Choď na obsah Choď na menu
 

Projekt deväťročnej likvidácie viery detí III. - záver

 

Vychovali ste svoje dieťa vo viere a odovzdali ste mu osobný vzťah k živému Bohu – Pánu Ježišovi?

Po treťom ročníku náboženskej výchovy na ZŠ, kde sa vyučuje tzv. katolícke náboženstvo, podľa nových učebníc vydaných autoritou KBS, už túto vieru mať nebude. Už totiž vie, že v Biblii sa nedozvie žiadnu skutočnú pravdu. Naučilo sa, že je to kniha rozprávok. Profesorka E. Linnemannová v knihe Originál alebo falzifikát píše: „Menšina ... sa rozhodla, že bude ... uznané za pravdu iba to, čo bolo získané induktívne (Francis Bacon). Tým bolo rozhodnuté postaviť sa proti Božiemu slovu ako zjavenej pravde na stranu múdrosti tohto sveta, ktorá je vo svojej podstate ateistickou, aj keď sa tvári zbožne a berie si do úst meno Božie. Toto rozhodnutie potlačovať pravdu, ktoré na začiatku urobili iba jednotlivci, ktorí považovali samých seba za múdrych, sa medzitým tak pretlačilo, že dnes je ním v Nemecku zasiahnutý aj posledný žiak základnej školy. Citovanú knihu prof. Linnemannová napísala pred 30 rokmi. Dnes môžeme dodať – už nie iba posledný žiak v Nemecku, ale aj na Slovensku a v celom západnom svete, je nakazený touto historicko-kritickou antiteológiou. (HKT)

V piatom ročníku sú katechéti povinní postupovať podľa metodickej príručky: „Poznávanie cez dialóg“. Tento dialóg vyzerá napr. tak, že sa deti majú na hodine navzájom masírovať (s. 79). Stretnú sa                     s mytologickými bytosťami a vecami, ktorým sa pripisujú čarovné schopnosti a vlastnosti (s. 88). Na s. 101 sa deťom ponúka vysvetlenie, ako ľudia prišli na to, že majú niečo oslavovať. Vysvetlením je eskimácka mytológia. Je to klasický postup historicko-kritickej teológie, ktorá sa v tomto bode úžasne prelína a dopĺňa s náboženským synkretizmom. Zoberie sa nejaká skutočnosť z Biblie – v tomto prípade je to požiadavka slávenia siedmeho dňa – a začne sa vysvetľovať na podklade pohanských náboženstiev. Celý problém tejto zvrátenej demagógie je vo výbere a spôsobe kladenia otázok. Sugestívne sa tu kladie otázka: „ako prišiel ľuďom svätý dar slávenia?“ Použitím troch zbožných termínov: „svätý“, „dar“ a „prišiel“ sa autori snažia zamaskovať svoje rúhanie a na začiatku navodiť dojem obrovskej úcty k sviatočnému dňu. Čomu je ale táto úcta v konečnom dôsledku preukazovaná? Akejsi orlej matke, ktorá nám poradila, že máme sláviť sviatky. Čo znamená tento nejasný symbol? To nikto nevie, takže výsledkom je úcta k niečomu neurčitému a relativistická nezmyselnosť sviatkov, ktorá predstiera hlboký duchovný, ba až mystický význam. Žiaci sa tu pohybujú na poli falošnej mystiky new age – heretického gnosticizmu.

Na s. 136. je návod, ako majú deti Ježišovi udeľovať medaily. Opäť zdanlivo ušľachtilá a zbožná myšlienka: prejaviť úctu Ježišovi. V skutočnosti ide ale o opak. Ak ja dávam niekomu medailu, znamená to, že som vlastne nad ním, ja rozhodujem, ako a za čo ho ocením. Sv. Pavol ale hovorí: Neposudzujme preto už nikoho podľa vonkajších znakov. Aj my sme kedysi takto posudzovali Krista, ale teraz už tak nerobíme. (2Kor 5,16) To je problém celej dnešnej liberálnej teológie, že Kristus, jeho slová a jeho zázraky sú posudzované podľa kritéria ľudského rozumu a podľa obyčajných skúseností telesného človeka. Zmýšľanie podľa Ducha Svätého a skúsenosti viery tu nehrajú žiadnu úlohu. Preto výsledkom bude nutne nesprávne hodnotenie Božích vecí, ktoré sa prejaví konkrétnymi herézami.

