Choď na obsah Choď na menu
 

Krátky prehľad patrológie - Katolícka viera je viera apoštolov a ich nasledovníkov – II. časť

 

75c4f40b2e410b8321c48a03908b73cf--saint-the-great.jpgSvätý Hilárius (biskup, učiteľ cirkvi, † 367 Poitiers). Bol veľkým obrancom katolíckej viery proti arianizmu na západe. Táto heréza  popiera Božstvo Kristovo i jeho bytostnú jednotu s Otcom. Z kníh napísal napr.: De Trinitate – O Najsvätejšej Trojici, De Synodis o synodách, komentáre k 67 žalmom, spis Liber (Tractatus) Mysteriorum - Kniha o tajomstvách. V komentároch sa usiloval ukázať, ako sú žalmy zamerané na Ježiša Krista. O to isté sa usiloval v Knihe o tajomstvách poukázaním na starozákonných prorokov. Spomeňme ešte Komentár k Matúšovmu evanjeliu.

Z učenia: PLATNÝ KRESŤANSKÝ KRST JE LEN V MENE NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE

„Ježiš kázal krstiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého (porov. Mt 28, 19), čiže vo vyznaní viery v Stvoriteľa i v Jednorodeného i v Dar. Jeden je Stvoriteľ všetkého, pretože jeden je Boh Otec, od ktorého je všetko... a jeden je Pán, Ježiš Kristus, skrze ktorého je všetko (porov. 1 Kor 8, 6), a jeden je aj Duch (porov. Ef 4, 4), dar vo všetkom... A nič nechýba tejto dokonalosti. Veď v nej – v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom – je nekonečnosť vo večnom, krása v obraze, úžitok v dare“ (De Trinitate 2, I, 33. 35)

BOŽÍ SYN JE SKUTOČNÝM BOHOM BEZ TOHO, ABY MU NIEČO CHÝBALO ALEBO ŽE BY MAL NIEČOHO MENEJ

„Ten, ktorý pochádza z dokonalého, je dokonalý, pretože ten, kto má všetko, mu dal všetko“ (tamže 2, 8). „Iba v Kristovi, Božom Synovi a Synovi človeka, nachádza ľudstvo spásu. Tým, že vzal na seba ľudskú prirodzenosť, zjednotil sa s každým človekom, ,stal sa telom nás všetkých“ (Tractatus in Psalmos 54, 9);

 

Veľkí východní cirkevní otcovia (4)

 

ikone_athanasius_von_alexandria.jpgSvätý Atanáz (biskup, učiteľ Cirkvi, †373, Alexandria) Patrí medzi východných cirkevných otcov a je považovaný za vzor pravovernosti tak na Východe, ako aj na Západe. Svojím heslom o Synovi Božom "Homouzios tó Patri", (spolu podstatný s Otcom) stal sa bojovníkom proti bludnému arianizmu, ktorý znižoval Krista na tvora. Zo spisov uveďme napr. Reč proti pohanom a teologický spis O vtelení Slova, v ktorom hovoril o možnosti i potrebe Kristovho vtelenia a smrti. Ďalej sú to napr. Apologia ad Constantium, Apologia de fuga sua, kde opisuje ariánske násilnosti v Alexandrii, Historia Arianorum (Dejiny ariánov), alebo Orationes contra Arianos (Reči proti ariánom), či Listy Seraphinovi.

/Poznámka: duch antikrista – duch ariánizmu dnes pôsobí nielen v heretickom Vatikáne, ale aj v rôznych gnosticko – okultných sektách, ako napr. Svedkovia Jehovovi. Dá sa povedať, že medzi gnosticko-ariánske hnutie patrí aj náboženstvo islamu./

Z učenia: JEŽIŠ SPASIL CELÉHO ČLOVEKA – S DUŠOU AJ TELOM

„…Spasiteľ sa naozaj stal človekom, a tak spasil celého človeka. Naša spása naozaj nie je nijaký prelud a netýka sa len tela; v Božom Slove (v Kristovi) bol spasený celý človek, teda aj duša aj telo. Z Márie podľa Písma vzišiel človek s pravou ľudskou prirodzenosťou, preto pravé bolo aj Pánovo telo; bolo pravé, pretože bolo také isté ako naše. Veď Mária je naša sestra, lebo všetci pochádzame od Adama. Keď Ján hovorí: „Slovo sa telom stalo“, treba to chápať tak ako iné podobné výroky...Ľudské telo získalo zo spoločenstva a zo spojenia so Slovom nesmierne bohatstvo: zo smrteľného sa stalo nesmrteľné, zo živočíšneho sa stalo duchovné a hoci bolo utvorené zo zeme, prešlo cez nebeskú bránu...“

