MANIFEST MLÁDEŽI PROTI AMORÁLNOSTI
- Časť – Slovo mládeži, čistý ideál.
- Časť – Nečistá zviazanosť a oslobodenie v Kristovi.
- Časť – Biskupská synoda vykopáva mládeži hrob.
- Časť – Slovo mládeži, čistý ideál.
Cirkev prestala byť soľou sveta a stĺpom pravdy. Postupuje v procese sebalikvidácie kresťanstva, ale i ľudstva. Duchovný zlom nastal na II. Vatikánskom koncile tzv. aggiornamentom. Nasledovala invázia okultizmu, východného pohanstva spojeného s jogou, orientálnymi meditáciami a praktikami. Podmienky pre život z viery, v ktorých boli formované predchádzajúce kresťanské generácie, boli zničené. Ideál hrdinstva v boji za mravnú čistotu padol. Mladá generácia je formovaná čisto konzumne. Nie je pripravovaná predmanželskou čistotou na životné poslanie rodinného života, hoci práve tá zabezpečovala stabilitu nastávajúceho manželstva. Popularizáciou nečistoty a odstránením morálnych zákonov sa rozšírila nemorálnosť. Životný štýl sa zmenil. Kresťanské zásady boli vytlačené a z vedomia vymizla realita smrti, Božieho súdu a večnosti. Rehole rovnako zasiahol duch sebazničenia. Tzv. úcta k pohanstvu zlikvidovala misijný ideál spásy duší. Miesto toho nastúpila antimisia pohanstva na kresťanské územia. K tomu, aby človek mohol bojovať proti vášňam a ložisku zla vo svojom vnútri, potrebuje jasnú motiváciu. Tou je živá viera, vychádzajúca z pravoverného učenia. Lenže to bolo narušené herézami a ich ovocím je amorálnosť, ktorá prenikla samotnú cirkev. Dnes už homosexuálne škandály zahanbujú najvyšších predstaviteľov cirkvi. Pravdivý život v Kristovi je v týchto podmienkach prakticky nemožný.
Súčasné kresťanstvo nie je schopné dať mládeži ideál a odpovedať na najzákladnejšie otázky týkajúce sa zmyslu života, smrti, Božieho súdu a večnosti. Nezdôrazňuje sa boj so zlom v nás, vo svete i s duchom lži. Toto by si mali uvedomiť biskupi na prebiehajúcej synode. (Synoda skončila 27.10.2018 – pozn. prekl.) Katolícka cirkev musí dať najskôr osobný príklad pokánia a vrátiť sa k pravovernému učeniu a morálke, danými nám Bohom. Nedá sa čakať, že by biskupi preláti na synode motivovali mládež k záväzku predmanželskej čistoty a jednej hodiny modlitby denne. Táto synoda nemá za cieľ vytvorenie podmienok pre reálny duchovný život. Suplovať tento základ nejakou sociológiou, či psychológiou, a to len preto, aby skryli skutočný zámer na synode – legalizáciu homosexualizmu – je veľký podvod a zločin na katolíckej mládeži! Snahou súčasnej synody nie je obrátiť mládež k Bohu, ale legalizovať homosexualitu! Ide o programovanú cestu do pekla. Čo povedať mladej generácii ako úprimnú radu a odovzdať osobnú skúsenosť v otázke, ktorá je dnes najviac napádaná, a to je otázka morálnej čistoty?
Svedectvo starého kňaza: Ako chlapec som vyrastal v katolíckej rodine. Po prvom svätom prijímaní v ôsmom roku bola prax, že sme všetky deti vo štvrtok pred prvým piatkom išli na svätú spoveď a na druhý deň na sväté prijímanie. Priznávať svoje hriechy pred Bohom a pred kňazom nebolo pre deti jednoduché. Keď som mal asi 12 rokov, mladší kamarát hovoril o onánii, a ani on sám nevedel, že je to hriech. Niektorí chlapci, ktorí ho počuli, sa od tej doby sami dostali do tejto nečistej závislosti. O tom, že je to ťažký hriech, sa často dozvedeli až oveľa neskoršie.
