Choď na obsah Choď na menu
 

Svedectvá viery III.

 

Úcta k Panne Márii

Istá vdova po francúzskom dôstojníkovi mala jediného syna, taktiež dôstojníka, ktorý ju zo svojho platu značne podporoval. Vypukla vojna s Ruskom a syn musel ísť na Krym. I odtiaľ posielal matke podporu. Ale zrazu zásielky prestali, vojna sa skončila, ale syn sa nevracal. Aká bolesť pred matku! K tomu sa ešte dostala do núdze. Vdova sa musela odsťahovať do chudobnej štvrte mesta a bývať v podkrovnej izbe. Táto žena bola zbožná a horlivá ctiteľka Bohorodičky, preto neprestávala prosiť za syna, hoci nevedela, či žije, alebo je mŕtvy. Pominuli sa roky a o zmiznutom nebolo ani potuchy. Vdova však neprestávala dúfať. Raz na ulici stretla maliara. Tomu sa zapáčila jej osobnosť a požiadal ju, či by ju mohol namaľovať. Dal jej za to i neveľký obnos, ktorý jej trochu pomohol v jej biede. Maliar tento obraz neskôr vystavil na svojej výstave. Čo sa potom stalo? Jedného dňa prišiel na výstavu obrazov vysoký dôstojník a uvidiac obraz, prekvapene povedal: „Moja matka, moja matka! Už roky ju hľadám, ale márne.“ A skutočne to bol ten dlho hľadaný syn vdovy. Roky strávil v ruskom zajatí, no podarilo sa mu odtiaľ dostať a nakoniec sa vrátil, ale svoju matku už na starej ulici nenašiel bývať. Avšak riadením Božím, iste aj na príhovor svätej Bohorodičky, Panny Márie, ktorú opustená vdova vytrvalo vzývala, sa nakoniec šťastne so svojim synom stretla.

 

Vo Viedenskom kostole sv. Štefana je oltár, na ktorom je krásna socha Matky Božej, nazývaná „Matka Božia slúžok.“ Socha ma takúto históriu. Istej bohatej pani sa raz stratili z izby vzácne brilianty. Podozrenie padlo na slúžku, ktorá sa však zaprisahala, že brilianty nezobrala. Pani nemohla prinútiť slúžku k priznaniu viny, a preto sa rozhodla, že ju dá do rúk polície. Priviedla k nej dvoch komisárov. Slúžka bola z toho veľmi nešťastná. V izbe, z ktorej zmizli brilianty, bola krásna socha Panny Márie. Pred ňou sa slúžka vrhla na kolená a so slzami v očiach volala: „Matka Božia, ty vidíš moju nevinu, zachráň ma!“ Vtom prišla do izby rozhnevaná pani s komisármi a vykríkla na ňu: „Vstaň, komediantka, hneď sa ukáže tvoja nevina!“ Komisári boli k nej tvrdí a pýtali sa na všetko, pričom sa dozvedeli, že v izbe bol v ten deň tiež iný sluha. Nechali teda slúžku pred sochou Bohorodičky a u toho sluhu vykonali dôkladnú prehliadku. Čo sa potom udialo? Brilianty sa našli u neho! Pani sa nesmierne potešila svojim drahokamom, ale tiež sa jej bolestne dotklo, že ublížila nevinnej slúžke. Preto ju za to odprosila a sochu Pannu Márie, ktorá jej stále pripomínala učinenú krivdu, darovala kostolu sv. Štefana. Je to tá, ktorá sa až doposiaľ nazýva „Matka Božia slúžok.“