Úprimnosť - Výber z kázní (XXXVII. časť)
Farizeji, chcejúc Krista polapiť v reči, vyslali k nemu svojich učeníkov spoločne s herodiánmi, ktorých nenávideli. Vyslaní učeníci a herodiáni, ktorých spájala iba spoločná nenávisť ku Kristovi, odriekali, čomu ich farizeji naučili: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ (Mt 22, 16-17)
Kristus samozrejme úskok ich prehliadol a klbko ich ľsti razom rozťal. Proste požiadal o peniaz a ukázal na cisárov obraz na ňom. Dôkaz už bol ľahký: Kto má právo vydávať peniaze, má samozrejme tiež právo vyberať dane. Neúprimnosť farizejov odsudzujeme. Pre túto škaredú ich vlastnosť sám Kristus ich raz nazval „obielenými hrobmi.“ Vedel dobre, že navonok chcú byť pekní, uhladení, príjemní a nábožní, ale srdce ich bolo plné hniloby. Tiež na neho vôbec nezapôsobila úvodná reč ich vyslancov, ktorou sa snažili získať si jeho dôveru a náklonnosť. Postrehol ihneď, že tá chvála, ktorou ho zahŕňajú, nie je úprimná.
Bohužiaľ, takýchto „farizejov“, je i za našich dôb veľmi mnoho. Nepostačuje neúprimnosť len odsúdiť – nutné je tiež zahájiť proti nej boj. Kto chce niečo dosiahnuť, musí sám byť silný. Kto chce bojovať proti zlu, musí sám byť dobrý. Kto zamýšľa byť reformátorom, nech zreformuje predovšetkým seba. Kto je odhodlaný vystúpiť proti všeobecnej neúprimnosti, musí proti nej podniknúť boj predovšetkým vo svojom srdci.
Svätý Izidor napísal: „Čo hovoríš, to taktiež čiň. Nemaj niečo iného v reči a niečo iného v srdci. Nemávaj na jazyku med a na srdci jed. Nech nie je v reči chvála a v srdci nevera. Nebývaj človek pokrytecký, ale vždy vo všetkom úprimný.“
Zamiluj si úprimnosť a učiň ju vodítkom všetkých svojich slov a činov. Je dcérou pravdy a sestrou pravdovravnosti. Pochváľ, čo chválu zasluhuje, a pokarhaj, čo zaslúži pokarhanie. Nechváľ do oči a nehaň za chrbtom. Nechci mať dve tváre – asi ako pohanský bôžik Janus, ktorého jedna tvár bola usmievavá a druhá zamračená. Nepochlebuj ľuďom. Mnohým reči pochlebovačné lahodia, ale získavať si touto cestou priazeň alebo výhody je nanajvýš nečestné. Ostatne priazeň touto cestou získaná je veľmi vratká a nestála. Veslovať vždy podľa vetra je známka bezcharakternosti.
Nechci byť povoľným ani z toho dôvodu, aby si sa zdal byť dobrým. Niektorí stále len ustupujú, i pravdu a právo opúšťajú, len aby nenarazili, čo je hriešna a trestuhodná slabosť. Iní zasa miesto seba nastrkujú iných. Sami sedia v ústraní a za seba pošlú buď dobromyseľných hlupáčikov alebo bezcharakterných chameleónov. Sami čakajú, „až ako to dopadne.“ Nezneužívaj k svojim cieľom iných, neschovávaj sa za iných, ale maj odvahu vystúpiť verejne a jednať otvorene. Varuj sa jednania ľstivého a úskočného.
Zdieľaj úprimne blížnym svojim, čo vieš a o čom sa domnievaš, že by im prospelo. Starenka Anna v chráme Jeruzalemskom uvidiac Dieťatko, od ktorého spásu očakával celý svet, s radosťou zdieľala novinu tu všetkým v sieňach chrámových prítomným. Zdieľaj i zvesť nepríjemnú, lebo rana, na ktorú sme pripravení, už toľko nebolí. Samuel oznámil Hélimu otvorene, že trest Boží sa blíži.
Poraď iným, ak môžeš, spravodlivo, lebo dobrá rada je nad zlato. Buď vždy a ku každému úprimný! Úprimnosť je kresťanská cnosť a dobývame si ňou priazeň Božiu. Žalmista Pánov spieva: „Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ.“ (Ž 51, 8). Pokiaľ sa chceme Bohu ľúbiť, musíme si obľúbiť a konať všetko, čo ho teší a čo miluje. I kvôli ľuďom musíme si úprimnosť obľúbiť. Úprimnosť naša je ako magnet, cudzie srdce priťahuje a získava, neúprimnosť ho odpudzuje. Preto z lásky k Bohu, z lásky k ľudom, a z lásky k sebe, buďme úprimní.
(Spracované a upravené podľa K. Balíka Nedělní a sváteční čítanka z r. 1923)
Podobný článok:
Potreba modlitby - Výber z kázní (XXXVI. časť)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/potreba-modlitby---vyber-z-kazni--xxxvi.-cast-.html
