môže zachrániť apostotickú hierarchiu aj im zverené duše od večnej záhuby, je konať úprimné pokánie zo zrady Kristovho evanjelia a prijať Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa a Boha.(Porov. Mk 1,15)

 

Kresťania, ktorí si chcú zachovať pravú vieru, sú v takom postavení, v akom boli žiaci sv. Metoda po smrti svojho učiteľa. Oni sa naraz ocitli mimo oficiálnej cirkevnej štruktúry. Už neboli uznávaní ani štátom, ani tzv. katolíckymi biskupmi. Boli jednoducho vyhnaní zo zeme, predaní do otroctva, a pod. Boh na nich dopustil takúto totálnu likvidáciu, pretože vedel, že to je spôsob, ako ich zachrániť od ducha sveta. Tak mohla ich obeta priniesť veľké požehnanie pre mnohé slovanské národy. Aj dnes sú pravoverní kresťania – katolíci v pozícii vyvrhnutých a odsúdených. Boh vie, že to je najlepší spôsob, ako si svoju cirkev zachová pre skvelé budúce víťazstvo. Ježišovi učeníci sa musia spoliehať iba na svojho Spasiteľa, a nie na svetskú moc. Iste, Boh chce, aby jeho cirkev bola na tejto zemi aj viditeľná a mala svoju štruktúru. Ale táto štruktúra sa nesmie stať dôležitejšou než samotná viera v Krista. To už je potom modlárstvo. Iba medzi skutočnými veriacimi v Neho sa môže tvoriť štruktúra Kristovho tajomného tela. A taký bol aj postoj nášho duchovného otca sv. Metoda.

Keď sv. Metod cítil, že sa dovršuje beh jeho života, vytrhol sa zo všetkých zmätkov sveta a vložil všetky svoje starosti na Boha. Metod vtedy prestal riešiť cirkevno-právne otázky. Keby išiel znova do Ríma, mohol ešte raz dosiahnuť povolenie slovanskej bohoslužby a priazeň pápeža. Ale on vedel, že tým by sa vec nevyriešila. Bavorskí biskupi boli vo veľkej presile a ďalej by bojovali o svoje pozície. Preto uvrhol všetky svoje starosti na Pána a Pán sa o jeho dielo, aj jeho učeníkov postaral sám svojím obdivuhodný spôsobom. „Nezhynie ľud, čo veriť neprestane, dedičstvo otcov zachovaj nám Pane.“

Sťahuj: Život sv. Cyrila a Metoda - II.