Z traktátu sv. Tomáša Akvinského o Kristovom umučení
(Summa Theol. II, 46, 1 3m et 3c; 49, 3, 2m et 3m)
K uzdraveniu našej biedy nebol vhodnejší iný spôsob než Kristovo umučenie
Oslobodenie človeka prostredníctvom Kristovho umučenia bolo vhodné kvôli jeho milosrdenstvu i spravodlivosti. Kvôli jeho spravodlivosti, pretože Kristus svojim umučením zadosťučinil za hriech ľudského pokolenia, a tak sa človek oslobodil Kristovou spravodlivosťou. Zo svojho milosrdenstva, keďže človek nemohol sám od seba dať zadosťučinenie za hriech celej ľudskej prirodzenosti, dal mu Boh svojho Syna, aby toto zadosťučinenie priniesol on podľa výroku: „Sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.“ Toto však bolo väčším milosrdenstvom, ako keby bol odpustil hriechy bez zadosťučinenia. Preto je povedané: „Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom.“ Augustín hovorí: „K uzdraveniu našej biedy nebol vhodnejší iný spôsob než Kristovo umučenie.“
Nejaký spôsob je totiž tým vhodnejší k dosiahnutiu cieľa, čím viac okolností, užitočných pre cieľ, sa v ňom stretá. A v tom, že sa človek oslobodil prostredníctvom Kristovho umučenia, stretá sa okrem oslobodenia od hriechu mnoho prvkov súvisiacich so spásou človeka. Najprv človek spoznáva, ako Boh miluje človeka, a je tým povzbudený, aby aj on miloval Boha. A v tomto spočíva podstata ľudskej spásy. Preto apoštol hovorí: „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici.“ Po druhé, dal nám týmto príklad poslušnosti, pokory, stálosti, spravodlivosti a ostatných čností, ktoré sa prejavili počas Kristovho umučenia a ktoré sú nutné k spáse. Preto je povedané: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach.“ Po tretie, Kristus svojim umučením nielen že oslobodil človeka od hriechu, tiež mu však zaslúžil ospravedlňujúcu milosť a slávu blaženosti. Po štvrté, človekovi sa tým naznačila väčšia potreba chrániť sa hriechu podľa výroku: „Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“
Po piate, prispelo to k väčšej dôstojnosti. Človeka premohol a oklamal diabol, preto mal tiež diabla premôcť človek. Tak ako si mal človek zaslúžiť smrť, i človek mal smrťou premôcť smrť, ako je povedané: „Vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ Aby sme však dosiahli účinky Kristovho umučenia, musíme sa mu pripodobniť. Pripodobňujeme sa mu sviatostným krstom podľa slov: „Krstom sme s Kristom pochovaní v smrť.“
Preto sa pokrsteným neukladá nijaký trest alebo zadosťučinenie. Sú dokonale oslobodení Kristovým zadosťučinením. „Veď aj Kristus raz navždy trpel za naše hriechy“, preto sa človek nemôže druhý krát pripodobniť Kristovej smrti sviatosťou krstu. Z tohto dôvodu potom tí, čo po krste zhrešia, musia sa pripodobniť trpiacemu Kristovi nejakým trestom alebo znášaným utrpením. Toto, pokiaľ je spojené s Kristovým zadosťučinením, stačí v oveľa menšej miere, než by si to hriech zaslúžil. Kristovo zadosťučinenie v nás účinkuje natoľko, nakoľko sa k nemu privtelíme ako údy k hlave. Údy musia byť v zhode s hlavou.
Tak teda ako Kristus mal najprv v duši milosť spolu so schopnosťou telesne trpieť a utrpením dospieť do slávy nesmrteľnosti, tak i my, jeho údy, sme jeho utrpením oslobodení od akéhokoľvek trestu; ale tak, že najprv v duši prijímame „Ducha adoptívneho synovstva“, a tým sme pripočítaní k dedičstvu nesmrteľnej slávy, hoci máme dosiaľ smrteľné telo „podliehajúce utrpeniu a jeho smrti“, privedú nás do nesmrteľnej slávy, podľa slov apoštola: „Ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.“
Modlitba
Svätý Bože, ty si poslal svojho Syna, aby za nás zomrel na kríži a vyslobodil nás z moci odvekého nepriateľa; prosíme ťa, daj nám účasť aj na jeho slávnom vzkriesení. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.