Z Listov svätého Petra Damianiho o utrpení a skúškach vo viere
Milovaný, prosil si ma, aby som ti napísal a poslal slová útechy a láskavými pripomienkami potrel balzamom tvoju dušu, ubolenú od toľkých úderov, ktoré na teba doliehajú. Ale ak tvoj zmysel pre múdrosť nespí, útechu máš na dosah ruky. Veď samy slová, ktorými ťa Boh poúča ako syna, bez akejkoľvek pochybnosti dokazujú, že máš dosiahnuť dedičstvo. Lebo čo je jasnejšie ako tento výrok: „Syn môj, keď sa chystáš slúžiť Bohu, upevni sa v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku“? A tak kde je bázeň a spravodlivosť, tam akákoľvek tvrdá skúška nie je otrockým trápením, ale otcovskou výchovou.
Preto keď svätý Jób uprostred boľavých úderov povedal: „Kiež by ma rozmliaždil ten, čo ma začal, kiež by vystrel ruku a podťal ma,“ hneď dodal: „Ešte aj to mi je útechou, že keď ma kvári bolesťou, nešetrí.“ Pre Božích vyvolencov je veľkou útechou práve Boží úder, lebo krátkym utrpením, ktoré podstúpia, nadobúdajú silu, v ktorej krokmi pevnej nádeje dosiahnu slávu nebeskej blaženosti. Veď aj zlatník bije kladivom na zlato, aby z neho dostal von nečistotu, a pilníkom ho usilovne obrusuje, aby sa žila jagavého kovu leskla žiarivejšie. „Nádoby hrnčiara skúša pec a spravodlivých ľudí skúška súženia.“ Preto aj svätý Jakub hovorí: „Bratia, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky.“
Právom sa teda môžu radovať tí, ktorých tu za ich hriechy stíha časné súženie a za dobré skutky, ktoré konali, očakáva v nebi večná odmena. Preto, drahý a milovaný brat, nech ti myseľ neudúša zúfalstvo, nech neprepukne nárek a šomranie, nech ťa nepohltí zármutok a žiaľ, nech ťa malomyseľnosť nevyvedie z rovnováhy, keď na teba doľahnú údery, keď ťa karhajú biče nebeskej výchovy, ale nech sa stále zračí jas na tvojej tvári, radosť v mysli a vďaka na tvojich ústach. Lebo Božie riadenie si zasluhuje chválu; ak Boh bičuje svojich za istý čas, to aby ich zachránil pred večným trestom. On pritláča preto, aby pozdvihol, reže, aby uzdravil, zráža, aby povýšil. Týmito a inými svedectvami Svätého písma, milovaný, posilňuj svoju myseľ v trpezlivosti a pokojne očakávaj radosť po smútku. Do tejto radosti nech ťa povzbudzuje nádej, láska nech roznecuje nadšenie, aby duch vo svätom opojení zabudol na to, čo naň zvonka dolieha, a pritom rástol a smeroval k tomu, o čom rozjíma. (Lib. 8, 6: PL 144, 473-476).