Choď na obsah Choď na menu
 

Kresťanskí mučeníci v staroveku - VII.

 

Svätí Lucián a Marcián

st.-marcian.jpgLucián a Marcián boli pohanskí kúzelníci v Nikomédii, ktorí kúzelníctvom mámili a klamali ľud. Vtedy žila v meste cnostná kresťanská panna, ktorá nadovšetko milovala Boha a vytrvalo sa modlila, aby ju Boh ochránil. Kúzelníci zahoreli láskou k tejto panne a aby si ju získali, dúfali v útočište zlých duchov. Avšak služobnica Božia vytrvala v modlitbe a bdení. Keď poznali, že ich kúzla sú bezmocné, pýtali sa svojich bohov na príčinu. I odpovedali zlí duchovia: „Pokiaľ ste nás volali o pomoc na záhubu duší, ktoré Boha nepoznajú, nebolo nám ťažko vám pomôcť. Ale proti tejto čistej duši nič nezmôžeme. Jej Boh Kristus nás trápi a nám zabraňuje, že ju nemôžeme premôcť.“

Kúzelníci padli k zemi ako mŕtvi. Keď sa prebrali, povedali: „Tento ukrižovaný Ježiš má asi veľkú moc, lebo zvíťazil nad duchmi a nad naším kúzelníctvom. Mali by sme sa k Nemu obrátiť a Jeho ctiť.“ Uverili v Ježiša Krista a konali pokánie. Spálili svoje okultné knihy a čarodejnícke predmety. Vtedy práve vzniklo prenasledovanie kresťanov za cisára Décia. Cisársky námestník si ich dal predvolať a povedal: „Ako sa to stalo, že ste opustili našich nesmrteľných bohov a klaniate sa človeku ukrižovanému?“ Oni odpovedali: „Práve Kristus ukrižovaný nás premenil a tešíme sa, že u Neho nájdeme život večný.“ Námestník prikázal, aby boli obaja mučení železnými hrebeňmi. Lucián v mukách hovoril: „Dokiaľ sme páchali neprávosti, dokiaľ sme činili bezprávie a iným krivdy, netrestal si nás; teraz však, keď činíme dobre, nás mučíš.“ Cisárov námestník vyniesol rozsudok, aby boli upálení. Svätí mučeníci vypočuli rozsudok radostne, vystúpili na hranicu a modlili sa: „Pane Ježišu Kriste! Vzdávame ti neskonalé vďaky, že si nás nehodných ráčil vyslobodiť z bludov pohanských a pre svoje meno si nás učinil účastnými slávnej mučeníckej smrti. Nech je Tebe česť a chvála! Prijmi milostivo naše duše.“ Svätí bratia položili svoj život za Krista v roku 250.

 

Svätý mučeník Genezius

 

stgenesius2013novena.jpgGenezius bol divadelným hercom. Kedysi si povedal, že prevedie frašku na krstné obrady. Sám cisár Dioklecián sa dostavil do divadla. Na javisku bolo vidieť Genezia, ako stená, ťažko nemocný. Tu pribehli iný herci a pýtali sa: „Úbožiak, je ti zle? Ako ti môžeme uľahčiť v trápení? Či sme vari truhlári, aby sme ťa ohobľovali?“ Tomuto vtipu sa smial všetok prítomný ľud. Genezius sa rozkričal: „Hlupáci, chcem duchovné uľahčenie. Prajem si zomrieť po kresťansky.“ Opäť sa divadlo otriaslo smiechom. Herci sa pýtali: „Prečo si to praješ?“ Odpoveď znela: „Pretože chcem vo veľký deň byť nájdený ako uprchlík od bohov. Priveďme mi kresťanského kňaza, ale rýchlo.“ Vstúpil herec, prestrojený za kňaza a pýtal sa: „Synu milý, prečo si po mňa poslal?“ A v tú chvíľu bol Genezius osvietený milosťou Božou a uveril v Ježiša Krista. Odpovedal naozaj vážne: „Žiadam si dôjsť ku Kristovej milosti, aby som bol znovuzrodený a zbavený svojich hriechov.“ Podobne odpovedal na ostatné otázky. Herci nepozorovali túto zmenu, konali na ňom krstné obrady, obliekli ho do bieleho rúcha a vložili mu do rúk horiacu sviecu. Tu vrazili na javisko herci, prestrojení za vojakov, vrhli sa na Genézia, oznamujúc mu, že bude súdený ako odpadlík. Ale Genezius sa vytrhol vojakom, ukázal na cisára a zvolal: „Tam je môj sudca.“ Všetci zostali prekvapení nad tou smelosťou. Genezius pokračoval: „Počúvaj ma, cisár! Až doteraz som sa posmieval viere Kristovej, ale dnes poznávam svoj blud. Vyznávam, že Kristus je pravý Boh a že iba skrze Krista možno dôjsť k spaseniu.“

Cisár odovzdal Genézia prefektovi Plauciánovi a ten dal herca natiahnuť na škripec. Ale aj v najväčších bolestiach mučeník vyznával: „Nie je iného Boha, len ten, ktorého teraz poznám a ctím. Ľutujem, že som tak neskoro v Neho uveril. Ľutujem, že som sa mu tak dlho rúhal.“ Genezius bol potom sťatý a to sa stalo v roku 285.

/Krátky komentár o kríze cirkvi, ktorý sa týka aj životov sv. mučeníkov, keďže „pápež“ nepriamo zosmiešňuje životy misionárov a mučeníkov, ktorí ohlasovali a obetovali svoje životy za vieru v jediného, pravého Boha/

Je tragédiou, že Vatikán a cirkevná „katolícka“ hierarchia, ktorí by mali chrániť spasiteľnú vieru mučeníkov, robia to, čo bezbožní prenasledovania Cirkvi. Svojimi herézami vieru popierajú a zastávajú anti evanjeliový názor, že pohania už nepotrebujú konať ani pokánie, ani prijať vykupiteľskú smrť Ježiša Krista na kríži, a dokonca sa vraj môžu „modliť“ každý podľa vlastnej náboženskej tradície. Ale ku komu? K zlým duchom – démonom. (Porov. 1 Kor 10,20) Toto je ohavná a potupná zrada Ježiša Krista, Jeho svätej Cirkvi aj svätých mučeníkov a je to cesta do večného pekla! (Pozri vyjadrenie pseudo pápeža Františka na Koncilovú deklaráciu Nostra Aetate k nekresťanským náboženstvám na https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151028032)

O pravom, katolíckom a Božom pohľade na vzťah kresťanov k  pohanom a  na deklaráciu Nostra aetate pozri video https://www.youtube.com/watch?v=ZNYGRy1kyMc)