Choď na obsah Choď na menu
 

Svedectvo viery – mexický mučeník, Joachim de Silva († 1927)

 

p1000275-2-.jpgBlahoslavení, ktorí trpia pre spravodlivosť. Tak povedal božský Spasiteľ. A Joachim de Silva ukázal, ako je toto blahoslavenstvo krásne a pravdivé. Patril medzi mučeníkov za katolícku vieru, ktorí v Mexiku roku 1927 položili svoj život počas prenasledovania Katolíckej cirkvi. Joachim bol v  Guanajuato organizátorom katolíckej mládeže. Známy bol tiež svojou neohrozenosťou vo veciach katolíckeho presvedčenia, lebo bol katolíkom, aký má byť podľa srdca Spasiteľovho. Keď bola možnosť, tak každý deň chodil na svätú omšu a pristupoval  k Pánovmu stolu. Každý deň sa tiež pomodlil svoj ruženec, aj keď prišiel z práce veľmi neskoro a unavený. Okrem toho mimo zamestnania pracoval aj v spolkoch. Jeho priateľ o ňom hovoril, že mnohokrát navštevoval Pána Ježiša prítomného vo svätostánku: „Často som ho vídaval v prázdnom kostole kľačať pred svätostánkom, oči mal plné slz.“ Každý rok si vykonal svedomite exercície, pričom týmto tichým dňom rozjímania hovorieval „kalenie ocele“, pretože sa potreboval do nich ponoriť, aby bol pevnejší pre svoj katolícky život. Dňa 12. septembra 1927, Joachima a jeho 17 ročného druha Manuela Malgarejo uväznil Generál Gepedy v  Zamore. Generál telefonoval prezidentovi Callesovi, či má poslať väzňov do hlavného mesta, alebo ich má zastreliť. Odpoveď bola len jedno slovo: Zastreliť! – Joachim prijal tú správu s pokojnou dušou a na smrť išiel odhodlane, lebo vedel, prečo dáva svoj život a komu ho prináša na obetu. Vedel, že od prvých kresťanských dôb platí, že krv mučeníkov je zdrojom novej sily kresťanskej viery. Necitliví vojaci mu chceli zobrať jeho ruženec. Ale on prehlásil: „Dokiaľ bude vo mne iskierka života, nikto mi môj ruženec nevezme z ruky.“ Bol vedený na popravisko a na otázky, kam ide, odpovedal: „Na Kalváriu.“

Mal byť zastrelený na cintoríne, pričom nechcel, aby mu zaväzovali oči. „Nechajte to!“ – povedal. „Nie som zločinec. Ja sám vám dám znamenie k výstrelu. Až vykríknem : Sláva Kristovi, Kráľovi a Matke Božej Quadalupskej, môžete strieľať.“ Potom ešte povedal, že odpúšťa všetkým, ktorí mu ublížili; že svoju smrť obetuje ako prejav lásky k svojej viere a  k svojmu Bohu a  za obnovenie pokoja vo vlasti. To jedného vojaka dojalo tak mocne, že prehlásil: „Ja nestrieľam! Ja som katolík a  som s vami!“ Za to musel byť zatknutý a druhého dňa tiež zastrelený. Následne nato povedal Joachim svojmu priateľovi Manuelovi: „Teraz odkryme hlavy, za chvíľu budeme u Pána Boha!“. A vyhlásil: „SLÁVA KRISTOVI, KRÁĽOVI A SVÄTEJ PANNE QUADALUPSKEJ.“ Zahrmel hromadný výstrel a dvaja mučeníci si išli po svoje večné šťastie v nebi.

(Spracované z knihy Katecheta vypravuje...Katolícke přesvědčení v příkladech, z roku 1936)

Nemali by sme byť i my taktiež svedkami obhajoby pravosti a nemennosti katolíckej viery tak, ako svätí mexickí mučeníci? Veď či nie sme aj dnes svedkami prenasledovania katolíkov, ktorí milujú Ježišovo evanjelium a zriekajú sa falošného učenia, ktoré šíri herézu, že „spása“ je aj v pohanských náboženstvách?

Preto nás sám Pán Ježiš povzbudzuje : „NEBOJ SA TOHO, ČO MÁŠ TRPIEŤ...BUĎ VERNÝ AŽ DO SMRTI A DÁM TI VENIEC ŽIVOTA.“(Zjv 2,10)