Ako deti sme boli vedení k zachovávaniu morálnych pravidiel, ale bola zanedbávaná podstatná vec, a to získanie praktickej skúsenosti obrátenia. Bez toho, aby mi niekto dal o obrátení sebe menšiu informáciu. Pán mi túto milosť dal hneď po ukončení základnej školy. Nebola motivovaná vnútornou bolesťou, ako to u niekoho býva, keď mu zomrie niekto drahý, otec či matka. Hlboko som vtedy prežil uvedomenie si reality smrti a večnosti a priam bytostne som cítil potrebu hľadať Boha. Začal som sa preto rozprávať s Bohom v modlitbe. Túžil som čítať náboženské knihy, ktoré ma pred tým nezaujímali. V katolíckych knižkách som hľadal odpoveď na zmysel života, na zmysel utrpenia, hľadal som, ako múdro zariadiť svoj život, aby som bol pripravený na večnosť. Obzvlášť silno sa ma dotýkali životopisy kresťanských hrdinov, ktorí položili život za vieru – mučeníkov. S veľkou vďačnosťou som čítal knižky dávajúce mladému človekovi odpoveď na aktuálne otázky, patrila medzi ne i kniha „Mladý muž sa pozerá do života“ (1946) od F. Tomáška. Zhrnul v nej po praktickej stránke životný program pre mladého muža. Zdôraznil myšlienku na smrť, na večnosť, ukázal na realitu hriechu i na pasce, do ktorých človeka láka. Potom ukázal na výkupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Boli tam krátke a poučné príbehy, ktoré mi utkveli v pamäti. Bolo v nich varovanie pred morálnou nečistotou a jej následkami, pred alkoholizmom, narkomániou, sektami... Vtedy som sa rozhodol o celoživotnej abstinencii. Táto kniha skutočne viedla čitateľov k sebavýchove, k sebadisciplíne, prekonávaniu lenivosti a nečinnosti, k úcte k druhému človeku podľa Kristovho prikázania: „Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im.“ Autor zdôrazňoval čestnosť, cvičenie sa v dochvíľnosti, v dodržovaní slova, viedol k zmyslu pre obeť prinášanú pre druhého a tiež ukazoval na potrebu misie a záchrany duší, a to všetko bolo nasmerované na hlavný ideál, ktorým bolo dosiahnutie spásy svojej duše. Preto bol taký dôležitý boj s hriechom a zdôraznené Kristovo utrpenie. Morálna čistota bola vysvetlená na niekoľkých životných príbehoch, či tragédiách, ktoré sa srdca mladého človeka hlboko dotkli. Krátko povedané, táto i podobné knihy dávali zdravú celoživotnú orientáciu. Boj za svätú čistotu prirovnávali k nekrvavému mučeníctvu, k najťažšiemu boju, a silno motivovali heslom: „Najťažší boj je boj so sebou samým, ale víťazstvo je najslávnejšie!“ Bolestná skúsenosť s hriechom bola vyjadrená príslovím: „Koľko hriechov pred manželstvom, toľko sĺz a utrpenia v manželstve!“ Knihy podávali i zásady na nadväzovanie známosti. Išlo o cenné skúsenosti zo života, platené utrpením mnohých. Stručne povedané – chlapec mal nadviazať známosť až vtedy, keď sa osamostatnil a bol materiálne zaistený, to znamená, až keď ukončil štúdium, či učňovskú školu, vrátil sa z vojenskej služby a mal zabezpečené zamestnanie. Známosť mala trvať nanajvýš rok a mala byť čistá, a to i z toho dôvodu, že keby poznal, že sa k nemu dievča povahovo nehodí, aby sa s ňou mohol čestne rozísť. Pokiaľ by došlo k hriechu, zviazal by sa, za čo by musel trpieť celý život. Tieto múdre rady vyústili do zdôraznenia toho, aby mladý muž vstupoval do manželstva s čistým srdcom a tiež vyžadoval, aby dievča, ktoré si zoberie, bolo pannou. Jedine čistota môže byť zdravým základom pre celoživotnú vernosť, ktorú si manželia sľubujú v odhodlanosti znášať spolu dobré i zlé až do smrti. Kedysi o nejakom rozvode nemohla byť ani reč, nepripadal do úvahy. Tieto cenné informácie a podmienky pre budúci šťastný život zabezpečovalo vtedajšie kresťanstvo. Dnes je to však naopak. Dnes cirkev žehná hriechu a vyhýba sa reforme a pokániu.
- Časť – Nečistá zviazanosť a oslobodenie v Kristovi.