-_1_-1.jpgSvätý Bazil Veľký (biskup, učiteľ Cirkvi, †379, Cézarea v Kapadócii) Bol jedným z východných otcov cirkvi. Bojoval za čistotu katolíckej viery, najmä proti bludným ariánom. Napísal mnoho vynikajúcich diel, ako päť kníh proti Eunomiovi (vyvrátenie ariánskych bludov), homílie, asketické knihy a 366 listov. Ale pozornosť si zasluhujú najmä mníšske pravidlá, podľa ktorých žijú mnohí východní mnísi ešte aj dnes, čím položil základy východného mníšstva. Bazil má taktiež zásluhy na reforme bohoslužieb. Skrátil a zjednotil obrad sv. liturgie. Doteraz sa vo východnej Cirkvi používa liturgia, ktorá nesie jeho meno. Podporoval tiež rozšírenie mníšstva, zakladal rôzne ústavy pre nemocných, siroty a pocestných, aj školy. Bol "svetlom nábožnosti a hlásnou trúbou teológie".

Z učenia: KATOLÍK NESMIE BYŤ POSLUŠNÝ HERETICKEJ HIERARCHII, ALE LEN PRAVOVERNÝM DUCHOVNÝM

Pred  heretickými ariánskymi biskupmi odvážne varoval veriacich: „Nedajte sa zviesť ich lžou, keď vyhlasujú svoju vernosť viere, lebo takíto muži kupčia s Kristom, a nie sú kresťanmi. Vždy sa rozhodujú pre to, čo je pre nich výhodné v tomto živote, a nie pre život v zhode s pravdou....pretvarujú sa, že sú pravoverní. Ja nepokladám za biskupa, ani za duchovného toho, kto dostal hodnosť z takýchto hanebných rúk k tomu, aby ničil vieru...“

Tieto Bazilove slová patria aj súčasným katolíkom, aby odmietli poslušnosť takým biskupom a kňazom, ktorý zapreli Krista skrze spájanie sa s démonickým okultným duchom – duchom Assisi, duchom synkretizmu s pohanstvom.

UCTIEVANIE OBRAZOV SVÄTÝCH

„Uctievanie obrazov je také staré, ako kresťanstvo.“

 

san-gregorio-nacianceno.jpgSvätý Gregor Naziánsky (biskup, učiteľ Cirkvi, Nazianz † 390) Bol veľkým priateľom sv. Bazila. Chalcedónsky koncil ho nazval menom: „Bohoslov“ (Teológ).V teológii predmetom jeho hĺbania a podávanej náuky bolo učenie o Najsvätejšej Trojici a Kristológia. Zachovalo sa 44 rečí, ktoré sú ukážkou vyspelého rečníckeho umenia. Veľkú časť jeho literárneho dedičstva tvoria básne. Je to približne 400 básní s vyše 16 000 veršami. Podľa obsahu možno básne rozdeliť na dogmatické, mravoučné, autobiografické, životopisné, hymny, elégie a epigramy.

Z učenia: KRESŤAN MÁ NAPODOBŇOVAŤ DOBROTU A LÁSKU BOHA

 

 „Ak si zdravý a bohatý, uľahčuj v potrebách tomu, kto je chorý a chudobný; ak si nepadol, podopri toho, kto padol a sužuje sa; ak si veselý, utešuj smutných; ak máš šťastie, pomáhaj tým, ktorých prikvačilo nešťastie. Preukáž Bohu vďačnosť za to, že patríš medzi tých, ktorí môžu robiť dobre, a nie medzi tých, ktorí potrebujú dobrodenie... Buď bohatý nielen majetkom, ale aj na milosrdenstvo; nielen zlatom, ale aj čnosťami - alebo lepšie -, iba čnosťami. Nasýť hlad svojho blížneho a ukáž sa lepším ako všetci, buď pre nešťastníka ako Boh, napodobňujúc Božie milosrdenstvo“ (Oratio 14, 26 de pauperum amore: PG 35, 892 bc).

 

TÚŽBA PO BOHU V MODLITBE

 

„je nutné obracať sa na Boha častejšie, ako dýchať...Boh má smäd po tom, aby sme my mali smäd po ňom“ (porov. Oratio 40, 27: SC 358, 260).

