Cesta svätosti je cesta očisťovania.
Cesta svätosti je cesta očisťovania. Potrebujeme byť postupne uzdravovaní z najrôznejších zranení a zlozvykov. To sa týka väčšinou našej duše. Utrpenie je viac duševné než telesné, ale tie rôzne utrpenia vedú k oslobodzovaniu a k uzdravovaniu. Spôsobuje nám utrpenie, keď sa dostávame do pravdy o sebe, blížnom a svete. Je to tak jednoduché a zároveň zamaskované. V podstate ide o to začať žiť naplno evanjelium. Začať žiť hneď prvé a najväčšie prikázanie – milovať Boha nado všetko a blížneho ako samého seba. Tie ostatné príkazy a rady vedú k tomuto vrcholu. Slovo láska – milovať – je opakom sebe lásky a nenávisti. Boha milujeme tak, že sa snažíme poznávať Jeho prikázania a zachovávať ich. Veľmi skoro sa dostaneme do konfliktu so svojim egom, so svojimi citmi, rozumom, vôľou a svojimi zlozvykmi. Tento odpor vyžaduje vytrvalý boj na život a na smrť! V podstate mám zomrieť sebe s Kristom, vojsť a vchádzať každú chvíľu do jeho smrti (2 Kor 4, 10 n).
(BKP)