Svätý Kalixt I., pápež a mučeník († 223)
Po mučeníckej smrti sv. Petra, ktorý bol prvým pápežom, prvou viditeľnou hlavou sv. cirkvi a námestníkom Kristovým na zemi, podstúpilo v prvých storočiach viac než tridsať pápežov mučenícku smrť za vieru Kristovu a medzi nimi vyniká sv. Kalixt, ktorého blahoslavenú pamiatku sv. cirkev dnes si pripomína.
Sv. Kalixt sa narodil v druhom storočí v svetovládnom Ríme a pochádzal zo staroslávnej rodiny Domicia. Po smrti pápeža sv. Zefyrína bol vyvolený roku 219 na stolicu sv. Petra v Ríme. Keď začal riadiť sv. cirkev, bol rímskym cisárom po zavraždení Makrina od roku 218 Avitus Bassianus, vnuk Karakallov, ktorý najskôr v Sýrii ako najvyšší žrec Apolóna, bôžika slnka, žil a preto i Heliogabalus sa menoval. Počas vlády sa preslávil ukrutnosťou, zverským životom, zhanobil smilstvom cisársky trón a znemravnil i popredných Rimanov, ktorí ho nasledovali v najhnusnejších nepravostiach.
Kresťanov síce neprenasledoval, ale nútil ich, aby sa klaňali modle slnka. Pápež Kalixt cítil veľký bôľ nad touto všeobecnou skazenosťou v Ríme a po celom štáte, i modlieval sa neustále k milostivému Bohu, aby Ho zmieril, aby On ráčil zamedziť všeobecnú skazu mravov; i dovolal sa milosti Božej na obrátenie zaslepených pohanov a na rozšírenie sv. cirkvi. K tomuto zámeru nariadil spoločné modlitby a prísne pôsty suchých dní (tzv. kántry), ktoré už od sv. apoštolov do sv. cirkvi boli uvedené.
Nemravný a ukrutný Heliogabalus bol zavraždený od svojej telesnej stráže roku 222 a na trón cisársky bol povýšený Alexander Severus, pravnuk cisára Septima Severa. Mladý cisár bol síce pohanom, ale bol veľmi naklonený kresťanom, ktorí toho času v Ríme boli veľmi rozšírení. Jeho matka, Júlia Mammea, panovala počas cisárovej nedospelosti. Na dvor cisársky povolala slávneho Origenesa, o ktorého svätej učenosti v Antiochii počula, aby ju vo sv. náboženstve vyučoval. Zbožný a horlivý učiteľ cirkevný Origenes sa zdržiaval po dlhší čas pri cisárskom dvore a vyučoval cisárovnú Mammeu a syna jej Alexandra Severa sv. náboženstvo, a potom sa navrátil ku svojim spisovateľským a učiteľským prácam.
Cirkevný dejepisec Euzébius (r. 270—340) píše o nej: «Keď bola niekedy zbožná a opravdivo cnostná žena, nuž bola takou Júlia Mammea.» Ona vychovávala nadaného syna veľmi starostlivo. A keď potom Alexander Severus prevzal vládu, žil veľmi cnostne a spravodlivo. Svoje práce začínal s modlitbou v domácej kaplnke (larium), v ktorej mal sochy Pána Ježiša Krista, sv. apoštolov, Abraháma popri sochách pohanských Apolóna z Tyany a Orfea. Pohan Lampridius rozpráva, že Alexander Severus zamýšľal v Ríme vystaviť chrám k úcte Pána Ježiša Krista; ale jeho radcovia sa pýtali v pohanskom chráme veštca a veštba (orákulum) odpovedala, že potom celý svet stane sa kresťanským a iné (pohanské) chrámy ostanú prázdne. Cisár sa bál vzbúrenia pohanov, i odstúpil od stavby kresťanského chrámu, ale pritom dovolil kresťanom, že si smeli stavať chrámy. Istému pohanskému hostinskému, ktorý sa u cisára žaloval, že kresťania na jednom pozemku v Ríme, kde on chcel hostinec mať, chystajú sa postaviť svoj chrám, odvrhol žalobu a riekol: «Na každý spôsob je lepšie, aby bol Boh na tom mieste akýmkoľvek obradom ctený, než aby sa tam jedlo a pilo.» Často opakoval slová, ktoré počul od kresťanov: «Čo nechceš, aby ti druhí činili, nečiň im ani ty.» A tieto slová dal napísať zlatými písmenami nad hlavnou bránou svojho paláca.
