Choď na obsah Choď na menu
 

Pokora v živote Panny Márie

 

presenta.jpgČo je pokora? Pokora je pravdivé uvedomenie si našej úbohosti pred Bohom i pred ľuďmi. Pokora je opakom pýchy. Pyšný človek hľadá len svoju vlastnú chválu, ale pokorný človek hľadá len Chválu Božiu, pričom seba ponižuje a iných povyšuje. Pokoru potrebuje každý človek, preto nám ju Boh odporúča skrze svojho Syna Ježiša Krista nielen slovami, ale aj príkladom. Pozrime na kráľa Neba i zeme. Kde sa narodil? V opustenom chlieve. Kde strávil svoju mladosť? V Nazaretskom ústraní ako jednoduchý remeselník. Kde zomiera? Pohrdnutý na kríži. Čo to všetko znamená? Hľa, chcel nám ukázať, akú veľkú cenu má pokora, a preto „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“(Fil 2,8) Pán Ježiš nám však aj slovami pripomína nutnosť pokory. „učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“(Mt 11,29) a inde: „kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“(Lk 14,11) Na druhej strane nás Boh varuje pred pýchou ako pred najnebezpečnejšou zo všetkých zlých náklonností: „Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí...  Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha...“(Sir 10, 7.14)

Najdokonalejším vzorom pokory zo svätých je panenská Bohorodička, lebo ona všetky svoje prednosti a dary pripisovala len Bohu, vôbec sa nepovyšovala nad druhých a pokorenia, ktoré ju stretli, ochotne prijímala. Je známe, že medzi kvetmi je fialka symbolom pokory, lebo krásne vonia, skrývajúc sa v trávniku. Sv. Bernard preto nazýva Pannu Máriu fialkou pokory, pretože aj keď je povznesená nad všetkých tvorov, nechváli sa pritom Božími darmi, ale starostlivo ich ukrýva pred ľuďmi.

Matku Božiu velebí archanjel, že je plná milosti; Alžbeta víta Máriu, pričom sa prehlasuje za nehodnú, aby do jej domu vstúpila Matka Spasiteľova a velebí ju hovoriac: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“(Lk 1,42) Mária ale pripočítava všetky svoje milosti Bohu a sama sa ponižuje slovami: „lebo (Boh) zhliadol na poníženosť svojej služobnice.“(Lk 1,48)

Svätá Panna sa stála Božou Matkou (je to najvyššia dôstojnosť, k akej mohol byť ľudský tvor povznesený), a predsa sa nielenže tým nechváli, ale ani jedným slovom sa o tom nezmieňuje sv. Jozefovi. Jemu až neskôr anjel povedal o tomto tajomstve. Cirkevní otcovia hovoria, že Pán Boh povýšil Pannu Máriu k dôstojnosti Božieho materstva práve pre jej hlbokú pokoru. „Keby Mária“ – uvažuje sv. Bernard – „nebola bývala pokorná, nebol by Duch Svätý na ňu zostúpil, lebo Boh zhliadol skôr na pokoru svojej služobnice ako na panenstvo; a i keď sa ľúbila Bohu panenstvom, viac menej sa stala Božou Matkou svojou pokorou.“

Po narodení Ježiša zostáva Mária najčistejšou pannou -  a predsa ide do chrámu ako obyčajná matka a prosí, aby kňaz nad ňou vykonal očistné modlitby. Prečo je treba Najsvätejšej panne tieto očistenia, veď je bez poškvrny počatá, milosti plná, je hviezdou Jakubovou, ktorá darovala svetlo sveta, Ježiša a pritom si zachovala svoju pôvodnú jasnosť? Svätý Bernard vysvetľuje postoj Matky Božej takto: „Ty si išla v šľapajach svojho Syna Ježiša, ktorý hoci je Kráľom neba i zeme, ponížil sa, aby nám dal príklad.“

Máriinu pokoru môžeme vidieť aj pri Kristovom opovrhnutí na kríži. Najčistejšia Panna cítila ohovárania, ktoré dopadali na jej milovaného Syna, videla hanbu kríža, pila kalich potupy a posmechu, ktoré postihli Ježiša, ale ona neustúpila pred pohanením, ktoré padlo i na ňu. Aká to pokora! Nenávisťou zaslepený a ukrutnosťou opojený dav na Golgote nešetril zaiste ani Pannu Máriu rúhaním a potupnými slovami. Ona však prijíma všetko mlčiac, neotvára svoje ústa, ako ovečka, ktorú vedú na zabitie.

Niet pochýb o tom, že pre našu prirodzenosť zasiahnutú hriechom, nie je podľa výroku Sv. Gregora Nysského ťažšia cnosť, ako pokora. Ak chceme byť pravými Máriinými deťmi, nedá sa vyhnúť pokore, musíme ju v tejto cnosti nasledovať. Richard od sv. Vavrinca píše: „Panna Mária nás chráni plášťom pokory.“ Toto isté hovorí aj sama prečistá Panna Sv. Brigite: „I ty, dcéra moja, poď a skry sa pod môj plášť, tento plášť je moja pokora. Rozjímanie o mojej pokore je dobrým, hrejúcim plášťom. Ale ako plášť zahrieva iba toho, kto ho nosí, a to nielen v myšlienkach, ale skutočne, taktiež moja pokora nikomu neprospeje, len keď sa ju každý vynasnaží nasledovať. Odej sa preto, dcéra moja, touto pokorou.“

Preto ak túžime, aby nás Boh raz povýšil v Božom kráľovstve, ponižujme sa a často sa modlime k Panne Márii, zvlášť však v pokušeniach pýchy: Ó, najpokornejšia Panna, vypros mi cnosť pokory. Amen.