Úvaha o očistci podľa katechizmu
Očistec je miesto, kde duše tých ľudí, čo vo všedných hriechoch zomreli alebo za svoje už odpustené hriechy spravodlivosti Božej nezadosť učinili, dočasne trpieť musia.
Očistec popierali v stredoveku katari a Valdénci, neskôr reformátori.
Cirkev ustanovila na sneme Florentskom a sneme Tridentskom, 1. že je očistec a 2. že dušiam v očistci je možné pomôcť príhovormi veriacich, zvlášť však obetou omše svätej.
Že je očistec, vieme a, z Písma svätého, b, z ústneho podania, c, z rozumu, d, z presvedčenia národov.
a, II. Kniha Machabejcov rozpráva o Júdovi Machabejcovi, že nariadil zbierku a poslal 12.000 drachiem striebra do Jeruzalema, aby tam konaná bola obeta za hriechy vojakov padlých v boji. Pôvodca knihy chváli ten skutok týmito slovami: „Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.“ (2 Mach 12, 46).
U sv. Matúša 12, 32 hovorí Kristus: „Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.“
Z týchto slov vysvitá, že na druhom svete je miesto, na ktorom sa hriechy odpúšťajú. Toto miesto nie je ani nebo, lebo do neba nevojde nič poškvrnené (Zjv 21, 27), ani peklo, lebo v pekle nič sa neodpúšťa. Je teda na druhom svete ešte iné miesto, kde sa hriechy (a tresty za ne) odpúšťajú a to je očistec.
b, Vieru v očistec potvrdzujú starí spisovatelia a cirkevní otcovia, nápisy v katakombách, omšové liturgie, sviatok Dušičiek a pod.
Podľa Tertuliána († 240) vdova má sa modliť za uľahčenie duše svojho manžela a má zaňho obetovať obetu skrze kňaza vo výročný deň úmrtia.
c, I svojim rozumom sa dá pochopiť, že je očistec. Podľa Zjv 21, 27 nevojde do neba „nič poškvrnené.“ Títo ľudia nemôžu sa dostať do neba, lebo nie sú úplne čistí, ale ani do pekla, lebo zomreli v milosti Božej. Musí byť teda ešte tretie miesto, kde sa tieto duše dokonale očistia a potom dostanú sa do neba.
Dušiam v očistci môžeme v ich trápeniach pomáhať, lebo sme s nimi spojení spoločenstvom svätých.
Dušiam v očistci môžeme pomáhať na spôsob príhovoru, totižto a, môžeme konať dobré skutky s tým úmyslom, aby sme zadosťučinili nie za hriechy svoje, ale za hriechy duší v očistci; b, môžeme Boha prosiť, aby podľa milosrdenstva svojho naše skutky prijal v náhradu za zadosťučinenie, ktoré duše v očistci ešte konať majú.
Z kresťanskej lásky k blížnemu povinní sme všetkým dušiam v očistci pomáhať, zvlášť však svojim rodičom, príbuzným a dobrodincom.
„Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica.“ (Jób 19, 21).
Do očistca prídu duše tých ľudí, ktorí síce v milosti Božej zomreli, ale časných trestov za hriechy svoje ešte nevytrpeli.
Duše v očistci trpia: 1. nesmierne bolesti, lebo ich vrelá túžba vidieť Boha ešte sa nesplnila; 2. rozličné muky, ktoré im spravodlivosť Božia prisúdila.
Tresty v očistci sú totižto dvojnásobné: trest straty a trest citu (zmyslový trest).
Trest straty je dočasné vylúčenie z videnia Boha. Tento trest je pre duše v očistci najväčší, lebo duše v očistci, ktoré nie sú viac zamestnané pôvabmi a klamstvami zmyslov, o mnoho jasnejšie poznávajú, ako my, že Boh je najvyššie dobro a túžia po ňom nesmierne, aby ho už videli.
V čom náleží trest citu (zmyslový trest), cirkev určitejšie sa nevyjadrila a na sneme Tridentskom dôrazne nariadila biskupom, aby nedovoľovali o tejto veci nič prednášať, čo je neurčité a čo dáva podnet k všetečnosti alebo k povere.
Muky očistcové básnicky opísal Dante Alighieri († 1321) vo svojom očistci.
Útechou duší v očistci je 1. vedomie, že sú v stave milosti a že z tohto stavu nikdy nebudú vylúčené; 2. istota, že Boha raz uvidia; 3. nádej, že im pomôžu veriaci na zemi, zvlášť ich príbuzní.
Očistec súdnym čiže posledným dňom celkom prestane a zostane len nebo a peklo.
Spracované a doplnené podľa literatúry:
POKOJ, Š. – ŽIŠKA, P.:Učebnica náboženstva katolíckeho pre vyššie triedy stredných škôl. I, Vierouka, Kníhtlačiarne Spolku Sv. Vojtecha v Trnave, Trnava 1938.
Podobné články:
Od o. patriarchu Eliáša -
Co dělat, abychom nešli do očistce?
https://vkpatriarhat.org/cz/?p=35513
Očistec a modlitby za zemřelé (1. část)
https://vkpatriarhat.org/cz/?p=27264