Mladý cisár si veľmi ctil pápeža sv. Kalixta a obdivoval jeho obozretnosť, s akou si volil mužov, ktorých chcel vysvätiť za kňazov. Často predstavoval príklad pápežov svojim vysokým úradníkom a národu, keď mal obsadiť nové štátne úradnícke miesta. A keď takýmto spôsobom sv. otec Kalixt od cisára dobre zmýšľajúceho, nemal sa čoho obávať, usiloval sa bez prekážky rozširovať kráľovstvo Božie v Ríme a v celom štáte a ohlasovať úctu jediného pravého Boha zaslepeným pohanom. Roku 224 vystavil sv. Kalixt kostol na tom mieste za riekou Tiberou, kde bolo pôvodne stavisko pre vyslúžilých vojakov (taberna meritoria). Na tom istom mieste v Ríme vystrekol za času cisára Augusta, v deň narodenia Krista Pána v Betleheme, olejový prameň, ktorý celý deň tiekol a s Tiberou sa zmiešal. Preto obľúbil si sv. Kalixt toto pamätné miesto pre chrám, k úcte Panne Márie zasvätený, ktorý bol neskôr síce zborený, ale v štvrtom storočí (roku 349) za pápeža Júlia I. zase vystavaný, a ktorý podnes stojí pod menom «Basilika Panny Márie za Tiberou.»
Toho pokojného času rozšíril a ozdobil sv. Kalixt i podzemný cintorín na ceste Appiovej, ktorý podnes menuje sa «Katakombou sv. Kalixta» a spojil ho s kata-kombami sv. Sebastiána, kde zbožná pani rímska Lucina telo sv. mučeníka Sebastiána pochovala. Nad bránou, ktorá vedie do toho prvého podzemného cintorína je nápis: «Toto je hrobka slávneho pápeža Kalixta a mučeníka.» Kto ho navštívi so srdcom kajúcnym, obdrží po vykonanej spovedi úplné odpustenie hriechov pre slávne zásluhy 124.000 sv. mučeníkov, ktorí tam v prvých storočiach boli pochovaní. Tam je i podzemná kaplnka, ktorej strop je ozdobený krásnymi obrazmi sv. mučeníkov, medzi ktorými stojí dobrý Pastier, Ježiš Kristus. V stene nachádza sa dvanásť do oblúku okrúhle stavaných hrobov, okolo steny je mramorová lavica, v jednom uhle kazateľňa. Na tejto kázaval sv. Kalixt veriacim počas prenasledovania a slúžieval sv. omšu na oltári, ktorý stojí uprostred kaplnky nad otvoreným hrobom, v ktorom niekedy telá sv. apoštolov Petra a Pavla odpočívali. Nižšie na ceste Appiovej sú katakomby sv. Sebastiána; i tieto podzemné chodby, okrášlil sv. Kalixt.
V jednej podzemnej kaplnke týchto katakomb prechováva sa posiaľ hlava sv. Kalixta. V týchto podzemných hrobkách sa rád zdržoval a rozjímal nie jeden sv. muž a medzi inými slávnymi, aj spisovateľ sv. Hieronym ( r. 419). Tu sa schádzavali prví kresťania so svojimi pápežmi, biskupmi a kňazmi v nočnom čase ku službám Božím a kde telá sv. mučeníkov tajne pochovávali. A sv. Kalixt nestaral sa len o stavanie chrámov a zriaďovanie tajných miest na pochovávanie sv. mučeníkov, on chcel pretvoriť i srdcia pohanov v chrámy Ducha svätého. Aj keď cisár Alexander Severus mal v obľube sv. Kalixta a ctil si kresťanov, ba ani im neprekážal v službách Božích, predsa pohania sužovali kresťanov, menovite vplyvný Ulpian a žreci, preto boli kresťania v tých podzemných chodbách často ráz nútení tajne služby Božie odbavovať.