 

icon.jpgSvätý Ján Zlatoústy (Carihradský patriarcha, učiteľ Cirkvi, †407, Pityus, dnes Sochumi, Gruzínsko) Bol predstaviteľom antiochijskej školy. Je najslávnejším kazateľom východnej cirkvi a vynikajúcim exegétom Svätého Písma. Nazvali ho Zlatoústym (grécky Chrysostomos), keďže veľmi zapálene a výrečne kázal o Božích pravdách. Upravil jednu zo starších antiochijských anafor a zaviedol ju do používania v Carihrade.  Na základe toho nesie liturgia sv. Jána Zlatoústeho jeho meno. Viac krát ho byzantská cisárovná Eudoxia poslala pre jeho kazateľskú nebojácnosť do vyhnanstva, kde napokon ako starec zomrel so slovami: „Buď chvála Pánovi za všetko. Amen.“ Zo spisov Ján zanechal po sebe výklady Svätého Písma, homílie (67 ku Genezis, 90 k Matúšovi…) a listy (242). Homília Poučné slovo na svätý a svetlý deň slávneho a spasiteľného vzkriesenia Krista, nášho Boha, sa číta každoročne na utierni Paschy. Vo svojich spisoch vyzdvihuje a bráni i rehoľné ideály, píše o dôstojnosti kňazstva a predkladá základy kresťanskej výchovy.

Z učenia: VYZNANÉ HRIECHY VO SVÄTEJ SPOVEDI NÁM BOH ODPÚŠŤA A ZÁROVEŇ VNÚTORNE UZDRAVUJE

"Ak sme dosiaľ boli nedbanliví, zabime rýchle túto neprávosť vyznaním, slzami, priznaním sa k vlastným hriechom. Veď hriechy nič tak nezabíja, ako ich vyznanie a odsúdenie spojené s kajúcnosťou a slzami. Odsúdil si svoj hriech? Zložil si zo seba ťažký batoh... Prosím ťa, prečo sa červenáš a hanbíš povedať svoje hriechy? Či ich vari hovoríš človeku, aby ťa za to potupil? Či ich azda vyznávaš spolubratovi, aby ich vyniesol na verejnosť? Ukazuješ svoje rany tomu, ktorý je Pán, ktorý sa stará o teba, ktorý je ľudský, ktorý je lekárom... Ak nevypovieš veľkosť svojho hriechu, nezakúsiš vznešenosť milosti..."

O ÚČINKOCH SVÄTÝCH SVIATOSTÍ

„Ako na mori tu i tam sú ostrovy a prístavy, kde sa pocestní ubytovať môžu, tak na púti tohto života sú sväté sviatosti, aby sme sa nimi občas posilniť a občerstviť mohli.“

POSLUŠNOSŤ ŽENY MUŽOVI V MANŽELSTVE MÁ BYŤ VYVÁŽENÁ LÁSKOU MUŽA K ŽENE

„Neočakávaj od svojej ženy to, čo prekračuje jej možnosti. Pamätaj, že Cirkev prijala všetko z rúk Pána. Tvoja žena je stvorením Boha. Keď ju potupuješ, nepotupuješ ju, ale toho, kto ju stvoril. Hľadaj vždy krásu duše. Zvelebovanie a odpor, a dokonca láska, ktorá spočíva len na vonkajšej kráse, pochádza z nečistej duše. Nasleduj Ženícha Cirkvi. Hľadaj miernosť, pokoru, cit v svojej žene, lebo ony sú znamením krásy. „Muži sú povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. manželka nech si ctí svojho muža“(Ef 5, 28. 33). Muž má vyrovnať poslušnosť ženy svojou láskou. Nech ruky, nohy a všetky články tela slúžia hlave, ale hlava nech sa stará o telo, lebo hlava je zodpovedná za všetky údy. Pomáhaj manželke vo všetkom. Podľa svätého Pavla „muž sa má pripútať k svojej manželke,“ to znamená úprimnosť lásky. Nehovorí, že budú dvaja jedna duša (taký zväzok je možný pre každého) či jeden duch, ale budú dvaja jedno telo. Vždy prejav manželke nežné slovo s úctou a láskou. Uč ju Božej bázni, a potom z nej vyprýštia všetky iné dobrá ako z fontány a váš dom sa naplní požehnaním, lebo Pán hovorí: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 33).

