Choď na obsah Choď na menu
 

Apológia katolíckej viery proti Luteránskej náuke – Ústne podanie

Ústne podanie Cirkvi – apoštolská Tradícia

Luteránska cirkev odmieta Tradíciu a hlása: Sola Scriptura – Len Písmo.

Je skutočne len Písmo jediným zdrojom Božieho zjavenia?

images.jpgAko katolíci vyznávame, že prameňom viery je nielen napísané Božie slovo (Biblia), ale i ústne podanie -  tradované slovo Božie. Dôkazy o tom nájdeme ako v Písme, tak aj u cirkevných otcov. Napríklad apoštol Pavol píše: A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom.“ (2 Sol 2, 15) V Biblii okrem toho nie sú zapísané všetky slová Kristove. Apoštol Ján hovorí na konci evanjelia: „Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.“ (Jn 21, 25) Pán Ježiš ani nechcel, aby sa všetko zapísalo, čo učil. Sám nič nenapísal. Apoštolom dal misijný rozkaz: „Choďte a učte!“ a nie „Choďte a píšte!“. Tak apoštoli mnohých učili len slovom. Iba niektorí apoštoli písali to, čo kázali, ale nie všetko. Alebo Ježiš hovorí učeníkom: „Krstite ich!“, ale ako si pri krste počínať? Majú sa krstiť len dospelí, alebo môžu byť pokrstené aj deti? O tom nie je v Písme svätom zmienky. Odpoveď na tieto a podobné otázky nachádzame v učení katolíckej cirkvi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého  a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28, 19-20). Týmto slovom Pán Ježiš odovzdal zjavené sväté pravdy apoštolom, aby ich neporušené zachovávali a všetkým ľuďom k viere predkladali. Tieto Zjavené pravdy viery, ktoré apoštoli hlásali iba ústne, ale nenapísali – voláme ústnym podaním, alebo Tradíciou apoštolov. Svedčí o nej aj pápež sv. Gregor Veľký († 604): „Mnohé (veci) vyšli od samých apoštolov, od nich bolo predaných a cirkev to zachovávala, skôr ako to bolo napísané a upravené určitými zákonmi cirkvi.“

Čo je obsahom Tradície?

Obsahom Tradície je napr. viera, že existuje Písmo sväté, že je sedem sviatostí, svätenie nedele namiesto soboty, náuka o očistci, o príhovoroch svätých a anjelov a pod. Veľmi dôležité je ale  i svedectvo Tradície o najzákladnejších pravdách viery, ako je viera v Jedného osobného Všemohúceho Boha, viera v Kristovo Božstvo, zmŕtvychvstanie, nesmrteľnosť duše, osobný súd,   večná odplata, atď. Tieto pravdy sú síce v Písme, ale z praxe vidíme, že bludári ľahko používali rôzne texty Písma aj na ich vyvrátenie, a že tieto základné pravdy prijímame väčšinou z ústneho podania. Kto tieto neprijíma, nebude prijímať ani Písmo, alebo ho bude vykladať v úplne opačnom zmysle! Ide teda predovšetkým o Tradíciou odovzdaný správny pojem Boha o poňatí sveta, človeka a jeho nadprirodzeného cieľa. Bez tejto Tradície obsiahnutej a zakorenenej už v kultúrach národov by sme veľmi tápali v prijatí Písma sv., nič by nám nehovorilo a nemali by sme dosť dôvodov mu veriť. Tieto základné pravdy viery sú totižto akýmsi nutným interpretačným kľúčom k Písmu. Preto si Boh v Starom zákone vytvoril vyvolený národ, preto Kristus založil cirkev! Preto i naši predkovia, keď prijali evanjelium z úst sv. Cyrila a Metoda, prijali s ním nielen Písmo sv., ale tiež liturgické texty obsahujúce cirkevnú Tradíciu a Nomokánon, teda právny poriadok a s ním do značnej miery i celú kultúru prevzatú z gréckej Byzancie, ktorá už bola preniknutá duchom Božieho zjavenia. Písmu by naši otcovia nerozumeli, keby ho nepriniesli učitelia, ktorí ho vysvetľovali a keby spolu s evanjeliom neprijali aj osvedčenú kresťanskú kultúru.

Kde sa môžeme oboznámiť s Tradíciou?

Ústne podanie je obsiahnuté hlavne v spisoch svätých otcov (napr. sv. Justín, Irenej, Cyprián...), vo výrokoch koncilov, vo vyznaniach viery, v cirkevných modlitbách, v liturgických obradoch, v umeleckých a iných archeologických pamiatkach (napr. obrazy Bohorodičky a svätých, kríže a kalichy nájdené v katakombách, oltáre a nápisy s prosbou o príhovor na hroboch mučeníkov atď.) Koho nazývame svätými otcami? Sú to muži, ktorí žili v prvých dobách kresťanstva a vyznačovali sa veľkou učenosťou i  zbožnosťou života.

Praktická otázka o Biblii.

Odkiaľ vieme o zozname (kánone) svätých kníh Starého aj Nového zákona, ktoré používajú aj protestanti? Z Tradície cirkvi. Kto ten zoznam ustanovil? Katolícka cirkev. Preto práve ona, ako strážkyňa viery, má od Krista moc ho aj správne vysvetľovať a učiť. Svätý Augustín hovorí: „Neveril by som Písmu, keby mi ho nepredkladala k viere Cirkev Božia.“ Okrem toho protestanti radi tvrdia, že Písmo je jediným zdrojom viery. Ale samotné Písmo hovorí, že stĺpom a oporou pravdy je cirkev živého Boha! (1 Tim 3, 15), a nie Písmo. Biblia o sebe nikde netvrdí, že je jediným zdrojom poznania Božích právd. Naopak, odkazuje aj na Tradíciu, ako už bolo uvedené. Pokiaľ oddelíme Písmo od Tradície, tým ho vlastne porušíme.

Sú tzv. deutero kánonické knihy Starého zákona (SZ), ktoré protestanti odmietajú, Božím slovom?

Áno, sú. Písmom apoštolov bola Septuaginta. (Grécky preklad SZ, ktorý obsahuje aj deutero kánonické spisy, ktoré protestanti nazývajú apokryfy). V Novom zákone je 350 citátov zo SZ. Viac ako 300 z nich je citovaných podľa Septuaginty. Sv. Peter, Jakub, Marek a Lukáš citujú výhradne zo Septuaginty. Ján, Matúš a Pavol nie vždy, ale prevažne tiež. Septuaginta obsahuje širší kánon SZ, teda ten katolícky. Jedným z dôkazov toho, že apoštoli čerpali aj z deutero kánonických kníh Septuaginty, je vidieť napr. v paralele medzi Knihou Múdrosti 7, 26 s Listom Židom 1, 3. Celý obsah Písma sv., vrátane tzv. deutero kánonických kníh, je schválený autoritou apoštolov!

Z daných argumentov teda vyplýva, že k pravému pochopeniu spasiteľnej viery je nutné prijať obidva pramene zjavenia Boha: Písmo sväté, aj Ústne podanie cirkvi.

Pozri tiež: http://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/svate-pismo-a-ustne-podanie--tradicia-cirkvi-.html