Úvaha o súde zvláštnom podľa katechizmu
Súd zvláštny alebo osobný je ten súd, pri ktorom duša človeka hneď po smrti súdená býva.
„ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd,“ (Hebr 9, 27).
Podobenstvo o boháčovi a chudobnom lazárovi. (Lk 16, 19-31).
Že po smrti bude súd, tú vieru nachádzame u všetkých národov. (Pozn. SBM – Avšak treba mať na pamäti, že skrze hriech a neveru v pravého Boha ich predstavy o súde sú dosť skomolené.)
Súd zvláštny bude hneď po smrti každého človeka a na tom mieste, kde človek zomrel.
Súd zvláštny bude konať Kristus, lebo Otec všetok súd odovzdal Synovi. (Jn 5, 22).
Kristus tento zvláštny súd bude tak vykonávať, že všemohúcnosťou svojou človekovi na myseľ privedie všetky jeho skutky, dobré i zlé, takže človek ako v zrkadle uvidí mravný stav svoj a zároveň odplatu tomu stavu zodpovedajúcu.
Každý človek bude súdený z celého života svojho, a síce zo všetkých myšlienok a žiadostí, slov a skutkov, taktiež i z opustenia dobrého.
Po zvláštnom súde výrok hneď bude aj vykonaný a duša dostane sa bud do očistca, alebo do pekla, alebo do neba.
„Boh ľahko vie v deň skonania odplatiť každému podľa toho, kto ako žil.“ (Sir 11, 28).
Poučenie
Živá viera v spravodlivý súd Boží je najmocnejšou pohnútkou, aby človek neprestával konať povinnosti svoje, i keď je tu na svete častokrát nedocenený, či zaznávaný.
Spracované podľa literatúry:
POKOJ, Š. – ŽIŠKA, P.:Učebnica náboženstva katolíckeho pre vyššie triedy stredných škôl. I, Vierouka, Kníhtlačiarne Spolku Sv. Vojtecha v Trnave, Trnava 1938.
Podobný článok:
Čo so mnou bude po smrti?
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/co-so-mnou-bude-po-smrti-.html
