Choď na obsah Choď na menu
 

Svätý Nestor, biskup a mučeník († 250)

                    

V polovici tretieho storočia pozdvihol cisár Decius všeobecné prenasledovanie proti kresťanom. Tohto času bol Nestor biskupom v meste Magyde v Pamfilii. Bol on muž nielen v každom ohľade bohabojný, lež spolu váženy a natoľko ctihodný, že si ho aj pohania vysoko vážili.

                  

V čase prenasledovania boli vždy biskupi a kňazi prví volaní pred súd; pohanskí sudcovia sa totiž domnievali, že keď odstránia pastierov, rozptýli sa stádo a kresťanstvo zanikne.

         Nestor, starostlivý o svoje ovečky, napomínal veriacich, žeby sa ukryli, sám ale ostal v meste vo dne i v noci, za blaho svojej obce sa modliac. Tu prišla banda vojakov, k vypátraniu kresťanov vyslaných, i k nemu. Sv. biskup vyšiel im v ústrety povediac: «Čo chcete, dietky moje?» Oni mu odpovedali: «Hlavný sudca a súd ťa volajú.» Na to sa poznačil znamením sv. kríža a išiel za nimi.

         Keď do súdneho dvoru vstúpil, všetci sudcovia vstali pred ním, pozdravili ho a dali mu doniesť stolicu, na akej ten čas len významní mužovia pred súdom sedávali. Sv. Nestor ďakoval za to vyznamenanie a potom sa pýtal, z akej príčiny ho predvolali.

         Hlavný sudca, odvolávajúc sa na rozkaz cisárov, žiadal od Nestora, aby obetoval bohom pohanským. Sv. Nestor nazval bohov modlárskych diablami, ktorým sa neslobodno klaňať. Sudca mu pohrozil, že ho pošle k miestodržiteľovi, ktorý ho mukami prinúti k obetovaniu. Sv. Nestor sa však opäť prežehnal znamením sv. kríža a povedal: «Čo sa mi vyhrážaš mukami? Ja sa bojím len trestu môjho Boha, nie ale tvojich múk. Ostatne mučený alebo nemučený vyznávať budem vždy Ježiša Krista, Syna Boha živého.»

         Na to dal hlavný sudca svätého biskupa odviesť do mesta Perge a išiel i sám ta, pretože tam miestodržiteľ Pamfilie prebýval. Miestodržiteľa informoval, ako podľa zákona cisárovho s kresťanmi, nadovšetko ale s biskupom, dobre zachádzal, chcejúc ich odvrátiť od bludného ich náboženstva a naviesť k tomu, aby obetovali bohom. Avšak s biskupom nič nemožno vyviesť, lebo on zaťatosťou svojou aj druhých kresťanov v tvrdošijnosti posilnil, ba samým bohom a cisárovi sa rúhal.

         Keď toto miestodržiteľ počul, obrátil sa k Nestorovi a pýtal sa ho: «Ako sa voláš ?» „Sluha Pána Ježiša Krista“, odvetil on. Na čo miestodržiteľ: «Ja som sa ťa nepýtal kto si, lež ako sa voláš ?» «Moje meno je kresťan a na zemi volajú ma Nestor», riekol biskup.

         Miestodržiteľ ho ďalej napomínal, aby dobrovoľne a bez múk obetoval bohom a vzýval ich, i sľuboval mu, že sa za neho uchádzať bude u cisára, aby ho na vysoké dôstojnosti povýšil. Svätý mučeník, počujúc tento návrh, pozdvihol oči k nebesiam, prežehnal sa svätým krížom a odpovedal: „Keď na akýkoľvek spôsob roztrháš telo moje, keď na mne skúsiš okovy, divé zvery, meče, pokiaľ dýchať budem, nezapriem meno Pána môjho, Ježiša Krista.“

         Na to ho dal miestodržiteľ ukrutne mučiť. Kati mu železné háky tak hlboko vrazili do boka, že mu rebrá bolo vidieť. Nestor však i  uprostred týchto múk modlil sa nasledovne: «Ja velebím Pána po každý čas; a chvála jeho vždy je na mojom jazyku!»

         Miestodržiteľ, zastaviac sa nad vytrvalosťou svätého, vykríkol: «Nešťastlivý človeče, či sa nehanbíš, nádej svoju skladať v človeka, a to v človeka na kríž vyveseného?» Svätý Nestor mu však odpovedal: «Túto potupu pokladám za česť pre mňa a všetkých, ktorí meno Pána nášho Ježiša Krista vzývajú.»

         Rozbúrený ľud, ktorý pri súde prítomný bol, kričal, aby Nestora o život pripravili; miestodržiteľ sa ho preto ešte raz pýtal: «Či chceš obetovať bohom alebo nie?» Svätý mučeník ale, dôverujúc v Krista, odpovedal mu: «Ty zlostný syn u satana, nielen že sa Boha nebojíš, ktorý ti moc vrchnosti udelil, lež by si ešte aj mňa chcel nútiť, aby som Boha jedine pravého, Stvoriteľa a Udržovateľa všetkých vecí, opustil a márnym kamenným modlám sa klaňal.» Na čo miestodržiteľ: «Či teda chceš držať s nami alebo s Kristom?» «S Kristom som držal» povedal mučeník, «s ním držím teraz a držať budem na veky.»

         Keď teda miestodržiteľ videl, že oproti takejto stálosti nič nevykoná, vyriekol súd: «Pretože ty, Nestor, cisárovi a bohom nesmrteľným podrobiť sa nechceš, lež nasleduješ Ježiša pod Pontským Pilátom ukrižovaného, budeš teda ako on ukrižovaný aj ty.»

         Súd bol hneď prevedený. Nestor potom, keď už bol na kríž pribitý, ešte raz prehovoril k okolo stojacim kresťanom: «Milé dietky! Neohrozene vyznávajme vždy nášho Boha; Boha, ktorý trpel za nás, nezapierajme nikdy, aby satan netešil sa zo sluhov Krista. Trpme s ním, aby sme s ním oslávení boli; nezapierajme ho, aby nás aj on nezaprel. Rozpomeňte sa, že Otec dal nám za Spasiteľa našich duší a položil za obeť našich previnení Jeho, ktorý žiadneho hriechu nespáchal, a Otec daroval mu všetkých nás, aby pred menom Ježiš každé koleno kľakalo na nebi i na zemi, a každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus Pán je v sláve Boha Otca.» Toto povediac, vydal ducha svojho do rúk Božích roku 250.

 

Modlitba

         Zhliadni na krehkosti naše, Všemohúci Bože, a pretože ťažko tlačí nás bremeno našich skutkov. Príhovor mučeníka Tvojho, sv. Nestora, nech ochraňuje nás skrze Pána nášho, Ježiša Krista. Amen.

 

(Spracované podľa knihy LEGENDA ČILI ČÍTANIE O SVÄTÝCH A VYVOLENÝCH  BOŽÍCH. Zväzok I.)