 

Veľký západní cirkevní otcovia (4)

 

peter_paul_rubens_-_st_augustine.jpgSvätý Augustín (biskup, učiteľ Cirkvi, †430 Hippo, dnes Annaba, Alžírsko) Je najväčším antickým cirkevným učiteľom Západu. Kresťanskú vieru bránil zvlášť proti trom skupinám bludárov: manichejcom, donatistom a pelagiánom. Nevyhýbal sa stretnutiu s okolitým svetom, hoci stále viedol takpovediac mníšsky život a stal sa jedným z otcov západného mníšstva /augustiniánska rehoľa/. Jeho dve najznámejšie literárne diela sú: Vyznania (Confessiones) a Božia obec (De civitate Dei). Z ďalších spisov sú to napr. Kresťanská doktrína (De doctrina christiana), či Slobodné rozhodovanie (De libero arbitrio ). Okrem toho napísal mnohé výklady Svätého písma, napr. Komentár k Jánovmu evanjeliu, Komentár k listu sv. Jána, Komentár k žalmom, alebo Homílie (okolo 400). Veľa písal o Božej milosti. Preto dostal titul „doctor gratiae“, doktor milosti.

Z učenia: SPRAVODLIVÝ SUDCA, JEŽIŠ KRISTUS, PRÍDE EŠTE DRUHÝ KRÁT NA ZEM

"I zajasajú všetky stromy lesa pred tvárou Pána, že prichádza, že prichádza súdiť zem." Prvý raz prišiel a príde zas. Pri prvom príchode zaznel v evanjeliu tento jeho hlas: "Odteraz uvidíte Syna človeka prichádzať na oblakoch." Čo znamená: "Odteraz"? Nie to, že Pán príde zasa, keď budú nariekať všetky kmene zeme? Najprv prichádza vo svojich hlásateľoch a napĺňa celý zemekruh. Nevzpierajme sa prvému príchodu, aby sme sa nemuseli báť druhého… Lebo aká je to láska ku Kristovi, báť sa, aby neprišiel? Bratia, nehanbíme sa? Milujeme, a bojíme sa, aby neprišiel. Máme ho naozaj radi? Nemáme radšej svoje hriechy? Znenáviďme teda svoje hriechy a milujme toho, ktorý príde potrestať hriechy. Príde, či chceme alebo nechceme..“ (Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína; Ps 96,14-15)

 

USTAVIČNÉ PANENSTVO BOŽEJ MATKY

 

„Ako horiaci ker tŕňový nezhorel, tak porodením Krista nebolo porušené panenstvo Márie; ako Kristus pri zamknutých dverách zjavil sa uprostred apoštolov, práve tak prišiel i na svet bez toho, že by bol porušil panenstvo Márie.“

 

saint_ambrose.jpgSvätý Ambróz (biskup, učiteľ cirkvi, † 397, Miláno). Neohrozene obhajoval Cirkev, bojoval proti bludárom a svetským útokom. Na jeho kázne začal chodiť aj Augustín, ktorého potom neskôr Ambróz pokrstil. Zvlášť panenstvo si cenil a vedel ho tak propagovať, že až z Bologne a Piacenzy prichádzali do Milána dievčatá, aby sa zasvätili Bohu. Veľmi sa zaslúžil aj o liturgický spev v Miláne. Je autorom cirkevného hymnu Te Deus Laudamus a tzv. ambroziánskej liturgie. Od neho pochádza aj pomenovanie „missa“ – omša pre eucharistickú slávnosť. Z jeho tvorby uveďme napr. : Z exegetických spisov - Hexaemeron (Šestoro dní stvorenia) – zbierka šiestych homílii o prvých kapitolách Genezis. Z dogmatických spisov - De sacramentis (O sviatostiach). Z morálnych a asketických spisov - De officiis (O povinnostiach), prvý kresťanský etický traktát, De virginibus (O pannách).

Z učenia: MATKA BOŽIA – VZOR NASLEDOVANIA KRISTA PRE ZASVÄTENÉ PANNY

 

