Choď na obsah Choď na menu
 

Katolícke učenie o slobodomurároch a bula pápeža Klementa XII. - IN EMINENTI, ktorá sa nikdy nesmie meniť

 

Katolícka Cirkev vždy zakazovala katolíkom členstvo v slobodomurárskych lóžach, a to pod trestom vylúčenia (exkomunikácie) z Cirkvi. Cirkevný zákonník z roku 1917, Kánon 2335, znie:

„Kto vstúpi do slobodomurárskej sekty a do iných podobných združení, ktoré snujú úklady proti Cirkvi alebo právoplatnej svetskej moci, upadajú do exkomunikácie...“

V roku 1982 sa však pápež – apostata Ján Pavol II. stretol s predstaviteľmi  židovskej slobodomurárskej lóže B'nai B'rith. O rok neskôr, teda v roku 1983, už zrušil trest exkomunikácie z Cirkvi za členstvo v slobodomurárstve, a tým otvoril slobodným murárom cestu do Cirkvi. Jeho stretnutie  so spomínanou lóžou, ktoré bolo verejným zapretím Krista, nasledovali i Benedikt XVI. a „pápež“ František. Karol Wojtyla tiež dostal v roku 1996 od Veľkej lóže Orientu ocenenie Rád Galeje za napĺňanie slobodomurárskych ideálov. 

Naproti tomu mnohí pápeži počas minulého obdobia jasne odsudzovali falošné náuky slobodomurárov a varovali pred nimi veriacich. Boli to napr. Benedikt XIV. v dokumente Providas z roku 1751, Pius VII. v dokumente Ecclesiam z roku 1821, či Pius IX. v dokumente Qui Pluribus z roku 1846. Tak isto to bol i Klement XII. On napísal bulu, ktorá hovorí o pravovernom  katolíckom postoji proti bludom slobodných murárov. Pokiaľ má odpadlícka cirkevná hierarchia medzi sebou podporovateľov týchto tajných spoločností, tak sa potom niet čo čudovať vieroučnému a morálnemu rozkladu vo vnútri takejto „cirkvi“.

 

IN EMINENTI

Bulla Klementa XII. o odsúdení slobodomurárov

Klement, biskup, sluha sluhov Pána, zdraví a apoštolské požehnanie posiela všetkým veriacim v Krista

Na stráži apoštolátu nás Božia zhovievavosť bez našej zásluhy postavila, aby sme činili zadosť svojej povinnosti voči tým, ktorí boli zverení našej pastierskej bdelosti; preto s pomocou Božou upierame svoj záujem a starostlivosť k tomu, ako možno zamedziť prístup k bludom a nešvárom, ako najlepšie uchovať rýdzosť pravej viery a odvrátiť v týchto preťažkých dobách nebezpečenstvo zmätkov od celého katolíckeho sveta.

Už sme sa dopočuli, že široko ďaleko a deň za dňom zosilňujú niektoré spoločnosti, spolky, jednoty, zhromaždenia, lóže a pokútne schôdzky, známe pod menom slobodných murárov alebo v rôznych rečiach inak známe, v ktorých sa vzájomne združujú ľudia všetkých náboženstiev a siekt, uspokojujúci sa iba s obyčajným videním prirodzenej mravnosti v lóžach, ktoré sú podľa svojich poriadkov a stanov tajné a nedostupné. Títo ľudia sú potom nútení skladaním prísahy na svoju bibliu a celým radom trestov zachovať neporušiteľné mlčanie o tom, čo sa v lóžach  počas tajných obradov deje. Pretože je prirodzené, že sám zločin sa ukazuje a sám od seba volá na poplach, preto taktiež vzbudili spomínané spoločnosti, či tajné schôdzky, také veľké podozrenie u veriacich, že vstúpiť do týchto lóží je u prezieravých a šľachetných úplne to isté, ako sa pomazať znamením zlosti a zvrhlosti. Keby totiž nič zlé nerobili, nemali by v nenávisti svetlo. Veď sa tá ich zlá povesť tak rozšírila, že už skôr došlo v mnohých zemiach k odsúdeniu menovaných spoločností svetskou mocou a k ich prezieravému potlačeniu, pretože sa snažia o „bezpečnosť“ štátov.