Autori starších kníh, ktorí prehovárali k dospievajúcim mladíkom o čistote, zdôrazňovali, že je potrebné používať duchovné prostriedky na jej zachovanie. Je to spoveď, sväté prijímanie a úcta k svätej Bohorodičke. Prirovnávali nečistú vášeň k sile, ktorá sa podobá zemskej príťažlivosti. Podľa gravitačného zákona telesá ťažšie než vzduch padajú k zemi. Napriek tomu, že tento zákon platí, bol prekonaný iným zákonom: Vynájdením výbušného motora a vrtule sa lietadlo, ktoré je ťažšie než vzduch, vznesie hore. Rovnako tak v boji proti zákonu hriechu je nám daný iný zákon, zákon Ducha, ktorý nás oslobodil v Kristovi Ježišovi (Rim 8, 1-2). Teda Boh dáva zvláštnu silu – milosť – tým, ktorí o ňu v modlitbe prosia. Pravá modlitba buduje vzťah ku Kristovi. Istý autor chlapcom radil, že keď večer nemôžu zaspať a vybavujú sa im rôzne predstavy, či prichádzajú pocity, je potrebná len krátka modlitba a potom hneď prejsť na iné myšlienky: „Predstav si, ako hráš futbal, nastáva dramatická situácia a dávaš víťazný gól! Alebo si spomeň na svoju prácu, ktorú máš rád, čo sa ti podarilo a čo a ako by si chcel vylepšiť.“ Jednoducho zásada je – prejsť na iné myšlienky. Taktiež pripomenul, že Pán Ježiš, keď hovoril o tejto oblasti, povedal: „A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.“ (Mt 5,30)
Keď príde nečakane veľký útok, za ktorým je nečistý démon a udrie ako blesk na tvoju pamäť, obrazotvornosť, či spomienky a rozpáli city, je treba hneď radikálne useknúť tento vtieravý pocit, poprípade rázne odísť z osamelého miesta, môžeš začať i s niekým hovoriť. Ten rozhodný krok, kedy nastane zlom, je bolestný tak, ako keď sa usekne ruka, či noha, či vylúpne oko. Autor tiež radil, že je treba si dávať pozor na oči, aby človek dokázal useknúť pohľad na to, čo dráždi, nech už sú to nečisté obrázky, či nečistý odev. Nabádal neposlúchať nečisté reči, byť odvážnym a nehanbiť sa za svoj hrdinský spôsob života! Tieto rady, ako hovorí starý kňaz, boli veľkým pokladom, pretože som ich nielen čítal, ale priamo nasával a potom realizoval. Jedného dňa, krátko po mojom obrátení a po čítaní duchovných kníh, prišla ako blesk z neba myšlienka, aby som šiel úplne za Ježišom, zriekol sa možnosti založiť rodinu a stal sa kňazom. To svetlo a milosť som rovnako dostal, keď som počúvol radu, ktorá bola v knižke. Poslušnosť bola spojená s pokorením. Niesol som totiž ukradnuté veci, aby som ich vrátil vlastníkom. Bolo to veľmi ťažké a ponižujúce. A práve, keď som sa vracal, na tej spiatočnej ceste mi Pán dal milosť povolania a ja som počul v srdci jasný hlas: Poď za mnou! Vtedy mi to bolo jasné a nikdy, po celý život, neprišla žiadna pochybnosť o mojom kňazskom povolaní. Koľko dobra vykoná dobrá kniha, ale na druhej strane, koľko zla spôsobí zlá kniha! Jedno z dôležitých hesiel znie: Človeka robia človekom dobré zásady. Teda v našom živote nestačí prežiť obrátenie, je potrebné prijať aj zdravý životný štýl, ktorý vychádza z Kristovho evanjelia, a za ktorým je Duch pravdy. Dnes nielen pasce, ale aj tlaky sú také silné, že obstáť v tomto boji a žiť pravdivo kresťanstvo znamená počítať s duševným, ale aj s fyzickým mučeníctvom. To si vyžaduje hrdinstvo!: Postaviť sa proti systému sveta, ktorý zneužíva masmédiá, internet, a dokonca aj školské osnovy s cieľom demoralizovať človeka od jeho najútlejšej mladosti. Ideológia gender je morálnou samovraždou ľudstva. V knihách boli aj ďalšie zásady k boju za čistotu vychádzajúce zo skúseností svätých: „Odporuj na začiatku! - Principiis obsta!“ „V úteku je víťazstvo! - In fuga salus!“ „Nedotýkaj sa! - Noli tangere!“ V týchto zlomových momentoch je nutná radikálnosť. Po týchto radách bolo uvedené, že je nutné permanentne budovať pozitívne cnosti, ktoré sú potom ako hradba pred náhlym pokušením. Najsilnejšou cnosťou je pokora - pravda. Jednak odzbrojuje starého človeka v nás a jednak pred ňou diabol uteká. Najväčším potenciálom Ducha je vnútorná modlitba, zameraná na vzťah k Ježišovi Kristovi ukrižovanému. Máme si uvedomovať Jeho veľké utrpenie pri bičovaní, tŕním korunovaní, krížovej ceste, umieraní a smrti. V modlitbe svätého ruženca aj v osobnom rozjímaní ide predovšetkým o momenty živého zjednotenia s Ním.
