Choď na obsah Choď na menu
 

Katolícky pohľad na bludy tzv. Historicko – kritickej teológie (HKT) – I.

 

bible-4.jpgApoštol Júda hovorí: Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým.“ (Júd 1:3) Ježišov učeník povzbudzuje Cirkev, aby bránila nepoškvrnený poklad viery v Ježiša Krista, odovzdaný apoštolom. Pred kým Júda vlastne varuje? Pred falošnými učiteľmi.  Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, už dávno zapísaní na odsúdenie, bezbožní, čo zamieňajú milosť nášho Boha za výstrednosti a zapierajú jediného Vládcu a nášho Pána Ježiša Krista. (Júd 1:4)

Medzi moderné učenia, najviac popierajúce pravú katolícku apoštolskú vieru, patrí najmä Historicko – kritická teológia (HKT) s jej metódou. Táto tzv. metóda demagogicky stavia jeden mylný záver na druhom. Systém učenia založený na metóde HKT narobil v novodobých dejinách cirkvi nenapraviteľné škody, pričom  duchovne otrávil milióny duší. Preto apoštol Júda Tadeáš na záver listu povzbudzuje kresťanov: „Ale vy, milovaní, budujte sami seba na svojej presvätej viere a modlite sa v Duchu Svätom.“(Júd 1:20)

Prečo je pre kresťana nevyhnutné otvoriť sa pôsobeniu Ducha Svätého? Pretože bez prijatia Kristovo Ducha nebudeme schopní duchovne rozoznávať medzi pravdivým a falošným kresťanstvom, a tiež bojovať proti hriechu a diablovi. Naopak, jed, ktorý sa skrýva za HKT, prijmeme. Pán Ježiš o Svätom Duchu hovorí: „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“(Jn 14:26) Ježišov Duch je Duch Pravdy a pripomína nám Kristovo slovo o pokání z hriechov, o Jeho vykupiteľskej smrti na kríži za naše hriechy, slová o viere v evanjelium, o príprave na smrť, na Boží súd a na večnosť.  Naopak, duch heréz – duch HKT, je duch smrti, ktorý klame človeka a odvádza ho od podstatných právd viery, ktoré sa týkajú jeho večného šťastia v nebi alebo večného trápenia v pekle. Prečo je potrebné podľa apoštola Júdu budovať svoj život na osobnom vzťahu k Ježišovi? Pretože iba živá a pravá viera v Spasiteľa sveta vedie do nebeského kráľovstva. Písmo hovorí: „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ (Rim 10:9) Ako si o chvíľu ukážeme, pre liberálnu teológiu nie je Kristus pravý Boh a Vykupiteľ sveta, ale len religionistický termín, degradovaný na úroveň svetových vodcov pohanských náboženstiev. V tejto krátkej štúdii chceme odmaskovať niektoré zhubné vieroučné omyly a v krátkom historickom opise sa pozrieť na niektoré postavy „bádateľov“ Biblie, ktorých názory negatívne ovplyvňovali protestantských i katolíckych veriacich. Cieľom tohto dokumentu je podnietiť katolíkov najmä k tomu, aby správne rozlišovali katolícke učenie od heretických omylov, pretože tie zabíjajú živý, osobný vzťah s Bohom a pripravujú duše o ich spásu v nebi!

Čo je Historicko – kritická metóda? Podľa tradičnej definície (HKT) je metóda, ktorej úlohou je zistiť, aký význam mal biblický text v okamihu napísania pre miestne spoločenstvo a akú správu chcel ním autor odovzdať ďalej. Kritická je preto, lebo k Biblii pristupuje ako k akémukoľvek inému literárnemu dielu, ktoré prešlo dlhými dejinami vzniku a „vývoja“. Historická je preto, lebo skúma texty Písma Svätého z hľadiska dejinného vývoja a zvlášť z pohľadu, aký význam mal konkrétny text v dobe svojho vzniku. Tieto postupy na pochopenie Božieho slova a celkovo Cirkvi, či kresťanskej viery, vyzerajú zdanlivo pravdivé a neškodné. Ale ak pozorne sledujeme ich kroky, zistíme, že v skutočnosti skrytým zámerom tejto metódy nie je prehĺbiť lásku človeka k Bohu, ale poukázať na to, že všetko, čo katolícka Cirkev po stáročia učila, je omyl, a že v modernom svete sa na veci treba pozerať už relativistickým pohľadom.

