Úvaha o Duchu Svätom podľa katechizmu
(Kto je Duch Svätý a ako účinkuje v cirkvi)
Duch Svätý je: 1. Tretia božská osoba, 2. pravý Boh, 3. Utešiteľ, ktorého Ježiš Kristus svojej cirkvi sľúbil a poslal.
1. Duch Svätý je tretia božská osoba.
Duch Svätý nie je samotná vlastnosť, moc, činnosť Božia navonok, ani obyčajné meno, ale osoba skutočná, rozdielna od Otca a Syna.
Pri krste Ježišovom ukázal sa Duch Svätý ako osoba rozdielna od Otca a Syna.
„zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Lk 3, 22).
Ježiš Kristus hovoril o Duchu Svätom ako o osobe skutočnej, rozdielnej od Neho a od Otca.
„A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy,...“
„Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (Jn 14, 16-17. 26).
Kristus týmito slovami robí rozdiel medzi troma: Ja, Otec, Utešiteľ a pripisuje Utešiteľovi úlohy samostatnej osoby: zostávať, učiť, pripomínať.
2. Duch Svätý je pravý Boh.
Písmo sv. pripisuje Duchu Svätému vlastnosti božské, skutky božské, meno božské, dôstojnosť božskú.
Písmo sv. pripisuje Duchu Svätému vlastnosti božské, napr. Všemohúcnosť.
„Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny.“ (1 Kor 2, 10).
„Tak ani čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch.“ (1 Kor 2, 11).
Písmo sv. pripisuje Duchu Svätému skutky božské: stvorenie, znovuzrodenie, udeľovanie rozličných milostí.
„Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme.“ (Ž 104, 30).
„Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5).
Písmo sv. Ducha Svätého nazýva Bohom.
„Peter povedal: Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? Azda nebol tvoj, kým si ho mal? … Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“ (Sk 5, 3-4).
„Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16).
Písmo sv. vzdáva Duchu Svätému česť božskú, lebo rovnakú dôstojnosť mu pripisuje s Otcom i Synom.
„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19).
Taktiež modlitba: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému...“
Božstvo Ducha Svätého popierali macedoniáni, prívrženci patriarchu carihradského Macedónia v IV. storočí. Macedoniáni videli v Duchu Sv. obyčajné stvorenie, podobné anjelom, služobníka Otca i Syna. Ich učenie zavrhnuté bolo na II. všeobecnom sneme v Carihrade r. 381. Na tomto sneme rozšírený bol článok viery „Verím v Ducha Svätého“ tak, aby božstvo Ducha Svätého, teda jeho rovnaká božská podstata s Otcom bola zrejmá.
3. Duch Svätý je Utešiteľ, ktorého Ježiš Kristus sľúbil, že Ho pošle svojej cirkvi.
„A ja poprosím Otca...“ (Jn 14, 16-17).
Pán Ježiš volá Ducha Svätého Utešiteľom, lebo Duch Sv. rozdáva milosti a dary, ktoré sú ľudom útechou v ich potrebách.
Tretia božská osoba sa nazýva „Duch“, lebo pochádza z Otca a Syna a to z ich vzájomnej lásky. (spiratio = dýchanie). Láska unáša vôľu milujúceho k osobe milovanej. Duchom si tiež predstavujeme pohyb pochádzajúci z osoby dýchajúcej.
Tretia božská osoba sa nazýva „Duch Svätý“, lebo nás posväcuje a všetka svätosť pochádza od Neho.
Pri posvätení našom má aj Pán Ježiš zásluhu, lebo On nám nadobudol posväcujúcu milosť. Duch Sv. nám túto posväcujúcu milosť rozdáva.
Ježiš Kristus poslal svojej cirkvi Ducha Svätého desiateho dňa po svojom nanebovstúpení, na turíčnu slávnosť, keď sa ohnivé jazyky zjavili nad hlavami apoštolov.
Ak sa bojíme zneuctiť Boží chrám z kameňa, práve tak sa bojme zneuctiť chrám svojho tela hriechom.
Ako účinkuje Duch Svätý
V apoštoloch Duch Svätý účinkoval takto: a, posvätil ich; b, osvietil a posilnil ich; c, dal im dar rozličnými jazykmi hovoriť, zázraky činiť a evanjelium neomylne hlásať.
„Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2, 1-4).
V cirkvi účinkuje Duch Svätý takto:
a, učí a riadi ju; b, rozdáva skrze ňu svoje milosti.
„A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa“ (Jn 14, 16-17).
„Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno“ (Sk 15, 28).
V nás účinkuje Duch Svätý takto:
a, posväcuje nás posväcujúcou milosťou; b, pomáha nám pomáhajúcou milosťou; c, udeľuje nám svoje dary.
„Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5).
„Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý.“ (1 Kor 12, 4).
Darmi Ducha Svätého voláme zvlášť tie dary, ktorými nás Duch Svätý podnecuje, aby sme Jeho osvietenie ochotne prijali, jeho vnuknutia nasledovali a tak v čnostiach ustavične prospievali. Dary Ducha Svätého sú: dar múdrosti, rozumu, vedomosti, rady, sily, pobožnosti, bázne Božej.
Názvy siedmych darov Ducha Sv. sú vzaté z proroctva Izaiášovho. Izaiáš prorokoval o Mesiášovi: „A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom.“ (Iz 11, 2-3).
V miere zvrchovanej mal tieto dary Mesiáš, ale „z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.“ (Jn 1, 16).
Biskup (pravoverný) keď birmuje, prosí o tieto dary pre birmovancov.
Aké početné a aké potrebné sú dary Ducha Svätého: Preto vzývajme Ducha Svätého v každej dôležitej dobe a dbajme na jeho vnuknutia.
Zdroj:
POKOJ, Š. – ŽIŠKA, P.:Učebnica náboženstva katolíckeho pre vyššie triedy stredných škôl. I, Vierouka, Kníhtlačiarne Spolku Sv. Vojtecha v Trnave, Trnava 1938.