Jedného dňa zhorela časť staroslávneho Kapitoliuma a v chráme pohanského bôžika Jupitera (Paroma) sa rozpustila ľavá ruka tejto modly, ktorá bola z rýdzeho zlata. Žreci Jupiterovi a anguri (hádači) prosili cisára Alexandra Severa, aby zriadil slávnostné obety ku zmiereniu bohov. Cisár privolil. Keď žreci položili obety na oltár, udrel hromový blesk, ktorí zničil oltár s obetami a pobil žrecov. Všetci pohania v Ríme sa triasli hrôzou a mnohí utekali z mesta. Niektorí bežali cestou Appiovou a zbadali, že sv. pápež Kalixt sa poberal s mnohými kňazmi do jedného domu v záhradách.
Konzul Palmacius sa zamiešal medzi kresťanov a nepoznaný vypátral tajný vchod do katakomb, kde sv. Kalixt vykonával Božie služby. Ihneď sa vrátil pohan Palmacius do mesta k cisárovi a žaloval, že vraj kresťania sú príčinou toho nešťastia, ktoré sa v chráme pohanskom stalo a že sú teraz pri bohoslužbe svojej zhromaždení, aby vyprosili od Boha ešte väčšiu pohromu na večné mesto. Cisár ctil a miloval kresťanov, ale nemohol utíšiť vzbúrených zaslepených pohanov, aby kresťanov neprenasledovali. Palmacius zobral vojakov a ponáhľal sa zo vzbúreného mesta, aby zajal sv. Kalixta a popredných kňazov a kresťanov. Sv. Kalixt opustil katakomby a vracal sa domov. Keď vojaci sv. starca chceli zajať, oslepli. Naľakaný Palmacius vrátil sa k cisárovi, oznámil, čo sa stalo, a prosil ho o dovolenie, aby smel všetkých kresťanov nútiť, že by bohom rímskym obetovali, aby hnev ich bol upokojený, i že by dopustil tých kresťanov smrťou trestať, ktorí by obetovať nechceli.
Cisár tíšil zúrivca a zastával kresťanov, že nie sú príčinou toho nešťastia. Ale Palmacius povolal všetkých mešťanov do chrámu k slávnostným obetám, a prikázal vojakom, aby tých kresťanov, ktorí by do chrámu neprišli, uväznili. Ale v tom okamihu, čo Palmacius so žrecmi obety modlám prinášať chcel, vstúpila vestalka (panna pohanská, ktorá obsluhovala chrám bohyne Vesty a udržovala v ňom večný oheň, podobná kresťanským mníškam) do pohanského chrámu a ohlasovala povýšeným hlasom veštbu (orákulum): «Boh kresťanov je pravý Boh a bude trestať tvrdohlavý Rím ešte väčšími pokutami!» Zdesení pohania sa preto rozutekali a zanechali svoje obety.
Palmacius sa ponáhľal ku sv. Kalixtovi, hodil sa mu k nohám a prosil o prijatie do sv. cirkvi. Sv. Kalixt vyučil rímskeho konzula vo sv. viere a pokrstil ho. Na druhý deň vyučil kňaz sv. Kallepodius celú rodinu Palmaciovu, počítajúcu štyridsať duší, vo sv. viere a pokrstil ich. Toto obrátenie na vieru Kristovu vzbudilo v Ríme veľkú pozornosť a rozhorčenie u pohanov. Zúriví pohania prepadli dom Palmaciov, poviazali ho a dovliekli pred cisára. Cisár pokarhal bývalého konzula, že zapríčinil veľké pohoršenie a riekol: „Ako si mohol urobiť tento krok a opustiť nesmrteľných bohov ?“ I odovzdal ho senátorovi Simpliciovi, aby ho nahovoril ku navráteniu sa k viere rímskej. Rozhorčení pohania sa utíšili, a to chcel docieliť mladý cisár; lebo sa obával o svoju korunu. Márne sa namáhal Simplicius, aby Palmacia od pravej viery odviedol. Palmacius odhalil mu krásnu náuku Kristovu, totiž náuku lásky k Bohu a k blížnym, opísal mu ničomnosť a hriešnosť modlárstva, a poukázal na divy aj zázraky, ktoré dobrotivý Boh na potvrdenie pravdy Kristovho učenia činí.
