Svätá Cecília (200-230)
Narodila sa okolo r. 200 v Ríme. Pochádzala zo vznešeného rodu a už v detstve sa zasvätila Ježišovi Kristovi. Rodičia ju proti jej vôli zasnúbili urodzenému pohanského mladíkovi Valeriánovi. Cecília sa modlila k Bohu, čo má robiť a anjel jej raz vo sne odpovedal: „Cecília, Božia vôľa je, aby si poslúchla rodičov. Pán Ježiš Kristus bude tvojim Ženíchom aj v manželskom stave. Hľa, ja som ochranca tvojej panenskej nevinnosti.“ Cecília sa vydala a po svadbe povedala svojmu ženíchovi: „Milý Valerián! Zasvätila som sa Ježišovi Kristovi a vedz, že mi Boh dal anjela strážneho, ktorý ma stráži.“ Valerián jej povedal: „Ak mám uveriť tvojim slovám, tak mi ukáž toho anjela.“ Cecília odpovedala: „Čistého ducha môžu uvidieť len oči posvätené a očistené pri svätom krste. Ak si praješ vidieť anjela, musíš opustiť modloslužbu, uveriť v Krista a dať sa pokrstiť.“ Valerián sa opýtal: „Kto je ten, kto by ma mohol očistiť, aby som videl anjela? Kto by ma naučil poznať kresťanské učenie?“ Cecília mu odvetila: „Choď na ulicu Appiovu, nájdeš tam chudobných, žobrajúcich o almužnu. Povedz im: Cecília ma poslala, aby ste mi ukázali sv. otca Urbana. A keď ti ho ukážu, povedz mu všetko, čo som ti povedala.“ Valerián poslúchol a pápež Urban ho poučil a pokrstil. Vrátil sa domov a zbadal Cecíliu, ako kľačala a modlila sa. Vedľa nej uvidel žiarivý zjav anjela. Anjel mal v ruke dva vence z ruží a ľalii, jeden podal Cecílii, druhý Valeriánovi a povedal: „Tieto vence prinášam z nebeského raja; ak si ich zachováte s čistým srdcom, tak ich kvety nikdy nestratia vôňu a krásu.“ V tom vkročil do miestnosti Valeriánov brat, Tiburtius. Zvolal: „ Žasnem nad tým, že v tomto ročnom období je tu cítiť vôňu ruží a ľalií!“ Valerián povedal: „Keby si uveril v Krista, uvidel by si vence z ruží a ľalií. Až doposiaľ si veril v bohov, ktorí sú klamní.“ Tiburtius sa dal poučiť a stal sa kresťanom. Obaja bratia boli neskôr chytení a odsúdení na smrť. Na popravisko ich viedol vojenský veliteľ menom Maxim. Divil sa, prečo bratia idúci na smrť, plesajú a pýtal sa ich, či je pre nich po smrti pripravení nový život. Tiburtius odpovedal: „O tom nepochybuj! Ver, že ľudská duša je nesmrteľná a že po smrti nastane nový život.!“ Maxim si zaumienil, že sa taktiež dá pokrstiť. Valerián a Tiburtius boli popravení mečom a keď vyšlo najavo, že Maxim tiež vyznáva Krista, bol utlčení kyjakom. Cecília medzi tým rozdala všetko svoj majetok chudobným. Prefekt Almachius ju predvolal a žiadal, aby mu vydala majetok a obetovala démonom. Ona mu odpovedala: „Márne odo mňa žiadaš poklady; rozdala som ich chudobným“. Rozzúrení vladár rozkázal, aby bola udusená horúcou parou v kúpeli. Keď zostala Cecília na žive, rozkázal, aby bola sťatá. Kat jej zasadil tri rany mečom a nechal ju polomŕtvu ležať. Ešte tri dni mučenica žila, napomínala kresťanov k statočnosti vo viere a keď už nemohla hovoriť, aspoň svojimi prstami dávala najavo, že verí v jedného Boha v troch osobách. Boh sa oslávil na svojej služobnici tým, že zachoval jej telo i po smrti neporušené.