V šiestom ročníku používajú deti pracovný zošit: „Poznávanie pravdy“. Jednou z ich pracovných úloh je vyhľadávať vo Svätom Písme „metafory“. Ako príkladná metafora sa uvádza slovné spojenie z 1. kapitoly Genezis: „Duch nad vodami“. Vyučovať deti tieto nezmysly je priam zvrátenosťou: Po prvé, vyhľadávanie metafor nemá čo robiť na katolíckom náboženstve, keď už tak, malo by to byť predmetom slovenského jazyka alebo literatúry. Po druhé, keď Božie Slovo hovorí: „Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ nejde o žiadnu metaforu. Duch Boží je Tretia Božská osoba, ktorá v Starom Zákone síce ešte nebola výslovne zjavená, ale to, že bol prítomný a spolupôsobil pri stvorení sveta, je pravda viery. Kto povie, že ide o metaforu, nachádza sa teda mimo katolíckeho učenia – v heréze. „Vznášal“ – spôsob Božej prítomnosti a jeho vzťahu k hmote a miestu je pre nás ľudí nepochopiteľný. Nemôžeme ale povedať, že „Duch Svätý sa nemôže vznášať, veď nie je predsa nejaký vták...“, to by sme mu upierali všemohúcnosť. On je Stvoriteľom všetkých živočíchov, aj duchov a všetky ich schopnosti sú Mu vlastné. Prečo by sa nemohol Boh, keď bude chcieť, trebárs aj vznášať? Vari to tak neurobil, keď sa Duch Svätý zjavil v podobe holubice, pri Ježišovom krste? Iste, jeho spôsob prítomnosti na každom mieste nekonečne prekračuje schopnosti pohybu každého živočícha aj ducha, ale prečo by On – Stvoriteľ nemohol, keď si zaumieni, využiť aj ich spôsoby správania? Keď budeme chcieť byť veľmi múdri, a tvrdiť, že Boh je predsa duch, všadeprítomný atď., staneme sa hlupákmi, pretože Mu budeme upierať jeho všemohúcnosť.

V metodickej príručke 6. ročníka na s. 15. sa hovorí o význame kameňa v živote človeka. Citát:Za všetky spomeňme Michelangelovu Pietu, znázorňujúcu Pannu Máriu držiacu v rukách Kristovo umučené telo, alebo Spiaceho Budhu vytesaného do skaly...“ Čo to má znamenať? Tu sa systematicky a stále dookola deťom vtláča do hláv náboženský synkretizmus. Mladá generácia slovenských „katolíkov“ sa má stať otupeným nemysliacim stádom, ktoré si bude vážiť všetky pohanské božstvá a démonické ideológie a jediné čím budú pohŕdať, bude vlastná kultúra, vlastný národ a jeho staré trápne katolícke náboženstvo. Kto má na tomto neslýchanom úpadku záujem?

Na s. 49. sa metodická príručka opäť vracia k školeniu v HKT, ktoré si už teraz žiaci majú osvojiť takmer na profesionálnej úrovni. Nebuďme naivní, služobníci antikrista neponechajú nič náhode. Každý katolík na Slovensku sa nabudúce musí stať apoštolom HKT – vzbury proti Bohu a propagátorom antimorálky. Každý, kto si metódy HKT osvojí, dokáže totiž bez problému odôvodniť tie najzvrátenejšie zákony, ktoré sa dnes stávajú svetovými normami. Koniec koncov už dnes sme v Európe svedkami toho, že práve tzv. kresťanskí politici otvárajú cestu genocíde západnej civilizácie skrze homoideológiu, gender schizofréniu a tzv. antidiskriminačné zákony, ktoré sú účinným prostriedkom na vyhladenie vlastného národa a kresťanstva vôbec.

Deti majú, podľa metodiky, rozoberať opisy stvorenia a interpretovať ich podľa „teórie mýtov“. Čo je to za teóriu? Podľa tejto „prísne vedeckej“ teórie nie sú prvé kapitoly Biblie Božím zjavením človeku vypovedajúcim pravdu o stvorení sveta, ktorú Boh zjavil a prikázal napísať prorokovi Mojžišovi, ale je to kompilát neznámeho babylonského Žida, ktorý od všetkých možných pohanských národov pozberal najrôznejšie mýty (=rozprávky) o stvorení sveta a zamiešal do toho zopár židovských rozprávok (z ktorých možno niektoré mali aj niečo do činenia s „bájnym“ vysloboditeľom Židov z Egypta, ktorého židovská história nazvala menom Mojžiš – samozrejme, ale ak nejaký existoval...). Nakoniec „neznámy babylonský Žid“ tento guláš dochutil myšlienkou na Stvoriteľa, ktorá sa v židovskom ľude „vyvinula“ v dôsledku osobitostí ich kultúry, a bola z toho Genezis. Táto hlúpa rozprávka, vyžadujúca si neporovnateľne väčšiu vieru, než celé evanjelium, sa nazýva „vedeckou teóriou mýtov“ a ako vrcholný výdobytok modernej biblickej vedy je už desaťročia prednášaná na všetkých teologických fakultách na svete. Tzv. katolíckym profesorom pritom vôbec nevadí, že ich hlúpe teórie nielenže odporujú celej katolíckej tradícii, ale nemajú ani nič spoločné so skutočnou vedou. Sú skôr ateistickou ideológiou, ktorá sa rozhodla všetkými dostupnými spôsobmi popierať Boha a jeho moc.