„Obrazom panenstva je život Panny Márie, z ktorého, ako zo zrkadla, vychádza obraz čistoty a cnosti. Odtiaľ si vezmite vzor pre život! Tu máte takpovediac v najvlastnejšej podobe podanú školu cnosti, ktorá ukazuje, čo máte napraviť, čo v sebe vytvoriť, čoho sa držať. Prvé, čo vzbudzuje dychtivosť k učeniu, je vznešenosť učiteľova. Čo je vznešenejšie nad Matku Božiu? Čo jasnejšie je nad tú, ktorú si sám jas vyvolil; čo čistejšie je od tej, ktorá zrodila plod bez telesnej úhony?...Panna bola nielen telom, ale i mysľou, ani tieňom ľsti nepoškvrnila čistý stav mysle. V srdci pokorná, vážna v reči, múdra, málovravná, snaživá v učení. Nádej skladala nie v neisté bohatstvo, ale do modlitby chudobného. Poctivo pracovala, skromná v reči, zvyknutá nemyslieť na ľudí, ale na Boha, nikoho neurážať, chcieť všetkým dobre, starším uvoľniť miesto, družkám nezávidieť, utekať pred pochvalou, sledovať rozum, milovať cnosť... (De virginibus, II,2,6-7)

 

stgregorythegreat_by_raphael_sanzio.jpgSvätý Gregor I. Veľký (pápež, učiteľ Cirkvi, † 604). Bol posledným zo štyroch veľkých západných cirkevných otcov. Hlboký duchovný život spájal so starostlivým plnením vonkajších povinností. To isté odporúčal všetkým duchovným pastierom v cennom spise Liber Regulae pastoralis. Venoval sa najmä službe hlásania Božieho slova. Medzi jeho diela patria napr.: komentáre k starozákonnej biblickej knihe Jób, (Moralia in Job), zbierka liturgických textov, nazvanú Antifonarium, štyri knihy nazývané Diálógy. Gregor v nich v podobe rozhovorov predkladal podivuhodné udalosti zo života svätých. Druhú knihu Dialógov venoval celú sv. Benediktovi z Nursie, čím prispel k rozšíreniu jeho úcty a jeho rehole. Štvrtá kniha podávala udalosti na potvrdenie cirkevnej náuky o dušiach v očistci.

Z učenia: VLASTNOSTI DUCHOVNÉHO PASTIERA

"Pravý pastier duší je čistý vo svojom zmýšľaní, bezchybný v konaní, múdry v mlčaní a užitočný v reči. Nakláňa sa ku všetkým s láskou a súcitom. Svojím životom v Bohu povznáša sa nad všetkých. Pokorne sa pridružuje k tým, čo robia dobre, ale povstáva v spravodlivom zápale proti neprávostiam hriešnikov. Starajúc sa o vonkajšie veci, nezanedbáva starosť o veci duchovné a pre starosť o veci duchovné nezanedbáva starosť o veci vonkajšie".(Pravidlá pastierskeho úradu)

 

e8e53aa108cbdb7bd4b6abf80ee221f4.jpgSvätý Hieronym (kňaz, učiteľ Cirkvi, †420, Betlehem). Je najväčším učiteľom vo vykladaní Svätého Písma. Preložil Starý zákon z hebrejského jazyka do latinčiny (Vulgáta) a na základe pôvodných gréckych textov urobil revíziu latinského prekladu Nového zákona. Viedol asketický, mníšsky život a v Betleheme, kde strávil svojich posledných 30 rokov, dal postaviť tri kláštory: jeden pre mužov, jeden pre ženy a jeden pre pútnikov. Zostavil bibliografiu cirkevných spisovateľov (De viris illustribus). Obsahuje 135 životopisov cirkevných spisovateľov od sv. Petra až po samého Hieronyma. V Spise proti Helvidiovi (Adversus Helvidium) bráni mníšske ideály a ustavičné panenstvo Panny Márie. Jeho viaceré listy (ostalo ich 117) sú venované vysvetľovaniu Sv. Písma a teologickým sporom, ale zvlášť sa pre naše časy cenia jeho poučenia o askéze a duchovnom živote, ktoré dával prostredníctvom listov svojim duchovným synom a dcéram. Z množstva písaných homílií sa zachovala iba malá časť - 95, poväčšine k žalmom.

Z učenia: KTO NEPOZNÁ PÍSMO, NEPOZNÁ KRISTA

„Robím, čo musím robiť, keď poslúcham Kristove príkazy: „Skúmajte Písma“ a: „Hľadajte a nájdete,“ aby som nemusel so Židmi počuť: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo, ani Božiu moc.“ Lebo ak je Kristus podľa apoštola Pavla Božou mocou a Božou múdrosťou, potom kto nepozná Písmo, nepozná Božiu moc a múdrosť: teda kto nepozná Písmo, nepozná Krista. Preto budem napodobňovať hospodára, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré, a nevestu, ktorá v Piesni piesní hovorí: „Nové i staré som uchránila pre teba, milý môj.“ A tak budem vykladať aj Izaiáša, aby som ho predstavil nielen ako proroka, ale ako evanjelistu a apoštola. (Z úvodu komentára svätého Hieronyma k Izaiášovmu proroctvu (Nn. 1. 2: CCL 73, 1-3)

