Choď na obsah Choď na menu
 

Biblický výklad ku knihe proroka Izaiáša

 

„Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl...“(Iz 59, 14-16)

 

isaiah-the-prophet-of-god.jpgProrok Izaiáš žil v 8. Storočí pred Kristom. Jeho meno znamená „Jahve spasí“ alebo „Jahve je Spása.“ Do úradu proroka bol povolaný okolo r. 759, ukončil ho asi 60-ročný a asi ako 80- ročný zomrel za čias kráľa Manassesa mučeníckou smrťou. Prorokoval v období expanzie Asýrskej ríše a v dobe duchovného i morálneho úpadku Judského (Južného) kráľovstva, ktoré napomínal hlavne na to, aby zanechali modlárstvo, nečistotu a sociálnu nespravodlivosť. Zažil pád hlavného mesta Severného kráľovstva Samárie r. 722, aj Božiu záchranu Jeruzalema pred Sennacheribom r. 701.

Hlavnou témou knihy je Boží súd nad národmi pre ich hriechy, ale zároveň budúca spása izraelitov aj pohanov.

Stručné rozdelenie knihy: V Kap. 1-37 sú zaznamenané udalosti o Božom súde nad Júdom a Jeruzalemom, o Mesiášovi (7-9; 11-12), o proroctvách proti pohanom, o konci sveta, o proroctvách proti Božiemu národu a proti Asýrii. Kapitoly 36. a 37 hovoria o  o Sennacheribovom vpáde do Júdska a Božej záchrane Jeruzalema. V Kap. 38-66 nájdeme opis uzdravenia Ezechiáša z choroby, budúce vyslobodenie židov z Babylonského zajatia skrze perzského kráľa Kýra(44-45), zmienku o Mesiášovi – Božom služobníkovi, ktorý bude prostredníkom Izraela a svetlom pohanov(42-43). Ale hlavným proroctvom  je trpiaci Pánov služobník (Mesiáš), ktorý zomrie za hriechy sveta, ale bude aj oslávený (52-53). Posledné časti knihy hovoria o nádhere a blaženosti nebeského Jeruzalema, nového neba, novej zeme, a tiež o súde nad bezbožnými.

Boží prorok Izaiáš má jedinečné miesto pred ostatnými, pretože hovoril mesiášske proroctvá, ktoré sa naplnili na Jednorodenom Božom Synovi, Pánovi Ježišovi. Nasledujúce odkazy obsahujú niektoré z mnohých mesiášskych proroctiev Izaiáša a ich naplnenie v živote a službe Ježiša Krista:

1. Jeho narodenie z panny a jeho Božstvo – Emanuel = „Boh s nami“(Iz 7,14; Mt 1, 22-23)

2. Jeho mladosť (Iz 7,15-16 a 11,1; Lk 3,23.32)

3. Jeho poslanie (Iz 11, 2-5; 42,1 -4; 60,1-3; 61,1; Lk 4,17-19.21)

4. Jeho poslušnosť(Iz 50,5; Hebr 5,7-8)

5. Jeho radostnú zvesť a pomazanie Duchom Svätým(Iz 11,2; 42,1; 61,1; Mt 12, 15-21);

6. Jeho zázraky(Iz Iz 35, 5-6; Mt 11, 2-5)

7. Jeho utrpenie (Iz 50,6; Mt 26,67; Iz 53, 4-5.11; Sk 8,28-33),

8. Jeho zavrhnutie (Iz 53, 1-3; Lk 23,18)

9. Jeho potupa (Iz 52,14; Fl 2, 8-11)

10. Jeho Vykupiteľská zástupná smrť (Iz 53, 4-12; Rim 5,6)

11. Jeho vyvýšenie (Iz 52,13; Fl 2, 9-11) a

 Jeho druhý príchod (Iz 26,20-21; Júd 1,14; Iz 61, 2-3; 2 Sol 1,5-12;)

Až do 19. stor. kresťanská tradícia jasne učila, že autorom celej knihy je len Izaiáš. Potom sa však začal spis skrze tzv. Biblickú kritiku deliť na tri časti s troma autormi. (Pozri Úvod do knihy proroka Izaiáša od J. Heribana, str. 1450-1451). Odporcovia tvrdia, že vraj jeden autor nemohol vidieť do budúceho babylonského zajatia a oslobodenia. Tieto teórie sú len výmyslom novodobých saducejov, ktorí neveria ani v Písmo, ani v Božiu moc! (porov Mt 22,19) Proti nim jasne svedčí Kniha Sirachovcova: „(Izaiáš) svojím veľkým duchom videl budúcnosť, utešoval tých, ktorí trúchlili na Sione.  Oznámil budúcnosť, (čo siaha) naveky, a (oznámil) skryté tajomstvá prv, než sa splnili.“

Ďalej Nový zákon často cituje aj z druhej i tretej časti knihy Izaiáša a vždy pritom spomína len jedného autora. (Napríklad Mt 12, 17-21; Iz 42,1-4; Rim 10,20; Iz 65,1)

Svätý Hieronym nazval tohto proroka evanjelistom (Radostným zvestovateľom), pretože ohlasuje mnohé potešujúce posolstvá o  Božom vykúpení a spáse svojho ľudu. Boh povzbudzuje aj súčasných veriacich kresťanov, ktorí prechádzajú rôznymi skúškami a starosťami,  aby sa so silnou nádejou obrátili ku Kristovi: „Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.“(Iz 42,10)