Povery - Výber z kázní (XXXIV. časť)
Mohlo by sa zdať, že písať za našich dôb o povere a pred ňou varovať, už je zbytočné, avšak nie je tomu tak – povera bujnie dnes snáď viac než kedy predtým. U pohanských národov je neobyčajne rozšírená a u národov kultúrnych šíri sa tou mierou, akou u nich stráca sa pravá viera. Čím menej viery, tým viac povery.
Pohania, než niečo začali, najskôr išli k hádačom. I v nepatrných veciach videli zásah vyšších mocností. V Káhire, hlavnom meste Egypta, skoro vo všetkých domoch, visí nad dverami alebo oknom nejaký „ochranný“ prostriedok proti uhranutiu, urieknutiu, kúzlam a čarám, v ktoré veria mohamedáni veľkí i malí, vznešení i nízki, a sú veľmi poverčiví. Je to buď zväzok nejakej uschnutej byliny, ako aloe, cesnak, škrupina z vajec, rozličné látky alebo sklíčka, často i malý vypchatý alebo usušený krokodíl.
Povera je nesmrteľná ako ľudská hlúposť. Mimo to každý národ, krajina, áno mnohokrát i jednotlivé rody a rodiny majú svoje zvláštne povery.
Jeden pán, ktorý inak v Boha neveril, keď išiel na poľovačku a stretol babku, vrátil sa, lebo stretnúť starú babku znamená (podľa poverčivých ľudí – poz. prekl.) nešťastie. Keď vyje pes alebo húka kuvik, príde smrť. Kométa značí vojnu. Piatok je deň nešťastný. Trinástka je číslo nešťastné. Zato ďatelinový štvorlístok značí „šťastie“.
Niekedy sa k poverám zneužívajú i veci posvätené, čo je zvlášť veľké poblúznenie. Čas od času vyskytnú sa i poverčivé modlitbičky, o ktorých sa tvrdí, že spadli z neba, a kto chce ujsť nešťastiu, musí ich deväť krát opísať a deviatim osobám zaslať.
Veľmi veľa bujnie vykladanie kariet. V Prahe je asi 1500 „kartárok“, v Paríži je ich cez dvoch tisíc a všetkým sa dobre darí. Niektoré z nich veľmi zbohatli. Za peniaze dokážu predpovedať bohatého ženícha, dedičstvo, dom a varovať pred zradnou priateľkou. Svoju budúcnosť nepoznajú, ale cudziu áno.
Nie je poverou podľa západu slnka, podľa červánkov, chovania sa zvierat alebo iných výjavov prírodných súdiť o počasí. Nie je poverou veriť v liečivú moc niektorých bylín alebo prameňov, lebo im ju Tvorca dal. Nie je poverou kropiť sa svätenou vodou, nosiť na hrdle krížik, medailón alebo škapuliar, lebo pri tom dovolávame sa modlitieb (pravovernej) cirkvi, ktorá ich posvätila. Nosiac obrázok Panny Márie, skôr pamätáme na jej príhovor a skôr sa odporúčame do jej ochrany. Sviatosti a sväteniny majú vyššiu moc od Boha.
Povera však je, keď pripisujeme niektorým veciam takú moc, ktorú im Boh nedal. Povera, vlastne „paviera“, je nepravá viera, asi tak, ako sfalšovaný peniaz je nepravý peniaz. Snem tridentský o nej hovorí, že je to „nepravé napodobnenie pravej zbožnosti“. Hlavnou jej príčinou je nevera a náboženská nevedomosť. Povera je hriech. Preto tiež Boh ju vždy trestal a trestá a trestať bude. Preto dal prehlásiť: „ A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z jej ľudu.“ (Lv 20, 6)
Povera sa prieči zdravému rozumu. Je až smiešne, akých prostriedkov často ľudia k poverám používajú. Niekedy vôbec o rozum pripravuje. Preto právom dr. D. Panýrek v článku „Chorobná literatúra“, uverejnenom v „Zvone“ roč. 23., č. 30., varoval: „Literatúru špiritistickú a hokusy pokusy naivných a poverčivých, málo vzdelaných ľudí, ktoré privádzajú osoby nervovo vratké do ústavou chorobomyseľných, ba i k zločinom ... pokladám preto za chorobnú literatúru.“
Ľudia, veriaci poverám, trpia i hmotnou škodou. Dňa 16. apríla r. 1904 prišla neznáma vykladačka kariet k služke Janě kohoutové z Balbínovy ulice na Král. Vinohradech a vyzvala ju, aby si dala vyložiť karty. Slúžka zvolila a vykladačka jej vyložila, že dostane bohatého ženícha a bude mať v manželstve šťastie. Za odmenu žiadala vykladačka 8 korún. Dňa 18. apríla prišla zasa a vykladala dievčaťu, že sa jej šťastie dostaví, ale že k tomu treba väčšej peňažnej čiastky. Slúžka dala jej svoje strieborné hodinky na retiazke v cene 26 korún. Ešte dva krát tak prišla a vylákala z nej najprv zlatý krížik, po druhý krát niekoľko kusov prádla, šatstva a stolnú prikrývku.
Žena (cigánka) držala sedliačku v izbe za ruku, „čítala“ jej z nej budúcnosť, ale zatiaľ druhá cigánka chytala pod kôlňou sliepky.
Poverčivým liečením upadli mnohí nemocní ešte hlbšie do chorôb, a mnohí predčasne si privodili smrť. Nesvedomitá kartárka nahovorila jednej žene, že jej je muž neverný, a od tej doby nastali v rodine nesváry a rozbroje.
Cirkev naša poveru vždy zakazovala a zakazuje. Sv. Karol Boromejský našiel počas moru v Miláne poverčivú modlitbičku a hneď začal kázať proti povere. Proti poverám, balamúteniu a vydieraniu ľudí mal by bojovať i štát. Mal by všetky tie „veštkyne“ pozatvárať. Břetislav II., kníže český, dal všetkých, ktorí hádaním, čarovaním a vykladaním karieť ľud zavádzali, vyhnať zo zeme.
Poverám never! Ani v maličkosti nedaj sa zlákať. Staraj sa o dôkladné a správne poučenie vo veciach náboženských, a budeš proti zvodom ochránený.
(Spracované a upravené podľa K. Balíka Třetí nedělní a sváteční čítanka z r. 1929)
Súvisiace články:
Kresťanský pohľad na povery
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/krestansky-pohlad-na-povery.html
Okultizmus – pasca Božieho nepriateľa
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/okultizmus-----pasca-bozieho-nepriatela.html
Modlitba nábožná - výber z kázni (XXXIII.)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/modlitba-nabozna---vyber-z-kazni--xxxiii.-.html