Ideológia HKT spochybňuje takisto všetky zázraky Nového zákona. Keď sa však v evanjeliu rozpráva napr. o verejnej hriešnici Magdaléne, ateistických „teológov“ ani nenapadne spochybňovať správu o jej predošlom hriešnom živote. Prečo sa nepýtajú, či tvrdenie, že sv. Magdaléna bola prostitútkou, nie je náhodou nejaký mýtus. Magdaléna však, podľa nich, asi mýtus nebude, pretože žiaci 6. ročníka ju majú vyobrazenú až veľmi reálne. (obraz. príloha č. 5).

Keby sa v synoch a dcérach slovenských katolíkov po 6. ročníku ZŠ náhodou zachovali ešte nejaké zvyšky katolíckej viery, na začiatku 7. ročníka im ich katechéta opäť nabúra a spochybní. Hneď na s. 4. pracovného zošita Sloboda človeka im bude spochybnený pôvod Biblie a Desatora. Na s. 10. budú Desatoro porovnávať s Deklaráciou ľudských práv. Liberálni ateistickí teológovia v otázke Desatora opäť tvrdia, že je to dobový dokument, ktorý nám dnes v podstate nemá čo povedať, pretože je závislý na morálnej a právnej problematike starovekých kočovných kmeňov. Hlupáci by si mali uvedomiť, že nie Desatoro, ale Deklarácia ľudských práv je dobový dokument. Tento dokument moderných nadnárodných štruktúr vyjadruje mocenské záujmy skupín, ktoré sa dnes snažia získať svetovládu a vnútiť všetkým národom svoje antikristovské myšlienky. Biblické Desatoro predstavuje pravý opak tejto pochybnej Deklarácie, ktorá skrze prevrátené predimenzovanie tzv. práv a slobôd, vedie k prenasledovaniu morálnych občanov, a zločincom a deviantom zaručuje nadštandardné privilégia. Kristus Pán ale týchto projektantov nového svetového poriadku nazýva mužmi hlúpymi, ktorí postavili svoj dom na piesku. K čomu inému, než k domu na piesku, je možné prirovnať Deklaráciu zaručujúcu všetky možné i nemožné práva, ale zabúdajúcu na základné morálne východiská?

Deťom, ktorým bola vzatá viera v Krista i v Jeho slovo, aj najzákladnejšie morálne zásady, sa vnucujú najrôznejšie symboly a obrazy s okultným pozadím. Na s. 17. prac. zošita sa stretnú s voodoo bábikou. Potom im katechéta predstaví metódu šiestich klobúkov, prevzatú z okultistickej rozprávky Harry Poter (metodika s. 66). A neskôr v pútavom príbehu „Prečo je toľko náboženstiev?“ sa opäť utvrdia v blude synkretizmu, ktorý je im vnucovaný od 1. triedy. Po vypočutí tohto príbehu už snáď aj najhlúpejší žiak v osobitnej škole bude vedieť, že „kresťanstvo nie je jediným pravým náboženstvom, ale že v každom náboženstve je kúsok pravdy a najbližšie k pravde sme vtedy, keď prijmeme všetky náboženstva naraz“. atď. atď. Kto by to po siedmych rokoch vymývania mozgu ešte „nepochopil“, musí byť už fakt totálne spomalený. Ale s tým všetkým duchovní vrahovia, ktorí tieto metodiky napísali, aj tí, čo ich pretlačili a schválili na Slovensku, počítajú. Náboženstvo budú deti mať až do 2. ročníka strednej školy a dovtedy to isto „pochopí“ aj ten najposlednejší žiačik.

Boh sa ale vysmievať nedá!!! Trest za toto opovážlivé rúhanie a duchovnú genocídu už nad Európou začal. Národy, ktoré odpadli od živého Boha, postupne miznú z povrchu zeme, a je rozumné predpokladať, že vypijú svoj kalich až do dna.

Rehoľníci SBM, Jarok, 20. 9. 2011

Sťahuj: Projekt likvidácie viery - III. časť