Choď na obsah Choď na menu
 

Biblický výklad ku knihe Ester

„Bože, ktorý si mocnejší nad všetkých, vypočuj volanie tých, ktorí nemajú nijakej inej nádeje, a vytrhni nás z rúk zlostníkov; vysloboď ma z mojej úzkosti.“(Est 14,19)

17_esther-scepter.jpgDej knihy sa odohráva za vlády perzského kráľa Assuera (hebr. Achašvéros,Xerxes I. 485-465). Assueros si zavolal svojich vojvodcov na poradu a pritom usporiadal i veľkú hostinu. Žiadal, aby na hostinu prišla aj kráľovná Vasti. Keďže to odmietla, na radu svojich poradcov ju zapudil  a miesto nej zvolil inú kráľovnú, hebrejské dievča menom Hadassa, perzským menom Ester – („Hviezda.“) Bola dcérou Abihaila z Benjamínovho pokolenia. Keď jej rodičia zomreli, zobral si ju za dcéru jej strýko Mardochej. Svoj pôvod kráľovi neprezradila. Raz sa Mardochejovi podarilo odhaliť spiknutie proti kráľovi a tak mu zachrániť život, za čo sa mu kráľ neskôr odmenil. Kráľov minister, Aman však nenávidel Mardocheja, lebo sa nechcel pred ním klaňať, keď vchádzal do kráľovského paláca. Zo zloby vymohol Aman od kráľa rozkaz, že v deň, určený žrebom, musia byť v ríši vyvraždení všetci židia. Mardochej preto žiada Ester, aby sa za svoj národ prihovorila u kráľa. Ester, jej služobníčky, Mardochej i všetci izraeliti sa tri dni a tri noci postili a volali k Bohu o záchranu. Napokon Ester pri hostine odhalila kráľovi svoj pôvod i bolesť, že ich chce Aman nespravodlivo vyhubiť. Kráľ sa nahneval a dal Amana obesiť práve na tú šibenicu, ktorú on chystal pre Mardocheja. Kráľ však svoj výnos nad židmi už nemohol odvolať, a preto došlo v určená deň k bitke, v ktorej Boh zachránil svoj ľud pred záhubou. Na pamiatku tohto Božieho zásahu ustanovili židia sviatok na 14. Adara, ktorý podnes volajú PURÍM = žreby.

Mnohí spochybňujú tieto historické udalosti knihy. Heriban píše: „Podľa mienky mnohých biblistov ide o historický román, ktorý má síce historický rámec, ale jeho obsah nie je historický. Je možné, že podkladom rozprávania je nejaké ľudové povstanie proti Židom, ktoré určitým spôsobom podporovala aj miestna administratíva.“ Tieto nezmyselné teórie jasne popiera fakt o sviatku Purím, ktorý musel mať za základ skutočnú udalosť, a nie nejakú vymyslenú historku. Slávnosť Purím bola známa už za dôb Machabejských (2 Mach 15,37). O nej píše aj židovský historik Jozef Flávius (Starožitnosti, XI,6). Historický ráz knihy potvrdzujú aj mimobiblické správy z perzských dejín, ktoré sa zhodujú napr. s gréckym historikom Herodotom. Chronologické údaje knihy Ester sa dajú ľahko porovnať s chronológiou perzského kráľa Xerxesa I.

Text knihy Ester sa nám zachoval v dvoch formách: kratšia je hebrejská a dlhšia je grécka. Grécka osnova má 6 dodatkov, ktoré nie sú v hebrejskom texte. Tieto dodatky sa považujú za deutero kanonické, ale tiež sú inšpirované Duchom Svätým. Sv. Hieronym ich dal na koniec textu, ktorý preložil z hebrejčiny a pri každom dodatku upozorňuje, kde by bolo treba dodatok vložiť. Za autora tohto biblického spisu, podľa sv. Augustína a sv. Izidora Sevilského, sa považuje buď samotný Mardochej (porov. Est 9,20) alebo kňaz Ezdráš. Celý kresťanský starovek, okrem malých výnimiek, pokladal knihu Ester za kánonickú. Citujú z nej sv. Klement Rímsky, Klement Alexandrijský, Origenes, sv. Bazil, sv. Hieronym. Tak africké snemy, ako aj ďalšie koncily uvádzajú knihu Ester medzi kánonickými spismi. Nemožno spochybniť ani  tzv. deutero kánonické dodatky knihy. Reč týchto dodatkov prezrádza, že sú z hebrejskej pôvodiny, kedysi ich teda aj židia, žijúci mimo Palestíny, mali medzi kánonickými spismi. Tridentský koncil vyhlásil, že posvätné knihy sú kánonické so všetkými staťami, ktoré sú vo Vulgáte(latin. preklad SP), vrátane týchto deutero kánonických statí.

Cieľ knihy Ester je povzbudiť Božie deti, aby v ťažkých životných skúškach hľadali Božiu tvár na modlitbách a v pôste. Pán Ježiš Kristus, pravý Boh a Spasiteľ, nedá zahynúť svojmu ľudu ,ani keby mu hrozilo najväčšie nebezpečenstvo, ale vždy pošle svoju milosť na jeho pomoc a záchranu.