Choď na obsah Choď na menu
 

Kresťanská apológia proti cirkvi Ježiša Krista svätých posledných dní – mormónom,

I. časť

 

Úvod

Dnes možno mormónov stretnúť takmer vo všetkých väčších mestách. Chodia väčšinou po dvoch, sú oblečení v čiernych oblekoch a na saku majú ceduľku – Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní. Kladú veľký dôraz na dávanie desiatkov, misiu (mladí mormóni zväčša 2 roky konajú misie), vzdelanie (Univerzita Brighama Younga v štáte Utah), či vysoké funkcie v štátnej správe. K ich aktivitám patrí i humanitárna pomoc alebo zdarma vyučovanie anglického jazyka, pri ktorom sa zároveň robí nábor nových členov. Tak isto svoje názory prezentujú i cez ponúkanie služieb v ich hoteloch s názvom Mariott. Svojej misii venujú mnoho času a financií. Predtým, ako mladí muži idú na misie, tak sú väčšinou zasvätení v chráme do členstva. Pri tomto tzv. zasvätení každý člen dostáva neobvyklú spodnú bielizeň, (tzv. garmenty), ktorú musí mať stále na sebe. Výnimkou je kúpeľ, či športové akcie. Tento spodný odev má údajne chrániť pred zlom a chorobami. Bežné „modlitby“ mormónov sa konajú v tradičných modlitebniach – kostoloch, ale pre špeciálne obrady, určené len pre niektorých, ktorí si to zaslúžia, sú vyhradené chrámy. Kto je mormónské hnutie v skutočnosti? Aké má učenie? Aký postoj má kresťan katolík zaujať voči ich vieroučnej doktríne?

Po pozornom preskúmaní tohto spoločenstva zistíme, že mormóni nie sú kresťanmi, ako sa oni nazývajú.

Dôvody nezlučiteľnosti mormónského hnutia  s kresťanstvom

Základ „cirkvi“ Ježiša Krista svätých posledných dní stojí na veštení a špiritizme

Zakladateľom mormónov je Joseph Smith (1805-1844). Narodil sa v meste Sharon, v štáte Vermont, v USA. V roku 1820, ako 14-ročný mal údajné zjavenie Boha a Ježiša Krista. Smith sa ich spýtal, k akej kresťanskej denominácii sa má pridať. (Metodistom, presbyteriánom, baptistom...) Tvrdí sa, že Ježiš mu povedal, aby sa nepripájal k žiadnemu, lebo sa všetky mýlia. V roku 1823 mal Smith ďalšie videnie, tento krát anjela Moroniho. V tomto videní mu bolo povedané o jeho „božskom“ poslaní pre všetky národy a tiež sa mu mala odovzdať kniha napísaná „na zlatých doskách, ktorá popisuje pôvodných obyvateľov tohto svetadielu a obsahuje „plnosť večného evanjelia“, ktoré spasiteľ starodávnym obyvateľom tejto zeme oznámil.“ Smith pokračuje: „Povedal tiež (Moroni), že existujú dva kamene, vsadené do striebra – a tieto kamene, pripevnené k náprsníku, tvoria tzv. urím a tummím a sú uložené s doskami. Dodal, že tieto kamene pripravil Boh pre preklad tejto knihy. Bolo mi presne ukázané, kde sú tieto dosky uložené... Nasledujúci deň som išiel na pahorok za mestom, kde sme bývali (teraz sa nazýva pahorok Kumorah), a tie zlaté dosky, uložené v kamennej krabici, s urím a tumím a náprsníkom som našiel...“

Ďalej mu bolo povedané, aby na to miesto chodil ešte 4 roky. Napokon v roku 1827 Smith údajne spomenuté zlaté dosky vykopal. V rokoch 1827 – 1829 začal prekladať texty z  upravených egyptských hieroglyfov do angličtiny pomocou spomenutých urím a tumím, ktoré mu boli „pomocou“ pri pochopení textu a nazývali sa aj „prorocké okuliare“. Podľa niektorých zdrojov treba rozlišovať urím a tumím, ktoré mal dať anjel Smithovi a vidiacimi kameňmi – kamennými okuliarmi, ktoré Joseph našiel pri zlatých doskách.

Keď bol preklad dokončený, anjel knihu so zlatými doskami a s okuliarmi odniesol. Preklad financoval newyorský farmár Martin Harris, ktorému Smith povedal, že písmo na zlatých doskách je „reformovaná egyptština“. Spis bol uverejnený v roku 1830 pod názvom „Kniha mormónov“.

Rok pred tým mal Smith spolu so svojim priateľom Oliverom Cowderym ďalšie zjavenie. Tentokrát to mal byť Ján Krstiteľ, ktorý im mal „udeliť“ Áronovské kňazstvo. Neskôr sa im „zjavili“ Peter, Jakub a Ján, ktorí im udelili Melchizedechovo kňazstvo. Tieto úrady sú dodnes u nich považované za základné. V roku 1830 napokon J. Smith, spolu so šiestimi členmi založil vo Fayette, v štáte New York, hnutie s názvom „Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní“. Podľa istých autorov sa ale organizácia pôvodne volala „Kristova Cirkev“ a súčasný názov dostalo spoločenstvo až v roku 1837.

