Choď na obsah Choď na menu
 

 

Zo Spisov svätého Tomáša Akvinského

 

images.jpgPrečo musel Boží Syn za nás trpieť? Vcelku sú dve veľké príčiny: prvou je, aby nám dal liek proti hriechom, a druhou, aby nám dal príklad, ako máme žiť.
  Liek preto, lebo v Kristovom utrpení nachádzame liek proti všetkým zlám, do ktorých upadáme pre svoje hriechy.

Ale úžitok nie je menší ani vtedy, keď ide o príklad. Veď Kristovo utrpenie stačí, aby od základu stvárnilo náš život. Lebo kto chce žiť dokonale, nemusí robiť nič iné, ako pohŕdať tým, čím pohrdol Kristus na kríži, a túžiť po tom, po čom túžil Kristus. Veď na kríži nechýba nijaký príklad čnosti.

Ak hľadáš príklad lásky: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ To urobil Kristus na kríži. A keď dal za nás svoj život, nemá byť ťažké prijať pre neho akékoľvek zlo.

 Ak hľadáš trpezlivosť, nájdeš na kríži tú najvynikajúcejšiu. Trpezlivosť môže byť veľká z dvoch hľadísk: buď tým, že niekto trpezlivo znáša niečo ťažké, alebo tým, že znáša niečo, čomu by sa mohol vyhnúť, a nevyhýba sa. A Kristus toho zniesol na kríži veľa a trpezlivo, lebo „keď trpel, nevyhrážal sa; viedli ho ako ovcu na obetu a on neotvoril ústa“. Kristova trpezlivosť na kríži je teda veľká: „Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

     On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž a pohrdol potupou.“ Ak hľadáš príklad pokory, pozri na Ukrižovaného: veď Boh sa dal súdiť za vlády Poncia Piláta a zabiť.

Ak hľadáš príklad poslušnosti, nasleduj toho, ktorý sa stal poslušným Otcovi až na smrť: „Lebo ako sa neposlušnosťou jedného,“ to jest Adama, „mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými.“

  Ak hľadáš príklad, ako pohŕdať pozemskými vecami, nasleduj toho, ktorý je „Kráľ kráľov a Pán pánov, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania,“ a na kríži bol nahý, posmievaný, opľutý, zbičovaný, tŕním korunovaný a nakoniec octom a žlčou napájaný.
     Nepachti teda za šatmi a bohatstvom, veď „delia si moje šaty“; ani za poctami, veď ja som zakúsil posmech a týranie; ani za hodnosťami, veď „z tŕnia uplietli korunu a položili mi ju na hlavu“; ani za rozkošami, lebo „keď som bol smädný, napojili ma octom“.  

(Collatio 6 super Credo in Deum)