Medzi hlavné neprijateľné tézy HKT patrí:

  1. Najvyššou autoritou pri výklade Písma Svätého a náuky Cirkvi už nie je Božie slovo, ani Cirkev, ale tzv. „princíp vedeckosti“, ktorý ničí pravú vieru v Boha a oddeľuje Písmo od Cirkvi.

Tým princípom vedeckosti sú falošné hypotézy a teórie HKT. Tridentský koncil však tieto moderné výmysly takto odsúdil: „Okrem toho[koncil], aby držal na uzde ľahkomyseľných  duchov, ustanovuje: nech sa nik neodváži vo veciach viery a mravov, ktoré patria k budovaniu kresťanského učenia, prekrúcať, spoliehajúc sa na svoju vlastnú múdrosť, Sväté písmo podľa svojho vlastného náhľadu proti tomu zmyslu, ktorého sa pridržiavala a pridržiava svätá matka Cirkev - jej totiž prislúcha vynášať úsudok o pravom zmysle a vysvetľovať posvätné Písma, alebo Sväté písmo vysvetľovať proti jednomyseľnému súhlasu Otcov, aj keby také výklady neboli nikdy uverejnené.[...]

  1. Biblia a kresťanská viera sú postavené na tú istú úroveň s pohanskými náboženstvami a ich tzv. „posvätnými spismi.“

Podľa kritickej teológie je pojem Sväté Písmo religionisticky relativizovaný, teda údajne sa nesmie prijať pravda, že Biblia je pravé a jediné Písmo Sväté! To je dôsledok odpadu od osobného a živého Boha. Nedávno dokonca „pápež“ František vyhlásil rúhavý blud, že moslimský Korán je tiež „Svätým Písmom“, ako Biblia. Toto je hriech proti Svätému Duchu! Za pohanskými spismi sú démoni a za Biblickými spismi je Boží Duch – Kristov Duch. Žalm 118:160 hovorí o Bohu: „Pravda je podstatou tvojich slov a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné.“

  1. Božie slovo podľa HKT nie je Bibliou.

Nový zákon sa údajne stavia proti Starému takmer v podozrení, ako keby Boh Nového zákona nie je  ten istý, pretože Ježiš vraj priniesol nový pojem Boha. Tiež sa tvrdí, že Pavol zo Skutkov apoštolských nie je zlučiteľný s Pavlom, ktorý napísal listy Rimanom, Korinťanom, Galaťanom a pod. Keďže HKT neverí v Božskú inšpiráciu Svätého písma, odmieta tým aj realitu, že jednotlivé knihy Biblie sa vzájomne dopĺňajú. Čo odpovedá Cirkev k inšpirácii a jednote Písma? „Jeden a ten istý Boh je pôvodcom Starého a  Nového zákona, t.j. Zákona, Prorokov a Evanjelia, pretože svätí oboch zmlúv prehovorili z vnuknutia toho istého Ducha Svätého. Ich knihy (svätá rímska Cirkev) s úctou prijíma...“ (Florentský koncil 1438-1445) Pre nevercov Písma zasa platí toto vyhlásenie: „Kto popiera, že (Knihy Svätého Písma) sú vnuknuté Bohom, nech je exkomunikovaný.“(Tridentský koncil, III. hlava)

4.  HKT je vraj novým magistériom, ktoré jediné môže vysvetľovať Písmo.

Liberáli kritickej teológie a ich školy sa pokladajú za nové magistérium, ktoré jediné má právo v mene „vedy“ vysvetľovať Písmo. Zároveň popierajú pravý učiteľský úrad, apoštolskú a cirkevnú Tradíciu a ich vzťah k Božiemu Slovu.  Ich mylnú tézu: „Cirkevný výklad posvätných kníh sa síce nemá odmietať, podlieha však presnejšiemu posúdeniu a zlepšeniu zo strany exegétov“, odsúdil pápež Pius X v roku 1907, v dekréte Lamentabili.