Je tu ešte jedna cesta – cesta k vnútornej modlitbe: Nájdi si pol hodiny čas a miesto, kde si môžeš nerušene kľaknúť a venovať sa vnútornej modlitbe. Štvrť hodiny venuj rozjímaniu o smrti, Božom súde, večnom šťastí v nebi, alebo večnom utrpení v pekle. Potom daj pred sebou i pred Bohom do svetla svoje hriechy. Božie slovo hovorí: „Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ (1Jn 1,7) V duchu môžeš prežívať, ako kľačíš pod Kristovým krížom a vnímaš, že tá krv, ktorá steká z Ježišových rán, bola preliata za tvoje hriechy. Vzbuď si na niekoľko sekúnd vieru, že veríš, že to tak skutočne je. Môžeš pritom s vierou opakovať meno Ježiš alebo hebrejsky Jehošua. "Kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený." Druhú štvrťhodinu si môžeš zobrať verš zo Svätého písma Rim 6,6: „Veď vieme, že náš starý človek bol s ním (s Kristom) ukrižovaný, ...“ Keď budeš denne o tejto pravde rozjímať, Duch Boží ťa povedie do hĺbky tajomstva, ktoré je spojené s Kristovým krížom i tvojim oslobodením od starého človeka, od koreňa zla (dedičného hriechu), ktorý je v tebe (viď http://vkpatriarhat.org/cz/?p=31461). Kto sa modlí v jazykoch, nech sa tak v tejto polhodine modlí a zároveň duchom prežíva najprv Božie slovo 1Jn1,7 a potom Rim 6,6. Ak budeš verne venovať vnútornej modlitbe pol hodiny denne, spoznáš podstatu prvého prikázania. Ideálom je ale venovať vnútornej modlitbe celú hodinu (por. Mt 26,40). Otrávený koreň zla (dedičný hriech) má okrem telesnej žiadostivosti aj duchovnú dimenziu, a tou je pýcha - duchovná slepota. Pýcha je podstatou diabla, aj podstatou duchovnej otravy dedičného hriechu v nás. Táto otrava sa snaží zahlušiť naše svedomie a otráviť aj rozum a zničiť v nás Boží život, ktorý sme prijali v krste. Egocentrizmus vedie k vzbure proti Bohu a Jeho prikázaniam. Duch lži a smrti, ktorý skrze duchovnú otravu v nás pôsobí na naše duše, snaží sa nás v telesnej oblasti zotročiť skrze nemorálnosť. Nemorálnosťou to ale nekončí. Nemorálnosť otvára dvere démonickým silám, ktoré pôsobia skrze neresti ako láska k mamone, karierizmus, alkoholizmus, narkománia, cynizmus, despotizmus, vraždy, zločiny, krádeže, zneužívanie a tyranizovanie detí a potom pseudovýchodisko ponúknuté samovražedným duchom. Teda ak sa nebojuje o morálnu čistotu a o morálne hodnoty, nesie to so sebou celý komplex duchovných prepojení, ktoré človeka zotročujú nielen vášňami, ale sú za nimi aj démoni, ktorí potom okupujú dušu. Nasledujú rozvody až úplná likvidácia prirodzenej inštitúcie rodiny, nahradená pseudorodinou homosexuálov, a to je výsmech Bohu a Jeho stvoriteľskému dielu i poriadku, ktorý dal. V evanjeliu dokonca zisťujeme, že keď Ježiš vyhnal nečistých démonov, ľudia boli uzdravovaní z chorôb, ako je hluchota, slepota, paralyzovanie atď. Najväčším hrdinstvom je však boj za čistotu srdca!
3. Časť - Biskupská synoda vykopáva mládeži hrob.
