Úvaha o pekle podľa katechizmu
Peklo je miesto, kde zatratení večné muky trpia. Do pekla prídu duše tých ľudí, ktorí s ťažkým hriechom zomreli.
Že je peklo a že do pekla sa dostane, kto zomrel v hriechu smrteľnom, cirkev medzi iným slávnostne vyhlásila na II. sneme Lyonskom r. 1274. Tam ustanovila: Duše tých, ktoré odchádzajú odtiaľto v hriechu smrteľnom, … zostupujú hneď do pekla. Sú však trestané trestami „nerovnakými“.
Že peklo večne trvá, vieme: 1. z jasných výpovedí Ježiša Krista a apoštolov; 2. z ustavičného učenia cirkvi katolíckej.
1. „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!“ (Mt 25, 41).
(Slová Pána Ježiša zatrateným na Božom súde*).
2. V liste cirkvi smyrnianskej o umučení sv. Polykarpa († 155), čítame:
„Prokonzul hovoril (Polykarpovi): „Ohňom ťa dám spáliť, pokiaľ si to nerozmyslíš a divokými zvieratami pohŕdať budeš.“ Polykarp mu odpovedal: „Hrozíš mi ohňom, ktorý chvíľku trvá a hneď vyhasne, lebo nepoznáš ohňa súdu budúceho a trestu večného, ktorý pre zlých je pripravený.“
Piaty všeobecný snem cirkevný (II. Carihradský) r. 553 zavrhol učenie Origenovo († 254) o vykúpení zatratených.
Že muky pekelné trvajú večne, vieme to i z presvedčenia všetkých národov. V bájosloví Grékov a Rimanov najčastejšie sú spomínaní tí hriešnici, ktorí v pekle večné muky trpia: Tityos, Tantalos, Sysifos, Ixion, Danaidky...
Rozumové dôvody pre večné trvanie múk pekelných sú tieto:
a, Hriech ťažký je veľkou urážkou bytosti nekonečnej (teda Pána Boha*), je teda urážkou nekonečnou. Urážka nekonečná zasluhuje trest nekonečný – večný.
b, Smrťou končí sa doba skúšky a doba získania zásluh. Kto teda zomiera v hriechu smrteľnom, zomiera úplne odvrátený od Boha a v tom stave zostane naveky.
c, Len bázeň pred večnými trestami (aj bázeň pred Bohom*) je dostatočnou pohnútkou pre človeka, aby sa varoval zlého a činil dobré. Trest časný nebol by v stave udržať človeka na ceste čnosti, lebo človek je veľmi slabý, vrtkavý a ľahkomyseľný.
Tresty zatratených sú tieto: 1. Zatratení nikdy neuvidia Boha; 2. trpia najhroznejšie muky ohňom pekelným, stále výčitky svedomia, nevýslovnú opustenosť a zúfanie; 3. všetko toto trpia bez prestania a bez nádeje na vykúpenie alebo uľahčenie: lebo je „hrozné padnúť do rúk živého Boha.“ (Hebr 10, 31).
Trest zatratených v pekle je dvojnásobný: 1. trest straty, t. j. vylúčenie z videnia Boha a trest citu, t. j. vnútorné a vonkajšie muky.
Písmo sväté znázorňuje muky pekelné napr. vonkajšou tmou, kde bude „plač a škrípanie zubami.“ (Mt 22, 13), červom, ktorý neumiera (Mk 9, 48), „miesto múk“ (Lk 16, 28), najčastejšie však neuhasiteľným ohňom (Mk 9, 43) atď.
...Cirkevní otcovia a slávni teológovia pod ohňom rozumejú nielen bolesti vnútorné, ale i skutočný oheň. Avšak cirkev túto mienku nevyhlásila výslovne za článok viery.
Muky pekelné básnicky vykresľuje Dante Alighieri († 1321) vo svojom „Pekle“.
Muky zatratených nie sú rovnaké; každý jeden bude trpieť primerane spôsobu, počtu a veľkosti svojich hriechov a podľa toho, koľko milosti zneužil.
„On (Boh) odplatí každému podľa jeho skutkov“ (Rim 2, 6).
Rozpomienka na muky pekelné má nás povzbudzovať: 1. aby sme sa vôbec každého hriechu, zvlášť však smrteľného chránili; 2. aby sme za spáchané hriechy pokánie činili a využili Božiu zhovievavosť, aby sme sa vyhli raz Božej (trestajúcej) spravodlivosti.
Spracované a doplnené podľa literatúry:
POKOJ, Š. – ŽIŠKA, P.:Učebnica náboženstva katolíckeho pre vyššie triedy stredných škôl. I, Vierouka, Kníhtlačiarne Spolku Sv. Vojtecha v Trnave, Trnava 1938.
(* Pozn. SBM)
Podobné články:
slovo o. patriarchu k tému peklo a aké je východisko, aby sme sa mu vyhli.
Peklo je reálne -
https://vkpatriarhat.org/cz/?p=34825
