Choď na obsah Choď na menu
 

Svätý Peter Chanel (1803 - 1841)

 

stpierrechanel2.jpgNarodil sa v roku 1803 v mestečku Cuet vo Francúzsku. Už v útlom detstve intenzívne prežíval túžbu pracovať pre spásu neveriacich. V roku 1827 bol vysvätený za kňaza. Vo svojom kňazskom poslaní sa venoval najmä mladým, výučbe katechizmu, trpezlivému prístupu k hriešnikom a návštevám chudobných. Dôraz však neustále kládol na rast osobnej  svätosti v modlitbe, pôste a štúdiu. Za vzor pri výchove mládeže, ľudových misionárov a misionárov na evanjelizáciu pohanov si vzal Pannu Máriu. V roku 1830 vstúpil do Spoločnosti Máriinej a v roku 1837 sa začala jeho misijná služba spolu s bratom Nizierom na ostrove Futuna v Oceánii. Napriek mnohým prekážkam sa mu podarilo mnohých obrátiť na vieru, za čo ho z nenávisti voči viere roku 1841 úkladne zavraždili. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Lev XIII. v roku 1889 a za svätého pápež Pius XII. v roku 1954. Súčasne ho tento pápež vyhlásil aj za patróna Oceánie.

   Oslavná reč na svätého kňaza a mučeníka Petra

 Hneď ako Peter začal rehoľný život v Spoločnosti Máriinej, poslali ho – na vlastnú žiadosť – do misií v Oceánii. Pristál na ostrove Futuna v Tichom oceáne, kde ešte nik nezvestoval Kristovo meno. Rehoľný brat, ktorý s ním bol celý čas, takto rozpráva o jeho misionárskom živote:

 „Pri práci ho pálilo slnko, často ho trápil hlad, domov sa vracal celý spotený a zmorený únavou, no na duchu bol vždy silný a vytrvalý, akoby sa vracal zo zábavy. A to bolo nie raz, ale skoro každý deň. Futunčanom nevedel zvyčajne nič odmietnuť, dokonca ani tým, čo ho prenasledovali. Vždy ich ospravedlňoval a nikdy neodohnal, ani keď boli hrubí a dotieraví. Bol bezpríkladne a všestranne láskavý bez výnimky ku všetkým.“ Nečudo teda, že ho tamojší obyvatelia volali „mužom dobrého srdca“. Raz povedal spolubratovi: „V takej ťažkej misii musíme byť svätí.“

     Postupne ohlasoval Kristovo evanjelium, ale zbieral iba skromnú úrodu. On ale nezúfal. S nezlomnou vytrvalosťou pokračoval vo svojom horlivom misijnom diele, podporovaný Kristovým príkladom a slovami: „Jeden rozsieva a druhý žne.“ Jeho príkladný život, nezištná služba chorým a veľká trpezlivosť mu pomaly získali obľubu u mnohých ostrovanov. Pritom vytrvalo prosil o pomoc Bohorodičku, ktorú si neobyčajne ctil. Starší si všimli, že mladých priťahujú Petrove reči, a snažili sa tomu zabrániť. Jeho ohlasovanie tiež ničilo kult zlých duchov, ktorých uctievali futunskí náčelníci, aby tak udržali ľud vo svojej moci. Keď náčelník Niuliki nakoniec zistil, že jeho vlastný syn Meitale prebehol k tomuto cudzincovi a dal sa pokrstiť, stal sa jeho otvoreným nepriateľom. Preto ho dal surovo zavraždiť v presvedčení, že Petrovou smrťou zahynú semienka kresťanstva, ktoré on zasial. Ale on sám povedal deň pred svojím umučením: „To nič, ak ja zomriem; Kristovo posolstvo je také zrastené s týmto ostrovom, že mojou smrťou nezanikne.“

     Krv mučeníka pomohla predovšetkým samým Futunčanom; veď o niekoľko rokov všetci uverili v Krista. Ale osožila aj ostatným ostrovom Oceánie, kde sú teraz kvitnúce kresťanské obce a Petra uctievajú ako svojho prvého mučeníka.

Svätý Peter bol šťastný, že pre Ježišovo  Meno mohol znášať od pohanov mnoho potupy, zosmiešňovania a nakoniec zomrieť mučeníckou smrťou. Nech je dnešný svätec príkladom všetkým pravoverným katolíkom, aby sa pri zastrašovaní a potupovaní zo strany nepriateľov Kristovho evanjelia potešili slovami Spasiteľa: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“ (Mt 5, 11-12).