ÚCTA K SVÄTÝM RELIKVIÁM – OSTATKOM SVÄTÝCH

„Ctíme relikvie svätých, aby sme sa klaňali tomu, za ktorého zomreli.“

Iní cirkevní otcovia a spisovatelia

img-saint-cyril-of-jerusalem.jpgSvätý Cyril Jeruzalemský (biskup, učiteľ cirkvi, Jeruzalem, † 386). Jeho osobitný význam je v katechetickom spracovaní kresťanského učenia. Zachovalo sa 24 písaných katechéz. Prvých 19 bolo určených pre katechumenov, čakateľov na krst. Cyril v nich vysvetľoval pokánie a krst, ako aj vieroučné články obsiahnuté v kresťanskom vyznaní viery. Z posledných piatich, tzv. mystagogických, prvé 2 komentujú krstný obrad a posledné 3 sa venujú „krizme“ (posvätený olej používajúci sa pri vysluhovaní sviatostí krstu, birmovania,  kňazstva), Kristovmu telu a krvi a liturgii Eucharistie. Obsahujú aj vysvetlenie modlitby Otčenáš (Oratio dominica). Cyril ich začína uvedením do modlitby a potom paralelne s ňou predstavuje tri sviatosti - krst, birmovanie a Eucharistiu. Sv. Cyril sa vo svojej náuke opieral o Sväté Písmo a o apoštolskú Tradíciu.

Z učenia: VERNOSŤ IBA PRAVEJ VIERE, NIE FALOŠNEJ VIERE BLUDÁROV

 

„Keď sa učíš a vyznávaš vieru, prijímaj a zachovávaj iba tú, ktorú ti teraz Cirkev hlása a všetky Písma podopierajú. Všetci však nemôžu čítať Písma, lebo jedným bráni v poznaní neskúsenosť, iným zasa nejaká zaujatosť. Aby však duša pre nevedomosť nezahynula, zhrňujeme celé učenie viery do niekoľkých riadkov vyznania. A prikazujem ti, aby si mal túto vieru v každom čase ako výstroj na cestu a okrem nej už nijakú inú neprijal, ani keby sme sa my sami zmenili a hovorili opak toho, čo teraz učíme(pozn. teda biskupi), ani keby ťa chcel nejaký odbojný anjel premenený na anjela svetla uviesť do omylu. Lebo "keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako ste" teraz "prijali, nech je prekliaty!" (Cat. 5, De fide et symbolo, 12-13)

 

300px-efren2.jpgSvätý Efrém Sýrsky (Učiteľ cirkvi, †373, Eddesa). Patrí medzi veľké postavy východnej Cirkvi. Bol diakonom. Spájal mníšsku askézu s veľmi činným apoštolským pôsobením. Z diel spomeňme napr.: 87 hymnov o viere, 56 hymnov proti bludom, 77 hymnov nazvaných Nisibiské spevy (asi polovica obsahuje historické údaje, ostatné sa zaoberajú teologickými pohľadmi na Ježiša Krista, diabla, smrť a zmŕtvychvstanie), 51 hymnov o panenstve (tri sú priamo o panenstve, ostatné sú venované iným témam), 51 hymnov o Cirkvi atď. Osobitnú zmienku zasluhujú hymny o Panne Márii. Napísal tiež spisy vieroučné, mravoučné, kázne, pohrebné reči, či básne, piesne aj komentáre k Svätému Písmu. Pre veľké množstvo hymnov ho nazývali "harfou Svätého Ducha".

Z učenia: ÚCTA K SVÄTEJ BOHORODIČKE, VŽDY PANNE MÁRII

"Nuž, ó, Panna panovnica, nepoškvrnená Božia Rodička, pani moja preslávna, veľká darkyňa moja, vznešenejšia než nebesia, omnoho čistejšia ako slnečná žiara, slnečné lúče a blesky.. vykvitnutý prút Áronov, ukázala si sa naozaj ako prút a kvetom je tvoj pravý syn, Kristus náš, môj Boh a Stvoriteľ. Ty si porodila podľa tela Boha a Slovo, zachovávajúc si panenstvo pred pôrodom, pannou si ostala po pôrode. Boli sme veru takto zmierení s Kristom Bohom, Synom tvojím."

