Nasledujme Pannu Máriu v jej cnostiach – výber z kázní (XXXVIII. Časť)
Pannu Máriu vyvolil Boh k veľkým veciam. Vyvolil ju pre jej dobré vlastnosti, a keď ju vyvolil, posilnil ju, aby nado všetky ostatné tvory vynikala.
Vynikala zaiste mnohými dobrými vlastnosťami, ale podľa rozprávania sv. evanjelia zvlášť štyri našu myseľ pútajú. Sú to: Čistota, pokora, poslušnosť a dobrosrdečnosť.
Panna Mária vynikala čistotou. Srdce jej zostalo vždy čisté ako lúč slnka, žiadna nečistá myšlienka a nedovolená žiadostivosť ho nepoškvrnila. Viďme len jej rozpaky, keď nebeský posol k nej v Nazarete prichádza a posolstvo, aké doposiaľ nikto nikdy neniesol a neponesie, jej zdieľa. Počuje, že má byť matkou Syna Božieho, ale strachuje sa a váha... Je to síce veľká česť, ktorá sa mi preukazuje, ale ju prijať nemôžem, lebo som sľúbila Bohu, že zachovám ustavičné panenstvo. A až keď počuje, že tie dva poklady sa nevylučujú, že môžu zostať veľa seba, že panenstvo zázračne bude spojené so vznešeným materstvom, dáva súhlas.
Pristúpte sem, chlapci a dievčatá, manželia a manželky, pozorujte, počujte a učte sa! Kedykoľvek sa na kľakanie (na Anjel Pána) zvoní, spomeňte si na tú udalosť v Nazarete a zároveň sa zadívajte i do vlastného srdca! Nebudete sa musieť červenať sa od hanby pritom prirovnaní? Spamätajte sa, dokiaľ je čas!
Druhá vlastnosť, ktorá sa nám na blahoslavenej Panne osobitne javí, je pokora. Anjel k nej prichádza, kloní sa pred ňou a pozdravuje ju. Aká to česť! Ako by mnohí vztýčili hlavu, keby sa im to dostalo! Ale Panna úzkostlivo skláňa hlavu ešte nižšie. Počuje, že má byť matkou Syna Božieho, že ju bude Boh matkou nazývať, že má prijať výsady plynúce z tohto vzácneho materstva, a ani tak veľké veci nemôžu jej pokoru oslabiť. Z jej úst vychádza pokorné slovo: „Hľa, služobnica (dosl. otrokyňa) Pána“ (Lk 1, 38). Zo svojho povýšenia neprikladá ani najmenších zásluh sebe, ale velebí len Boha, jeho moc uznáva a jemu ďakuje.
Keď ju Alžbeta z vnuknutia Ducha Svätého nazýva požehnanou medzi ženami, odmieta chválu a spieva prekrásny chválospev „Magnifikát“, v ktorom oslavuje Boha, že „rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.“ (Lk 1, 51 – 52). Vykupiteľ je už jej spoločníkom a ona predsa sa tým nechváli, ba ani svojmu ochrancovi a snúbencovi z pokory sa o tom nezmieňuje.
Učme sa od nej tejto cnosti! Duch pýchy ovládol srdce jednotlivcov i celých spoločenských tried a pôsobí rozklad. Ak chce dospieť naša spoločnosť k pokoju, musí pestovať pokoru, jednotlivci i celé triedy sa jej musia učiť. A najlepšou jej učiteľkou je Mária, pretože učí názorne. Náš svet potrebuje jasného vzoru ako soľ. Sv. Augustín myslí, že pokora je základom všetkého, a že bez nej každá stavba sa zrúti.
Tretia cnosť, ktorou Panna Mária najmä vyniká, je poslušnosť. Počuje podivnú zvesť, ktorú jej anjel odkazuje, a vypočujúc si ju, aká je vôľa Božia, neprotiví sa, nevzpiera sa, ale oddane sa podrobuje hovoriac: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38). Nechce predpisovať a nič meniť na rozhodnutí Božom, ale prijíma ho v jeho plnom rozsahu a bez výhrady.
Keď cisár Augustus vydáva rozkaz o sčítaní ľudu, Mária, i keď cíti, že ťažká chvíľa sa pre ňu blíži, a že by sa mohla ľahko vyhovoriť a nepodniknúť trojdennú namáhavú cestu, poslúcha a nastupuje cestu k Betlehemu, kolíske svojich predkov. Hoci čistá, ide s dieťatkom do Jeruzalemského chrámu na očisťovanie, poslušná zákonu. Uteká do Egypta, keď anjel káže, a vracia sa hneď do vlasti, keď anjel oznamuje, že nebezpečenstvo pominulo. Naša doba zvlášť by sa mala na tento vzor pozerať.
Konečne nemožno mlčaním opomenúť ešte jednu cnosť, ktorú na Márii obdivujeme a ktorá ju nám činí hlavne milou. Je to jej dobrosrdečnosť. Poďme na svadbu! Zaleťme duchom až tam do Kány Galilejskej a pozorujme, čo sa tam deje. Vidíme, že mladomanželia i hostia sa radujú posvätnou radosťou. Ale ženích naraz javí rozpaky – dochádza víno. Ako všetko len dopadne? Jeho ťažkosť vytuší Mária a jej srdce sa už rozhodlo. Jej šľachetná duša nemôže zniesť cudzieho zármutku. A preto sa nakláňa s prosbou k svojmu Synovi, a Syn pomáha.
Naša doba by mala veľmi usilovne chodiť k Márii do školy a učiť sa od nej. Vo svete je všade plno biedy a nedostatku, a málokto si uvedomí, že niektorí „nemajú. Nemajú chlieb, šaty, príbytok a necitlivý svet si ich nevšíma. Heslom našej hmotárskej doby je „len nech ja mám, do druhého ma nič nie je.“ Nasledujme dobrotivú Matku, pomáhajme, kde a ako môžeme, a dokážme, že v nás dobrý cit nevymrel. Nasledujme Pannu Máriu v jej cnostiach tu na zemi a budeme ju môcť raz nasledovať i do jej slávy.
(Spracované a upravené podľa K. Balíka Nedělní a sváteční čítanka z r. 1923)
Podobný článok:
Úprimnosť - Výber z kázní (XXXVII. časť)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/uprimnost---vyber-z-kazni--xxxvii.-cast-.html
Alebo:
Cnosti Panny Márie - vzor pre súčasného kresťana - (úvod)
