Svätý Blažej, biskup a mučeník († 316)
Pán Boh rozličnými nemocami navštevuje ľudí, hneď, aby ich napomínal a trestal, hneď, aby stálosť ich v dobrom skúšal, alebo napokon, aby objavil nám skutky všemohúcnosti svojej. Kto však nemoce dopúšťa na nás, ten nám i lieky podáva, ak uzdravenie pôsobí k spaseniu duše našej. Otec nebeský je i našim lekárom; preto aj prosíme ho o jeho mocnú pomoc v našich nemociach; a aby nás tým istejšie vyslyšať ráčil, uchádzame sa i k svätým a vyvoleným Jeho o ich príhovor. Na príhovor svätých mnohí nemocní došli predošlého zdravia svojho, tak na príhovor sv. Blažeja, ku ktorému sa preto od prastarých časov utiekajú kresťania neduhmi hrdla obťažení.
Sv. Blažej žil v treťom storočí po Kristu v Arménii, v meste Sebaste. Od detinstva svojho cvičil sa v kresťanskej dokonalosti. Vo venci jeho cností skvela sa predo všetkým láska k blížnemu, ktorou pohnutý oddal sa lekárstvu, aby ubiedenému človečenstvu na pomoci byť mohol. Pre jeho cnostný život a milosrdné srdce bol sv. Blažej u ľudu veľmi obľúbený, tak že ho zvolili za biskupa. Ako biskup plnil povinnosti úradu svojho s apoštolskou horlivosťou. Tu vypuklo oproti kresťanom ukrutné prenasledovanie. Pohania boli vtedy namierení obzvlášť proti biskupom a kňazom, domnievajúc sa, že akonáhle zavraždia pastierov, stádo samo od seba sa rozpŕchne. Keď sa teda prenasledovanie blížilo k mestu Sebaste, utiahol sa sv. biskup do hôr, aby sa zachoval stádu svojmu a skryl sa v jaskyni skalnatej na vrchu Argeus, kde dni svoje v modlitbe a v rozjímaní trávil. Lesná zver bola mu tu jediným spoločníkom.
V zvieratách javí sa istý pud, ktorý ich k človekovi vábi, ako keby tušili, že je on vznešené stvorenie; ako keby ich pri ňom ožiarili paprsky jeho nesmrteľnej duše, prituľujú sa k nemu. Sv. Blažej pripútal k sebe divých obyvateľov horských, čistým a neskaleným okom svojím skrotil ich divosť a bojazlivosť, ony ho poznali, cítili jeho lásku a ony vďačili sa mu tým, že mu prinášali pokrmy. Smutná samota obrátila sa takto v príjemné bydlo svätému — ale nie na dlhé časy.
Keď vladár v kraji tom, kde sa sv. Blažej ukrýval, hon zariadil, zbadali poľovníci, ktorí sa práve tou horou túlali, že zver všetka uteká pred nimi jedným smerom. Šli teda za stopami až k jaskyni, v ktorej videli sv. Blažeja, obkľúčeného zvermi. Zľakaní poľovníci odobrali sa k vladárovi a povedali mu, čo videli. Vladár vydal rozkaz, aby svätého jali a k súdu priviedli. Sluhovia jeho hneď sa ponáhľali vyplniť rozkaz. Počas toho však zašlo slniečko a nastala noc. Tu videl sv. Blažej v modlitbe Spasiteľa, ktorý mu hovoril: «Vstaň, lebo mi priniesť máš obeť». Svätý hneď poslúchol toto slovo, vstal a vyšiel von z jaskyne, kde už stáli sluhovia vladára, na neho volajúc: «Poď s nami, vladár ťa volá.» Na toto volanie riekol svätý s radostnou tvárou: «Vítam vás, dietky moje; teraz vidím, že Boh nezabudol na mňa.» Keď sa však chceli pustiť na cestu, všetka zver sa za nimi rozbehla; poľovníci sa poľakali a chceli opustiť svätého, tento však riekol im: „Nebojte sa, táto zver neuškodí nikomu“, a rozkázal zveri, aby sa vrátila spiatky. Postrašená zver postála na ceste a smutne sa dívala za svätým, až s poľovníkmi zmizol v húšti.
Sv. Blažej celou cestou hovoril pohanom slová spasiteľné a mnohých z nich obrátil na vieru, a zas mnohých nemocných uzdravil. Dieťaťu jednému, ktoré ryby jedlo, uviazla v hrdielku kosť, ktorú nijako vytiahnuť nemohli. Smrť bola istá a už blízka, ako sa pozdávalo; tu priniesla zarmútená matka úbohé pacholiatko svoje k svätému biskupovi, s plačom ho prosiac, aby nemocné z istej smrti vyslobodil. Sv. Blažej počal vrúcne k Bohu sa modliť, prežehnal dieťa sv. krížom a ihneď uzdravené odovzdal matke jeho. Keď po jeho smrti mnohí podobnou alebo inou nemocou na hrdlo trpeli a na príhovor sv. Blažeja uzdravení boli, nastala od starodávna v katolíckej Cirkvi tá pekná obyčaj, že sa na jeho sviatok udeľuje požehnanie sv. Blažeja. Vezmú sa totiž dve hromničky, deň pred tým (na Hromnice) posvätené a zviažu sa v podobe sväto ondrejského kríža; kňaz dotkne sa nimi krku veriacich a pri tom hovorí: «Na príhovor sv. biskupa a mučeníka Blažeja osloboď teba Pán od všetkého neduhu na krku, v mene + Otca i + Syna i + Ducha sv. Amen.»