5.  HKT určuje, čo je v Biblii pravda a čo je lož – mýtus.

Už tento postoj je rúhavý až démonický. Toto je čisto telesný, pyšný názor, ktorý popiera inšpiráciu Božieho Ducha v Písme Svätom. Tu platí: „Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať.“(1Kor 2:14) Všetko nadprirodzené, teda všetky zázraky, sa v modernej teológii pokladajú za lož – mýtus. Tento duch sveta, duch HKT, nepočíta s Božou všemohúcnosťou, ani s Božou mocou, ale prekrucuje pravdu a klame.

6.  Ježiš údajne nie je podľa HKT ani Bohom, ani Spasiteľom.

Kristus sa považuje len za obyčajného človeka - majstra múdrosti, ktorý pôsobí buď ako sociálny reformátor alebo revolucionár. Biblický názov „Syn človeka“ v Mk 2:28 je vykladaný jednoducho len ako „človek“. Ježišovo stolovanie s mýtnikmi a hriešnikmi (por. Mk 2:15-17) sa pokladá za dôkaz, že zmenil nespravodlivé sociálne štruktúry, a my že by sme ho v tom mali nasledovať. Žiaľ, tento neblahý príklad nasledovali napr. stúpenci marxistickej „teológie oslobodenia“, ktorá má v Latinskej Amerike na svedomí mnoho krvavých revolúcii, pri ktorých šli do bojov aj sami kňazi.

Je Ježiš naozaj Boh aj Vykupiteľ? Ježiš Kristus svojim životom, zázrakmi a naplnením starozákonných proroctiev o Mesiášovi, Synovi Božom, jednoznačne dokázal, ako tvrdí Písmo Sväté, Tradícia Cirkvi, koncily, i svätí mučeníci, že je skutočným a pravým Bohom aj človekom, ktorý prišiel zachrániť svojou vykupiteľskou smrťou a vzkriesením stratené ľudstvo z moci hriechu a satana a navrátiť ho do Kráľovstva Božieho v nebi.

Liberáli HKT navyše Božstvo Kristovo popierajú a rozdeľujú Krista len na akéhosi Krista historického a Krista viery, ktorého si údajne vysnívala prvá kresťanská obec veriacich. Pravé cirkevné učenie proti pochybovačom ale znie: „Kto nevyznáva, že náš Pán Ježiš Kristus, ukrižovaný v tele, je pravý Boh a Pán slávy a jeden zo Svätej Trojice, nech je exkomunikovaný.“  (Druhý Konstantinopolský koncil,  r. 553)

7.  Čo je napísané v Písme, v žiadnom prípade to tak nemohlo byť.

Exegéta je zameraný na to, aby v biblickom texte objavoval a riešil „ťažkosti“. Čím je vykladateľ lepší, tým bude v tomto smere vynaliezavejší. Pretože ak chce ako profesor v „Cirkvi“ byť k niečomu, musí si „urobiť meno“. Podobne je pod tlakom už študent teológie v „katolíckom“ seminári. Je vystavený tlaku prijať bludné teórie, že napr. „pastierske listy nie sú od sv. Pavla“, „autor Jánovho evanjelia nemôže byť Zebedejov syn“, „päť kníh Mojžišových nie je od Mojžiša, ale sú zozbierané z rôznych prameňov“. Kto sa toto v šiestom semestri katolíckeho kňazského seminára ešte nenaučil, je pokladaný za „natvrdlého“.