Dokonca skrze biskupskú synodu (október 2018), programovanú pseudopápežom Františkom, má byť presadený a legalizovaný homosexualismus! Tak má byť do centra kresťanstva postavený nečistý démon a s ním spojené prekliatie! Vari "otcovia synody" zabudli, že za hriech sodomie hrozí Božie slovo ohňom z neba?! Nečistota je spojená s okultizmom a pohanskými kultmi, de facto s náboženstvom starého človeka. Uctievanie démonov je sprevádzané prinášaním obetí. Prejavujú sa potom skrze mágiu, veštenie, špiritizmus a ich skryté formy. Dochádza v nich ku kontaktu s démonickými silami, tzv. energiami. Prebiehajú aj tajné zasvätenia na rôznych stupňoch týmto neznámym silám - démonom. Sľubujú mimoriadne schopnosti, vládu, úspech, šťastie, slávu. Diabol pokúša i dnes: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ (Mt 4, 9) Takéto sľuby sú podvod, a duša, ktorá im uverí, skončí v hodine smrti v pekle. Ložisko pýchy i telesnej žiadostivosti je v každom z nás. Preto je potrebné sa nielen obrátiť ku Kristovi, ale tiež prijať Jeho zákony a prikázania, ktoré vedú do života večného. Táto cesta je spojená s tajomstvom Kristovho kríža, ktorý je Božou mocou a Božou múdrosťou (1Kor 1,24). Pýcha však odmieta Boha a nechce sa pokoriť a ísť cestou pravdy, ktorou je Ježiš (Jn 14,6). Ložisko dedičného hriechu v nás ubíja Boží život, ubíja hlas svedomia. Preto je treba vedieť, že náš život je len skúškové obdobie, v ktorom sa rozhoduje o večnosti. Preto musíme bojovať, aby sme už v tomto živote tvorili v Ježišovi Kristovi jednotu s Bohom (por. Ján 14,23) a v tejto jednote potom zostali vo večnej sláve s Bohom a s oslávenou cirkvou - Tajomným Telom Kristovým. Kto nebojuje s ložiskom zla v sebe, zaviní si, že v ňom duchovná otrava silne progresuje a on tak tvorí jednotu s diablom, ktorý je klamár a vrah. Boh nás stvoril, dal za nás svojho Syna Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel. Ježiš na kríži premohol koreň (ložisko) zla v nás - starého človeka. Písmo to vyjadruje slovami: „Vieme, že náš starý človek (dedičný hriech) bol s ním (s Kristom) ukrižovaný.“ (Rim 6,6) Ježiš bol ukrižovaný a zároveň tým zvíťazil nad hriechom, ktorý bol jeho krížom a smrťou porazený. Víťazstvo nad hriechom je len a len v Kristovi. Náš starý človek patrí na kríž, a to máme vedieť. "Vieme, že náš starý človek ..." (Rim 6,6) Ja to viem, ty to vieš a my to vieme! A s tým máme vážne počítať. V tomto duchovnom spoluukrižovaní s Kristom je naše oslobodenie z otroctva hriechu a jeho zákona (por. Rim 8,1-2). Preto je spasiteľná viera zameraná na vzťah ku Kristovi ukrižovanému. Jeho krv nás očisťuje od každého hriechu a jeho ukrižovanie a smrť nás oslobodzuje od vlády starého človeka. Vchádzať vierou v čase do duchovnej reality Kristovej smrti je v tej chvíli naše oslobodenie a spása. Preto máme žiť z viery (Hebr 10,38), máme chodiť v Duchu Svätom, nie len prijať Ho skrze krst Duchom. U pravého Kristovho učeníka, ktorým máš byť aj ty (por. Mt 28, 19-20), je miesto pre starého človeka na kríži (Gal 2,20), inak hriech človeka znovu pre neveru oklame a ujme sa vlády. Preto musíme ísť cestou, ktorou je Kristus, a preto musíme stále a čo najskôr aj v malej veci konať pokánie. To znamená, nezostať po páde ležať, ale vstať a pod krížom získať očistenie skrze Kristovu krv. Potom sa znovu zjednotiť s Kristom ukrižovaným a vierou vchádzať do Jeho smrti (2 Kor 4,10n). Pre cestu nasledovania platí Ježišovo slovo: "zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma." (Mt 16,24).