Keď sv. Blažej do Sebasty došiel, pokúšal sa vladár Agrikolaus lichotením ho získať a k zapreniu viery pohnúť: žiadal od neho, aby obetoval modlám. Vladár Agrikolaus sa totiž nazdával, že sa sv. Blažej z bázne pred smrťou ukryl; jak veľmi sa preto musel začudovať, keď mu tento dôrazne odvetil: «Ja obetujem svojmu Pánu Ježišu telo a dušu, ale tvojim modlám neobetujem ničoho.»
Neprávosť číha po násilí, kedykoľvek môže; sudca odpoveďou svätého rozhnevaný, dal sv. Blažeja nemilosrdne palicami biť a tak zbitého zas do žalára uvrhnúť.
A inokedy, keď ho mučili pre vieru v Pána Ježiša Krista, povedal: „Ukrutník! Ty ma chceš premôcť mukami, avšak Pán môj, Kristus Ježiš je so mnou a posilňuje ma. Ak zotrvám do konca, vojdem do prežiadúcich radostí, ktoré sľúbil svojim verným služobníkom.“
Viackrát bol sv. biskup pred súd predvolaný, vždy napomínaný, aby bohom obetovať sa nezdráhal, lež nadarmo; sv. Blažej zostal stálym. Konečne vynesený bol nad ním súd smrti. Sv. Blažej mal byť utopený. Ale čo sa stalo ? Svätý biskup chodil po vode ako po suchej zemi a tí, ktorí ho chceli i tu prenasledovať, utopili sa biedne vo vlnách. Konečne bol sťatý roku 316.
Poučenie
Sv. Blažej uzdravil na hrdlo nemocné dieťa znamením sv. kríža. Týmto znamením značia sa kresťania od prvých časov kresťanstva; týmto znamením vyznávame svoju vieru v trojjediného Boha, týmto znamením označujeme dôveru svoju v nekonečné zásluhy Ježiša Krista. Nekatolíci opovrhujú týmto znamením bez všetkej príčiny. Nachádzajú sa však aj medzi katolíkmi mnohí, ktorí sa hanbia pred inovercami prežehnať sa; ktorí večer alebo ráno, pred jedlom alebo po jedle, alebo doma znamením týmto by sa nepoznačili za celý svet, vraviac, že to je len pre obecných, neučených ľudí. No na takýchto ľuďoch ľahko splniť sa môže to, čo Spasiteľ predpovedal, že totiž aj On hanbiť sa bude za nich, pretože oni hanbili sa za Neho. Neopovrhuj preto, drahý čitateľu znamením sv. kríža, lež prežehnávaj sa ním ráno i večer, pred jedlom a po jedle, pred prácou i po práci, a vo všetkých nebezpečenstvách, ktoré by tvojmu telu alebo tvojej duši hroziť mohli. Koľkokrát však prežehnáš sa, čin to vždy s dôverou v Toho, ktorý tak ukrutnou a strašnou smrťou zomrel za nás na kríži. «Keď sa značíš znakom sv. kríža, píše sv. Ján Zlatoustý, «ozbroj čelo svoje veľkou dôverou; znamenie sv. kríža musíme nie len prstom činiť na svojom tele, lež vopred pevnou vierou v duši. Pokiaľ prežehnávaš sa týmto spôsobom, žiaden zo zlých duchov neopováži sa do boja pustiť sa s tebou, vidiac kopiju, ktorou smrteľne poranený bol.»
Drahý čitateľu! Znamenie sv. kríža vtlačila v čelo tvoje drahá matka tvoja, keď si po prvýkrát uzrel svetlo tohto sveta; znamením sv. kríža poznačila ťa, keď si ako odrastený odobral sa medzi cudzích ľudí; týmto znamením sprevádza ťa druhá, niemenej milá matka tvoja Cirkev od tvojej kolísky až ku hrobu. A keď telo tvoje dávno už zapráchnivelo v čiernej zemi, keď zabudli na teba príbuzní a priatelia, na hrobe tvojom stojí kríž, zvestujúc svetu, že tu pochovaný je «kresťan.» Kríža svätého drž sa preto, duša kresťanská! V časoch zlých i dobrých, v zápasoch so svetom a diablom, a v znaku tomto doista zvíťazíš!
Modlitba.
Všemohúci Bože! Ktorý si nás potešil sviatkom sv. Blažeja, popraj nám milostivo, aby sme, ktorí slávime pamiatku mučeníckej smrti jeho, účastní boli aj jeho ochrany. Amen.
Zdroj:
Z knihy Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích (1907) a Cirkev vítězná, Životy svatých a světic Božích (1892)