SVEDECTVO O PETROVOM PRVENSTVE (PRIMÁTE) MEDZI APOŠTOLMI

„Šimon, môj učeník! Ja som ťa postavil za základ Cirkvi svätej. Skalou som ťa predtým nazval, lebo ty budeš držať všetky budovy. Ty si dozorcom tých, čo mi vybudujú cirkev na zemi. Ak by chceli stavať niečo nesprávneho, ty, ako základ, ich zastav. Ty si hlavou studne, z ktorej sa čerpá moje učenie, ty si hlavou mojich učeníkov...Teba som si vyvolil, aby si bol ako prvorodený v mojej ustanovizni a stal si sa dedičom mojich pokladov. Kľúče svojho kráľovstva som ti odovzdal. Urobil som ťa kniežaťom nad všetkými svojimi pokladmi.“

O ANTIKRISTOVI

„Akonáhle začne antikrist besniť, budú i sami židia pochybovať, či je naozaj mesiášom. Potom sa rozhnevá i na židov, zosadí ich z ich postavenia a mnoho z nich nechá umučiť a zavraždiť ešte krutejšie než kresťanov.“

gregory_of_nyssa.jpgSvätý Gregor z Nyssy (biskup, učiteľ Cirkvi, † 394, Kapadócia) Pochádzal z rodiny svätcov (brat sv. Bazil Veľký, sestra sv. Makrína…). V roku 381 sa zúčastnil prvého carihradského koncilu, ktorý definoval Božstvo Ducha Svätého. Medzi koncilovými otcami vynikol svojimi filozofickými a teologickými znalosťami, čím si vyslúžil za to meno „stĺp pravovernosti“. Jeho najvýznačnejším dogmatickým spisom je Veľká katechetická reč. Najpočetnejšie má exegetické spisy. Pod vplyvom Origena sa pridržiaval alegorického výkladu Písma. Patria tu dve knihy o nadpisoch žalmov, homílie o Veľpiesni (15), na modlitbu Pána (5) a o blahoslavenstvách. (8). Asketickými spismi sú O panenstve a Život Mojžiša alebo O ceste k dokonalosti v cnosti.

Z učenia: KRISTUS JE HLAVOU TELA – CIRKVI, KTORÝ ŽIVÍ SVOJE ÚDY – KRESŤANOV

„Kristus, ktorý vo svojich prvotinách pripútal k sebe smrteľnú prirodzenosť tela, ktorú dostal z Nepoškvrnenej Panny, ustavične posväcuje s prvotinami množstvo majúce s ním spoločnú prirodzenosť a živí svoje vlastné telo - Cirkev, tých, čo sú s ním zjednotení svojou účasťou na tajomstve. Tým, že prispôsobuje a umiestňuje v tom samom tele každého jedného z členov, ktorí rastú v ňom vo viere, vytvára krásny celok na pohľad, rozmiestňujúc veriacich v súlade v patričnom poriadku, aby ich urobil na svojom tele očami, ústami, rukami a všetkými ostatnými údmi... Ten, čo pozerá na Cirkev, pozerá priamo na Krista, ktorý stvárňuje sám seba a očakáva svoj vzrast ustavičným pridávaním spasených ľudí.“

NÁUKA O OČISTCI

„Tak i škvrny, ktoré na duši lipnú pri smrti tela, musia byť zničené čistiacim ohňom.“

 

27_06_2017_01.jpgSvätý Cyril Alexandrijský (biskup, učiteľ Cirkvi † 444, Alexandria) V mnohých kázňach a spisoch sa zaoberal zvlášť tajomstvom Najsvätejšej Trojice a Kristovho Vtelenia. Dôležité sú i jeho komentáre k mnohým starozákonným knihám i k Novému zákonu, napríklad k celému Pentateuchu, k Izaiášovi, Žalmom a Jánovmu a Lukášovmu evanjeliu. Rázne sa postavil proti Nestoriovi, ktorý učil blud, že v Kristovi sú dve osoby, Božská a ľudská. Ježiš ako Boh vraj prebýva v Kristovi človekovi ako v chráme. Tvrdil, že Panna Mária nie je Bohorodičkou – Theotokos,  ale len rodičkou Krista – človeka, Christotokos. Koncil v Efeze v rolu 431 odsúdil Nestória exkomunikáciou a aj vďaka Cyrilovi potvrdil tradované katolícke učenie: Ježiš bol jedinou osobou, nie dvoma oddelenými osobami - úplne Bohom, aj úplne človekom s racionálnou dušou a telom. Mária je Theotokos (Bohorodičkou), pretože porodila tohto Ježiša, Boha a zároveň človeka. Spojenie dvoch prirodzeností v Kristovi bolo takej povahy, že jedna prirodzenosť nerušila prirodzenosť druhú.