Simplicius prosil Palmacia, aby orodoval za jeho nemocnú manželku u pravého Boha, ktorý robí také divy. Palmacius sa skrúšene modlil k milostivému Bohu a modlitba jeho bola vyslyšaná. Manželka Simpliciova sa náhle uzdravila. Simplicius s manželkou prijali kresťanskú vieru, a povolali do svojho domu sv. Kalixta, aby ich oboch a celú rodinu ich, ktorá obsahovala počet 68 duší, vo sv. náboženstve vyučil a pokrstil. Sv. Kalixt, aby nových kresťanov vo viere utvrdil, zanechal v dome Simpliciovom zbožného kňaza Kallepodia. Zúriví pohania, vedení Ulpianom, oborili sa druhého dňa na dom Simpliciov a umučili všetkých novo pokrstených kresťanov. Cisár nebol v stave prekaziť toto vraždenie.
Sv. Kalixt pochoval mŕtve telá sv. mučeníkov v katakombách, ktoré sv. Lucina založila a on rozšíril a okrášlil. Telo sv. Kallepodia hodili zúrivci do Tibery, ktoré sv. Kalixt tak dlho dal hľadať, až ho nábožní kresťania našli a v podzemných hroboch slávnostne pochovali. Keď sv. Kalixt aj vznešených Rimanov Félixa a Blandu pokrstil, uväznil ho Ulpian, zarytý nepriateľ kresťanov a vladár rímsky. V žalári uzdravil svätý Kalixt nemocného vojaka Privata zázračným spôsobom od hnusnej nemoci. Keď sa o tom dozvedel Ulpian, že uzdravený Privatus sa stal kresťanom, dal ho zabiť kyjakmi.
Za svojho úradovania vysvätil sv. Kalixt osem biskupov, šestnásť kňazov a štyroch diakonov. Roku 223, vzbúrili sa zase v Ríme pohania za vladárenia Ulpiana, zarytého nepriateľa kresťanov, napadli na námestí dom svätého Kalixta, v ktorom býval, vyhodili ho z okna, kameňovali ho a polomŕtveho zhodili do studne, kde potom zomrel. Cisár Alexander Severus nemohol prekaziť mučenícku smrť cteného pápeža, lebo bol zaneprázdnený vojnami a záležitosťami štátu; i sám bol zavraždený vojenským vodcom Maximinom, sedliackym synom z Trácie, roku 235, ktorý uchvátil takto cisársku korunu. Také búrlivé to boli časy!
Mŕtve telo sv. Kalixta I. bolo pochované nábožnými kresťanmi v katakombách; neskôr bolo prenesené do chrámu Panny Márie za Tiberou, ktorý sám vystaval, kde sa až podnes pod hlavným oltárom prechováva. Na mieste, kde sv. Kalixt bol umučený, bol neskôr vystavený chrám k jeho pocte, ktorý podnes nosí jeho meno. Aj tá studňa, do ktorej bol hodený, sa dodnes ukazuje v tomto chráme. Svätý Kalixt sa vyobrazuje v pápežskom rúchu, ako dáva požehnanie, za ním vidieť kresťanský chrám a u nôh zrútené, zničené modly.
Modlitba
Ó Bože, ktorý dobre vieš, že my pre svoju slabosť k dobrému sme nedostatočnými, posilňuj nás Svojou milosťou, aby sme podľa príkladu Tvojich svätých nadovšetko Teba milovať mohli. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
(Upravené zo spisu LEGENDA ČILI ČÍTANIE O SVÄTÝCH A VYVOLENÝCH BOŽÍCH z r. 1907.)
O sv. Kalixtovi ešte napr. tu:http://katolici.szm.com/ZIVOTOPISY/Oktober/Kalixt.html