Svätý Jakub Starší, apoštol Pánov († 44)
Jakub, nazýva sa aj Väčším, alebo Starším, pretože bol pred druhým Jakubom, Mladším, od Pána Ježiša za apoštola zvolený. Bol synom rybára Zebedea z Betsaidy v Galilei a sv. Salome, tiež bol bratom sv. apoštola a evanjelistu, Jána. O ich povolaní za apoštolov hovorí sv. Matúš takto: „Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.“(Mt 4, 18-22)
Bez pochyby táto ochota bola príčinou, že Zebedejovým bratom zvláštnou mierou Božský Spasiteľ spolu so sv. Petrom dôveroval a preto mali byť i svedkami vzkriesenia Jairovej dcéry, Jeho premenenia na hore Tábor a utrpenia na hore Olivovej.
Po Turícach kázal sv. Jakub evanjelium v Judsku a Samárii i obrátil mnoho ľudí ku Kristovi; podobne sa to stalo aj v Španielsku. Zo Španielska išiel sv. Jakub do Galie (Francúzska) a Veľkej Británie a rozširoval v týchto pohanských krajinách horlivo nebeské kráľovstvo. Roku 42 sa navrátil spať do Jeruzalemu, kázal sv. Evanjelium po všetkých krajoch Judska, a obrátil veľké množstvo Židov, Samaritánov a pohanov na sv. vieru Kristovu.
Keď v Jeruzaleme obrátil povestného čarodejníka Hermogenesa a mnohí poprední Židia prijali sv. krst, rozpálil sa veľkým hnevom na sv. Jakuba, hlavný židovský kňaz Abiatar. A ako za čias Krista Pána urobil jeho zlopovestný predchodca, najal i Abiatar za peniaze ľudí, ktorí vodrali sa medzi poslucháčov apoštolových a ich k nepokojom pobúrili. Akýsi farizej Joziáš išiel s Abiatarom k židovskému kráľovi Herodesovi Agrippovi, vnukovi Herodesovmu, ktorého rímsky cisár Caligula za panovníka nad Židmi ustanovil, i žiadali ho, aby sv. Jakuba, ako buriča ľudu dal chytiť a potrestať. Vojaci teda chytili horlivého apoštola, keď práve na námestí Jeruzalema kázal a zaviedli ho pred Herodesa Agrippu. Bezbožný kráľ sa chcel židovským kňazom a farizejom zavďačiť, preto odsúdil sv. Jakuba, aby bol mečom sťatý.
Cirkevný spisovateľ Eusebius rozpráva, že sv. Jakub na ceste k popravisku, robil zázraky. Keď ho z Jeruzalema na vrch Golgotu viedli, uzrel ho jeden nemocný, ktorý pred domom sedel, veľmi trpel, a zvolal: «Ó sluha Najvyššieho, pomáhaj mi; lebo trpím veľké bolesti!» Sv. Jakub zastal, pozrel naňho a riekol: «V mene nášho Pána Ježiša Krista Ukrižovaného, pre ktorého som na smrť vedený, povstaň zdravý a zvelebuj svojho Vykupiteľa!» A nemocný vstal a zveleboval veľkým hlasom Boha i Toho, ktorého z neba zoslal, Ježiša Krista. Keď zázrak tento videl farizej Joziáš, ktorý najviac zapríčinil, že Herodes Agrippa sv. Jakuba na smrť odsúdil, oľutoval svoj zločin, padol k nohám svätého a zvolal zo slzami v očiach: «Ó sluha pravého Boha, odpusť mi zločin môj a popraj mi s tebou zomrieť!» Sv. Jakub zahľadel sa na neho a pýtal sa: «Či veríš v Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný? Či veríš, že je Syn Boží?» A farizej Joziáš volal hlasno: «Verím a vyznávam, že Ježiš ukrižovaný je pravý Syn Boží.» Najvyšší kňaz židovský Abiatar zvolal nahnevaný: «Blázon, čo robíš! Opusť tohto Jakuba a preklínaj Krista, ktorého my všetci preklíname!» Joziáš odpovedal pokojne: «Kliatba spočívala dlho na mne a spočíva na tebe, národ Izraelský, že si prenasledoval Syna Božieho; ale ja budem spasený skrze Ježiša Krista.» A najvyšší kňaz sa obrátil k zástupu a zvolal: «Či počujete, či môžete také rúhanie sa bohu ticho počúvať?» Vzbúrení Židia chytili Joziáša, zbili ho a Abiatar vymohol hneď u kráľa, že i Joziáša odsúdili na smrť.
Keď sv. Jakub na vrch Golgotu bol privedený a k nemu na smrť odsúdeného Joziáša priviedli, pýtal si vody. Prosbe jeho bolo vyhovené. I obrátil sa sv. apoštol k Joziášovi: «Či veríš v Ježiša Krista, Syna Boha živého?» Joziáš odpovedal: «Áno, verím.» A sv. Jakub pýtal sa: «Či chceš v Jeho mene byť pokrstený?» Joziáš riekol: «Áno, pane, chcem.» A sv. Jakub ho pokrstil: «Eusebius, ja ťa krstím v mene Boha Otca, i Syna i Ducha svätého.» Jakub ho objal, a riekol: «Pokoj s tebou!» I odhalil svoj krk a bol sťatý; za nim nasledoval sv. Eusebius, predtým zarytý farizej Joziáš.
Toto stalo sa dňa 25. júla (podľa iných 1. apríla) r. 44. po Kristu Pánu. Sv. Jakub bol teda z apoštolov prvý, ktorý svojho nebeského Majstra v smrti nasledoval a z kalicha Jeho pil. Telo jeho bolo pochované v Jeruzaleme, o krátky čas ale do Španielska prenesené, kde na rozkaz kráľa Alfonza Cudného v Iris-Flavii, v terajšej Kompostelle, ho uložili. Boh tak oslávil horlivého služobníka svojho mnohými zázrakmi, najmä počas vojny s Maurmi, že Kompostella sa stala chýrnym miestom pútnickým.
Poučenie
Sv. Jakub ochotne nasledoval Ježišov hlas a zostal mu verný. Nasleduj i ty, kresťane, hneď hlas milosti Božej. Maj stále svoju vôľu dobrú a odovzdanú Bohu. Sv. Fulgencius hovorí: „Zlá vôľa svojim smerom buď neprijme milosti Božie alebo ich načisto stratí.“
Modlitba
Ó Bože, dopraj nám milosti, žeby sme na orodovanie sv. Jakuba, apoštola Tvojho, boli tak živí vo viere v Teba ako on a život v službe Tvojej dokončili. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
