Choď na obsah Choď na menu
 

Biblický výklad ku knihe proroka Jeremiáša

 

aaa_3972-r.jpgJeremiáš pochádzal z kňazského rodu. Bol synom kňaza Helkiáša z kňazského mesta Anatotu. K prorockému úradu bol Bohom povolaný v 13. roku panovania judského kráľa Joziáša (638-608), teda v roku 626 pred Kr. Jeho prorocká služba bola určená hlavne pre judske kráľovstvo v období posledných 40 rokov jeho histórie(626-586 pred Kr.) Jeremiáš sa stal prorokom veľmi mladý a pred touto službou sa veľmi chvel. Ale Boh ho posilnil svojim slovom : A ja, hľa, urobil som ťa dnes opevneným mestom, železným stĺpom a kovovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Judska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja - hovorí Pán, aby som ťa vyslobodil."(Jer 1,18-19)

Jeremiáš pôsobil v období, keď jeho národ prechádzal reformou viery v Boha skrze zbožného Joziáša. Mnohí ju však neprijali a nasledujúci vladári už neboli verní Božiemu slovu. Preto prorok varoval národ, že pokiaľ nebude robiť pokánie, príde Boží trest! Bol očitým svedkom babylonských nájazdov do Judska, ktoré nakoniec vyvrcholili zničením Jeruzalema a chrámu. V prvej etape babylonské vojsko  r. 605 obsadilo Palestínu i s Jeruzalemom a vybranú časť mladých ľudí odviedlo aj s prorokom Danielom a s troma mládencami do Babylonu. Druhá výprava proti Jeruzalemu bola v roku 597 pred Kr., keď bolo do Babylonu deportovaných 10 000 zajatcov, medzi nimi i prorok Ezechiel. Po celú túto dobu vyzýval prorok Jeremiáš národ k odvráteniu sa od hriechov a varoval pred hroziacim Božím súdom. Nikto si ho však nevšímal. Definitívna skaza pre Jeruzalem, jeho chrám a celé Judsko prišla v roku 586. Vtedy  Jeruzalem opäť padol do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora, ktorý oslepil posledného Judského kráľa Sedekiáša a spolu s ním poslal do zajatia mnoho izraelitov. Prečo prišiel na Judsko taký trest? Pretože národ odpadol od Boha, a klaňal sa pohanským modlám – démonom. Taktiež ľud viac dôveroval okolitým národom a falošným prorokom, ako živému a pravému Bohu. Preto si Boh sťažuje:Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu. (Jer 2,13) A preto Boh volá k svojmu národu, že ak chce byť požehnaný a spasený, musí opustiť hriech, a spoliehať sa len na neho, a nie na lživých prorokov alebo pohanov. Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka a telo urobil svojou oporou, ale od Pána sa mu srdce vzdialilo... Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou.“(Jer 17,5.7)

 Prorok Jeremiáš je nazývaný pre odbojnosť izraelitov ako „plačúci prorok“, pretože prinášal zvesť o Božej spravodlivosti, ktorú takmer nikto neprijímal, hoci kázal s citlivým a zlomeným srdcom (napr. 8,21-23).

Vďaka svojmu citlivému duchu trpel ešte silnejšie, keď jeho prorocké slovo odvrhla ako rodina, tak i priatelia, kňazi, aj králi a Judsko ako celok. A práve v tomto odmietnutí je predobrazom Mesiáša – Ježiša Krista. Aj keď bol Jeremiáš po celý život osamelý a zavrhovaný -  s výnimkou svojho učeníka Barucha – bol napriek tomu jedným z najsmelších a najodvážnejších prorokov. Skrze Jeremiáša Boh povzbudzuje aj svoju súčasnú cirkev, aby sa nebála ľudských hrozieb Božích nepriateľov, ale bola verná v odvážnom vyznávaní prorockého Božieho slova. (Pozri Jer 1, 8-10)

Hoci je Jeremiáš hlásateľom Božieho súdu a výstrah, predsa nám poskytuje aj proroctvá nádeje a útechy. Boh, ktorý miluje svoj ľud „láskou odvekou, a preto mu zachoval svoju priazeň“(Jer 31,3) sľubuje svojmu národu duchovnú obnovu. Tá nastane príchodom Mesiáša – Dávidovho spravodlivého výhonku (Jer 23,5-6) a ustanovením novej zmluvy medzi Bohom a Izraelom (Jer 31,31-37).

„Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.“(Jer 29,14)