My potom, keď uvažujeme o ťažkých škodách, ktoré vychádzajú z týchto spoločností alebo tajných zhromaždení nielen proti pokoju v štáte, ale i duchovnému blahu duší, a nie sú preto zlučiteľné ako s občianskym, tak i s cirkevným právnym poriadkom, a pretože nás Boží výrok učí, že musíme bdieť v čele Pánovej rodiny, aby ľudia takéhoto druhu ako zlodeji nepodkopali dom a ako líšky sa neusilovali spustošiť vinicu, aby totiž neskazili srdcia prostých ľudí a nevinných aby nenápadne neubili, k zataraseniu najširšej cesty, ktorá by sa odtiaľto mohla otvoriť k beztrestnému páchaniu neprávosti, i z iných nám známych spravodlivých a rozumných dôvodov sme na radu niektorých našich bratov kardinálov svätej rímskej cirkvi a rovnako z vlastného popudu a na základe svojej bezpečnej a zrelej úvahy stanovili a rozhodli z plnosti apoštolskej moci, že práve tieto spoločnosti, spolky, jednoty, zhromaždenia, lóže a pokútne schôdzky slobodných murárov alebo akokoľvek inak sa nazývajú, majú byť odsúdené a účasť na nich zakázaná. Preto ich tiež touto konštitúciou, ktorá nikdy nestratí platnosť, odsudzujeme a účasť na nich zakazujeme.

Výslovne a pod záväzkom svätej poslušnosti nariaďujeme všetkým, i jednotlivým veriacim v Krista, či už sú akéhokoľvek stavu, hodnosti, postavenia, rádu a urodzenosti, či ide o laikov, duchovných ako svetských, tak rehoľných. Rovnako tým, ktorí si zasluhujú zvláštnu, osobitnú a výslovnú zmienku, aby sa nikto pod akoukoľvek zámienkou alebo predstieraním neodvážil alebo si nepredsavzal, že sa stane členom spomenutých spoločností slobodných murárov, alebo ako sa inak nazývajú, alebo ich bude šíriť, preukazovať im svoju priazeň alebo do svojich domovov, bytov či inak ich prijímať, že dovolí, aby k nim bol pripočítaný a s nimi spojený, že sa účastní ich schôdzok alebo im poskytne možnosť a uľahčí, aby mohli byť niekam zvolané. Rovnako prikazujeme, aby im nikto v ich diele nepomáhal alebo im inak akýmkoľvek spôsobom, verejne, či tajne, priamo, či nepriamo, sám, či prostredníctvom iných radu, pomoc alebo svoju priazeň nepreukazoval, ani aby iným neponúkal, nenavádzal, nepodnecoval k tomu, aby sa stali členmi týchto spoločností, pridávali sa k nim, alebo sa zúčastňovali ich jednaní, či ich akokoľvek podporovali. Taktiež nariaďujeme, aby sa hľadeli úplne zdržovať týchto spoločnosti, schôdzí, tajných stretnutí, zhromaždení, lóží, alebo pokútneho združovania, a to pod trestom exkomunikácie, vzťahujúcej sa na všetkých, kto jednajú proti vyššie uvedeným zákazom. Tento trest nadobúda platnosť bez akéhokoľvek vyhlásenia a nikomu, pokiaľ nie je na smrteľnom lôžku, sa nesmie dostať dobrodenia, že určený trest bude sňatý, jedine od nás, alebo iného vládnuceho pápeža (pravoverného! Pozn. autora).

Ešte však chceme a ukladáme biskupom a vyšším prelátom i iným miestnym ordinárom ako inkvizítorom, kdekoľvek povereným vyšetrovaním bludárskej zvrátenosti, aby postupovali proti tým, ktorí prestupujú toto nariadenie a vyšetrovali ich, nech sú akéhokoľvek stavu, hodnosti a urodzenosti a ako veľmi podozrivých z bludárstva ich postihovali a na uzde držali náležitými trestami. Každému z nich potom udeľujeme plnú moc, aby jednali a vyšetrovali práve týchto previnilcov a ak bude treba, aby sa obrátili o pomoc i k svetskej moci.

Ďalej tiež chceme, aby i opisy tejto konštitúcie, a to i vytlačením, pokiaľ sú podpísané rukou nejakého verejného notára a chránené pečiatkou cirkevného hodnostára, boli rovnako prijaté ako originál.

Nikomu nie je dovolené túto listinu, obsahujúcu Naše prehlásenie, odsúdenie, poverenie a zákaz, porušovať alebo na ňu nedbať. Pokiaľ sa to niekto opováži, nech vie, že na seba uvaľuje hnev Všemohúceho Boha a svätých apoštolov Petra a Pavla.

 

Dané v Ríme u Panny Márie Väčšej, dňa 28. apríla 1738 roku Vtelenia Pána, ôsmeho roku nášho pontifikátu.

 

Sťahuj: Katolícke učenie o slobodomurároch