Choď na obsah Choď na menu
 

Svedectvá viery – I.

 

„Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! (Prís 3,5)

Sv. Klement Mária Hofbauer nám dáva pekný príklad dôvery. Keď bol vo Varšave, ocitol sa s rehoľnými bratmi v takej núdzi, že nemali ani kôrku chleba. Sv. Klement išiel do kostola a vrúcne vzýval pred oltárom Ježišovo meno. Potom vstal, vystúpil po oltárnych schodoch, zaklopal jemne, ale s hlbokou dôverou na dvierka svätostánku a zvolal: „Pane, pomôž nám, už je čas.“ A Pán ho vypočul, pretože hneď na to niekto zaklopal na bránu kláštora a priniesol pomoc.

 

V malom Francúzskom meste zorganizovali stretnutie s jedným misionárom v Afrike. Pozvanie prijalo početné publikum. „Chceli by ste, aby sme začali večer modlitbou?“ spýtal sa misionár poslucháčov. „Nie!“ volali z rôznych strán. „Nejakou piesňou?“ – „Ani to nie!“ „Čo vlastne odo mňa očakávate?“ „Rozprávajte nám o nebezpečenstvách, s ktorými ste sa stretli.“ Misionár teda začal hovoriť o svojej expedícii k Banyaiom, veľmi obávaným domorodcom. Istý deň v najnevhodnejšom okamihu uviazol voz v bahne. Jeho mladej žene hrozila smrť. Všetci členovia výpravy boli obkľúčení a ohrození domorodými ľudožrútmi. Poslucháči viseli na perách kazateľa. Tu sa na chvíľu odmlčal a spýtal sa: „Čo by ste boli robili na mojom mieste?“ Nikto neodpovedal. Potom pokračoval: „Nič by vám nepomohlo. Ľudožrúti sa zachovali voči mne neobyčajne milo. Ja som sa modlil a oni mi prišli  na pomoc. Boh ma vyslobodil.“

Boh je verný. On je hotový odpovedať na úprimnú modlitbu. Má moc zmeniť okolnosti aj ľudské myslenie.