Choď na obsah Choď na menu
 

Apológia kresťanstva proti Budhizmu – I. časť

 

Dnes prebieha najmasovejšia misia budhizmu na území bývalého kresťanského sveta. Niet už jedinej krajiny, kde by neboli propagované vo filmoch bojové umenia, a to zvlášť kung-fu, ktoré však zďaleka nie sú len obyčajným telocvikom. Sú spojené s meditáciami, ktoré majú svoje korene v budhizme.  Kresťania, ktorí ich praktizujú, sú tak postupne vedení k apostázii od Krista. Podobne v Európe sa šíri učenie tzv. diamantová cesta, ktorej základom je budhistická meditačná prax. Neblahú popularitu dnes naberá i  okultná praktika- Feng šuej, či pohanské modly – sošky Budhov v domácnostiach. Ovocím ducha pohanstva a apostázie, ktorý sa začal šíriť najmä po medzináboženskom  stretnutí v Assisi v roku 1986, bolo tiež preniknutie budhistických meditácii do katolíckych kláštorov. Napríklad francúzsky benediktín B. Billot založil Tobiášov dom, kde vyučoval budhistické telesné cvičenia, ako ovládať dýchanie a sexualitu. Alebo trapistický kňaz Kevin Hunt bol svojim majstrom, jezuitom P. Robertom Kennedym, ustanovený za prvého trapistického inštruktora zenu. Pri tomto obrade si Hunt kľakol, Kennedy na neho vložil ruky a potom dostal „šaty oslobodenia“ – čierne japonské kimono a učebné vybavenie. I toto je cesta odpadu od Krista k pohanskému modlárstvu! K šíreniu budhizmu zrejme najviac prispieva tibetský vodca Dalajláma. Už asi ani nie je významnejšie miesto na zemi, kde by Dalajláma nezavítal, a to dokonca i do Vatikánu, kde sa s ním Ján Pavol II. viackrát stretol!

 

Budhizmus a viera v Boha


Budhizmus vznikol v Indii v 5. stor. pred. Kr. Je ateistickým náboženstvom. Budhistické spisy Tripitaka vznikli na rozdiel od kresťanstva až dvesto rokov po smrti zakladateľa. Jeho zakladateľ, Budha (Góthamo Sidhárta), neriešil otázku večnosti a konečnosti sveta. Podobne v jeho učení nie je zmienka o Bohu, ale naopak stredom jeho učenia je človek, ktorý v tupej mlčanlivosti vesmíru je ponechaný sám na seba. Budha pochádzal z hinduistickej kasty bojovníkov, ktorá podobne ako ostatní príslušníci tohto náboženstva prevzala ľudský výmysel o reinkarnácii ( prevteľovaní). Sám tvrdil, že nie je v tomto hmotnom tele po prvý krát.

Hinduizmus podobne ako i budhizmus stojí a padá na zákone karmy, ktorý hovorí, že človek bude v ďalšom živote žať to, čo zasial v predošlom. Karma predurčuje ďalšiu reinkarnáciu a obe sú v ostrom protiklade s Biblickým učením o Bohu - Stvoriteľovi a Pánovi všetkého. Sväté Písmo nám jasne hovorí, že Boh je konkrétnou, živou osobou. Boh, ktorý je svätý, všemohúci a večný, ktorý je našim Stvoriteľom a Vykupiteľom, tohto pravého Boha Budha nehľadal.

Na hodinách náboženstva sme sa už ako deti učili o 6 hlavných pravdách. Štvrtá z nich znie:

Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá.

A šiesta : „Božia milosť je k spáse nevyhnutne potrebná“.

Predstava zákona karmy, ktorý nie je ničím iným, len nemilosrdným výpočtom dobrých a zlých skutkov v živote človeka, je nezlučiteľná s týmito základnými pravdami Božieho zjavenia. Ak prevažujú skutky zlé, čaká človeka, podľa budhizmu, ďalšia reinkarnácia – ďalšia šanca. Tým sa nekonečne znižuje význam slobodných ľudských rozhodnutí a skutkov a dôstojnosť človeka ako slobodnej a zodpovednej osoby.

Božie slovo nás na mnohým miestach upozorňuje, že človek žije iba jeden život, raz zomiera a po smrti zažije osobný súd. Potom príde večnosť: nebo alebo večné zatratenie. „Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.“ (2 Kor 2,10). „Tak ako je ustanovené ľudia raz zomrú a potom bude súd“ (Heb 9, 27)

Človek má za svoj život zodpovednosť, ako tento život prežije.

Kresťania poučení a vedení Božím slovom vedia, že spása je pre nich nezaslúženým darom, ktorý je pre nás darom z Kríža, na ktorom, visel a zomrel náš Pán Ježiš Kristus. Spása sa nedosahuje prostredníctvom skutkov, ale cez Božiu milosť. Zhruba v 3. stor. existoval blud pelagianizmus, ktorý hovoril o spáse len skrze skutky človeka. Cirkevnou tradíciou, najmä učením sv. Augustína, bolo toto učenie Pelágia odsúdené ako bludné, t.j. heretické. Budhizmus však v samej podstate je samospasiteľné náboženstvo, t.j. spása je výsledkom vlastného úsilia človeka. Budhizmus tak nevytvára žiadne miesto pre Boha a spásonosnú obetu Kríža. Tiež nie je pravda to, čo tvrdia niektorí súčasní apostatickí katolíci, že budhizmus vedie k Bohu. Budhizmus naopak vedie od Boha priamou cestou do pekla, lebo nedovoľuje človeku prijať milosť Pána Ježiša Krista.

Preto platí, buď človek uverí zákonu karmy alebo prijme Božiu pravdu o výkupnej obeti Ježiša Krista. Buď uverí klamu alebo pravde, pretože obidva koncepty sa navzájom vylučujú.


 Sťahuj: Apológia kresťanstva proti Budhizmu - I. časť