Čo je najväčším dobrodením?
Najväčším dobrodením je, keď nám Boh dá milosť, aby sme mohli byť tupení, nespravodlivo podozrievaní a káraní, byť ponižovaní pre Jeho meno. Tým všetkým z lásky k nám prešiel pred nami Pán Ježiš. On bol úplne nevinný. On však všetkým odpúšťal a za všetkých sa modlil. Ide o jedno – vytrvať s Ježišom opusteným, nezostávať ani v najmenšej horkosti voči žiadnemu človeku, neustále sa vzájomne povzbudzovať a pripomínať si: Akého ducha máme mať! Áno, Ducha Kristovho, ktorý je tichý a pokorný.
Treba sa stále pred Bohom pokorovať vchádzaním do pravdy o sebe: Koľko sme urobili svojvoľnosťou, koľko to bolo kritických myšlienok a slov, koľko nevery, kedy sme konali bez Boha, len podľa svojho rozumu, svojich citov a svojho dobra. Koľko sme trpeli nie za presadzovanie Božích vecí, ale len svojich predstáv! Život uteká. Žiadny deň sa už nevráti. Čo sme zasiali vo viere, je zasiate. Zostať s Ježišom, neopustiť Ho, znamená znova a znova vyzliekať starého človeka, teda starý, prirodzený, ľudský spôsob konania a prijímať Ježišov. Ježiš sa stal bezbranným Baránkom vedeným na zabitie. On hovorí aj nám: „Zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma.“ (Mat 16,24) Času je skutočne málo. Nech nás to Matka Božia vyučuje a chráni.
(BKP)