 

Výber z učenia: DUCH SVÄTÝ PREMIEŇA ŽIVOT KRESŤANA

 

„...A že Duch premieňa na iných ľudí tých, v ktorých je a v ktorých prebýva, a že im dáva nový život, možno ľahko hocikomu doložiť svedectvami zo Starého i z Nového zákona. Blahoslavený Samuel vraví v rozhovore Saulovi: „Zostúpi na teba Pánov Duch a premeníš sa na iného muža.“ A svätý Pavol píše: „My všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. Pán je Duch.“ Vidíš, ako Duch premieňa tých, v ktorých prebýva, akoby na iný obraz? Veď on ľahko prenáša od záujmu o pozemské veci k pohľadu iba na to, čo je v nebesiach, a od zbabelej ustrašenosti k odvážnej a ušľachtilej sile ducha...“(Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu).

ÚCTA K MÁRII – JEJ MOCNÝ PRÍHOVOR U SVOJHO SYNA

„Ako na kráľovskom dvore dosiahne všetko ten, ktorého sa kráľovná ujíma, tak na dvore kráľa nebeského dostane všetko ten, ktorého sa ujme Mária, kráľovná nebeská.“

 

1021_ilarion_megas.jpgSvätý Ján Damascénsky (kňaz, učiteľ Cirkvi, † 749). Je posledný z otcov na východe, na západe uzatvára éru patristiky sv. Izidor Sevillský, biskup a učiteľ cirkvi († 636). Ján pôsobil ako rehoľník v kláštore sv. Sábu neďaleko Jeruzalema. Stal sa veľmi známym, hlavne vo veľkom spore o úcte obrazov (tzv. obrazoborectvo). Jeho najdôležitejším dielom je trojdielny spis Prameň poznania, (najznámejšia je jeho tretia časť O pravej viere). V ňom podáva prehľad gréckej filozofie, prehľad bludov a takisto hovorí o Bohu, Jeho diele a vlastnostiach, o Vtelení a o sviatostiach. Okrem toho vytvoril aj veľké množstvo kánonov, ktoré sa vo východnej cirkvi podnes používajú v bohoslužbách. Najznámejším z nich je Kánon Paschy.

 

Z učenia:  ÚCTA K SVÄTÝM OBRAZOM

 

„kedysi sa Boh – netelesný a nepopísateľný – vôbec nezobrazoval. Ale teraz, keď sa Boh zjavil v tele a žil medzi ľuďmi, zobrazujem to, čo je na Bohu viditeľné. Neklaniam sa hmote, ale Tvorcovi hmoty, ktorý sa pre mňa stal hmotou, rozhodol sa prebývať v hmote s skrze hmotu uskutočnil moju spásu. A preto neprestanem mať v úcte hmotu, skrze ktorú prišla moja spása...“

 

ÚCTA K SVÄTÉMU KRISTOVMU KRÍŽU

 

„Slovo kríž je pre idúcich do záhuby nezmyselnosťou, ale pre nás, uberajúcich sa k spáse, Božou mocou (1 Kor 1, 18)... Lebo len Kríž nášho Pána Ježiša Krista, a nič iné, zvíťazil nad smrťou, sňal hriech praotca, premohol peklo, daroval nám zmŕtvychvstanie, udelil silu povznesenia sa nad dočasnosť a nad samú smrť, pripravil návrat k dávnemu šťastiu, otvoril brány raja, umiestnil našu prirodzenosť po Božej pravici, učinil nás Jeho deťmi a dedičmi (Rim 8, 16 n. a Gal 4, 7)...On je pre nás štítom, zbraňou a zástavou v boji so satanom. On je tou pečaťou, ktorá zapríčiňuje, že nás míňa (anjel) ničiteľ spomínaný v Písme (Ex 12, 23, Hebr 11, 28)...“

ÚCTA K RELIKVIÁM – ZOSTATKOM SVÄTÝCH

„Relikvie sú pre nás pramene spasenia, z ktorých tečú nám od Boha mnohé dobrodenia. Ako zo skaly na púšti voda vyvierala, lebo to Boh chcel (2 Mojž. 16, 35); tak z relikvií svätých vyplývajú pre nás mnohé dobrodenia, lebo to Boh chce.“