Invázia amorálnosti má korene v herézach, ktoré popierajú podstatné pravdy viery. Za nimi je diabolská pýcha. Dôsledkom je likvidácia Božích zákonov a presadzovanie satanských antizákonov aj do civilnej legislatívy. Teraz má synoda (október 2018) skrytý cieľ legalizovať homosexualismus a tým zrušiť prirodzené a Božie zákony. Toto je vrchol diabolskej pýchy, ktorá sa znovu prejavuje u zradných cirkevných hierarchov na čele s pseudopápežom Františkom. Svojim konaním na synode zvolávajú prekliatie a oheň z neba na ľudstvo, a navyše pripravujú večný oheň pre všetkých, ktorí s pseudopápežom a jeho spolupracovníkmi tvoria duchovnú jednotu s herézami a amorálnosťami. Zboriť morálne hodnoty znamená satanizáciu a samovraždu cirkvi i ľudskej spoločnosti. Apoštol hovorí: „lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo,“ (Ef 5,12-13). Písmo Sväté zvlášť varuje za hriech Sodomy a dáva ako odstrašujúci príklad pre všetky generácie trest skorého, ale aj večného ohňa (Jud 7, 2 Pet 2,6).
Ale teraz si vy, drahí mladí ľudia, uvedomte, že na synode pre mládež (október 2018) si vami chcú cirkevní Judáši poslúžiť a napísať záverečný dokument skryto legalizujúci samovražedný homosexualismus. Tým chcú zrušiť Božie prikázania a vyvrátiť morálne normy. Je to odpad a otvorená vzbura proti Bohu; zbožnými frázami maskujú antikristovského ducha. Posvätenie a legalizovanie sodomského hriechu je do neba volajúci zločin a zároveň hriech proti Duchu Svätému. Cirkevníci na čele so pseudopápežom Františkom sa postavili do vzbury proti Bohu, odstránili morálny zákon aj prikázania Desatora. Sťahujú prekliatie nielen na cirkev, ale aj na celé ľudstvo a k tomuto zneužívajú vás, mladí katolíci!
Cirkev bola povinná zvestovať vám, mladým ľuďom, pravdu vedúcu k spáse, ukázať na zmysel života, na zmysel utrpenia, obete, sprostredkovávať vám silu k boju proti hriechu, a nie vás do bahna hriechu hodiť, aby ste sa v ňom utopili. Dnes je potrebné oddeliť sa od týchto zradných hierarchov, ktorí používajú náboženskú terminológiu ako frázu, len aby vás dostali na cestu, ktorá vedie do večného zatratenia. Oddeľte sa od týchto zradcov Krista, od týchto vtelených antikristov! Prijmite naopak živého Krista a Jeho program a staňte sa kvasom. Hlásajte Krista svojím životom i svojím slovom a buďte ochotní pre Neho trpieť a dať aj svoj život. Nebojte sa, keď ho stratíte pre Krista, získate ho pre celú večnosť. Oddeľte sa od morálnych zhýralcov, od týchto podvodníkov, ktorí zradili Krista a okupujú najvyššie cirkevné úrady! Za nimi stojí homosexuálna loby, za nimi stojí pýcha, ktorá nechce konať pokánie, a ktorá zneužíva najvyššie cirkevné úrady na sebazničenie. Vy sa naopak postavte za tých pravoverných biskupov a kňazov, ktorí sa usilujú o naozajstnú obrodu cirkvi. Ich vzorom je v súčasnosti arcibiskup Viganò. S nasadením vlastného života odmaskoval sieť homosexuálnej loby v Cirkvi a žiada, aby cirkev konala pokánie a nastala obroda. Vy buďte nositeľmi tohto pokánia, tohto obrodného programu. Ježiš povedal, že nikto, kto nebude konať pokánie, spasený nebude. (Lk 13,3) Áno, čaká vás boj, zákerný boj s ložiskom zla vo vnútri každého z vás, boj so systémom zla vo svete, ako aj boj s démonickými silami. Ježiš je však s vami, aj vy buďte s Ním! Len ten miluje v pravde Ježiša, kto Ho prijal ako svojho Spasiteľa a Pána a zachováva Jeho prikázania. Cirkevní Judáši, na čele s falošným pápežom, ktorý okupuje Petrov úrad, vás skrze zbožné frázy klamú a vedú do záhuby. Cirkev však musí byť očistená! Vy sa staňte kvasom žitého evanjelia! Úprimne hľadajte spásu, postavte sa proti zločinom a zlu, ktoré vedú k včasnej aj večnej autogenocíde ľudstva. Buďte pravdivými Kristovými svedkami - martyrés!
+ Eliáš
Patriarcha Byzantského katolíckeho patriarchátu
+ Metoděj OSBMr + Timotej OSBMr
Biskupi sekretári
17. 10. 2018