Osoba J. Smitha je veľmi rozporuplná. Jeho rodina patrila medzi hľadačov pokladov. Joseph mal byť často najímaný na hľadanie ukrytých pokladov nazeraním do kúzelného kameňa a tiež sa zaoberal špiritizmom – vyvolávaním duchov mŕtvych. Jeho prívrženci priznávajú, že v roku 1826 bol zatknutý ako „ten, čo hľadí do skla“. (Wojtowicz SAC, A.: Bóg mormonóv, s. 11) Jedná sa  tu o okultnú vešteckú praktiku, dnes známu ako kryštalomantia.  Hovorí sa: „aký koreň, také ovocie!“ Pre kresťana z tohto vyplýva podstatná vec. Smith nebol vedený Duchom Svätým, ale duchom iným - duchom okultným -  duchom antikrista! Boh však varuje svoj ľud pred hriechmi proti 1. Božiemu prikázaniu:

„A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z jej ľudu.“(Lv 20, 6)

Preto okultné pozadie za Smithom vyvoláva jasnú pochybnosť aj nad „zjaveniami“ Ježiša Krista, Boha Otca i anjela Moroniho, alebo iných postáv, ktoré s ním komunikovali. Apoštol Pavol varuje kresťanov pred falošnými zjaveniami: „A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. (Viď Moroni!) Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti.“(2 Kor 11, 14-15)

Smith bol viackrát obžalovaný a pred súdom stál ako výtržník, ale vždy bol oslobodený. V roku 1834 podpísalo 62 susedov petíciu, v ktorej sa hovorilo, že Smith a jeho otec "boli osoby bez akejkoľvek morálky, ktoré prepadli zlozvykom". Neskôr uznali Josepha Smitha vinným z falšovania peňazí. Často bol terčom výsmechu a jeho odporcovia ho nútili neustále sa sťahovať. Okrem iného hlásal mnohoženstvo (polygamiu), ktoré podľa istých zdrojov prijal z náuky islamu a mal štyri ženy, podľa niektorých až 30. Medzi mormónskými členmi a  nemormónmi dochádzalo mnohokrát počas ich putovania krajinou ku krvavým roztržkám. Bola založená mormónska milícia, v ktorej sa vyskytovalo aj nemálo  radových vrahov. (Rainey, R.: Demony, wladcy, imperia, okultyzm, s. 281) Napokon sa Smith usadil v Nauvoo, v štáte Illinois, kde si dokázal získať veľkú moc. Stal sa starostom mesta, vydavateľom miestnych novín a veliacim generálom miestneho vojska. Dokonca v roku 1844 kandidoval na úrad prezidenta USA. Na jar toho istého roku jeho neprajníci založili svoje noviny Nauvoo Expositor, ktoré útočili ako na Smitha, tak aj na jeho spoločenstvo, napríklad aj na jeho údajnú „nesmrteľnosť“. Smith preto nakázal zlikvidovať tlačiareň Expositoru a spáliť všetky ich noviny. To ale následne vyvolalo vzburu ľudu. Spolu s ostatnými ho uväznili. Napokon pre rôzne pohoršenia, zvlášť pre polygamiu, dav napadol väzenie a oboch, Josepha Smitha, aj jeho brata Hyruma, zastrelili.

Brinham Young

Po smrti zakladateľa prevzal vedenie náboženskej obce Brinham Young (1801-1877), ktorého zvolili za nového „proroka“. Veľa členov však bolo znepokojených zmenami, ktoré nastali v Nauvoo, najmä pokiaľ sa jednalo o chrám a mnohoženstvo, ktoré rovnako aj Young veľmi obhajoval. Preto sa niektorí od neho odštiepili a založili Reorganizovanú cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní. I z tohto dôvodu B. Young odišiel v roku 1847 so svojimi členmi k Veľkému soľnému jazeru, kde založil mormónskú komunitu (dnešný štát Utah) s hlavným mesto Salt Lake City. Sám mal 17 manželiek, 56 detí a majetok v hodnote 400.000 libier. Morálnu povesť, ktorá dnes sprevádza mormónov, zjavne popieral charakter a spôsob života ich vlastných „prorokov“. A výnimkou nebol ani Young. K sklamaným členom, ktorí chceli zo Salt Lake City odísť, sa správal neobyčajne kruto a tých, čo sa pokúšali o útek, na jeho príkaz údajne zabili. (Butterworth J., Viery a vyznania, str. 104 - 107.)

Zakladateľova účasť, aj jeho spoločníkov, v slobodomurárskych lóžach

 

Sám Smith, od roku 1842, a mnoho ranných členov mali účasť v protikresťanských slobodomurárskych spolkoch. 15. marca v tom roku dosiahol prvý slobodomurársky stupeň a hneď na ďalší deň sa stal Najvyšším Majstrom kráľovského tajomstva lóže v Nauvoo. (Polkowska, U.: Masońskie korzenie mormónóv, s. 10) Do dvoch rokov bolo údajne v Naovoo už takmer 1500 slobodných murárov. (Na porovnanie: v roku 1840 bolo v celých USA celkovo 2000 slobodomurárov) Veľa mormónskych chrámových rituálov, (napr. obrad Obdarovania, ktorý mal za úlohu doviesť členov cirkvi k tzv. božskému osvieteniu) má podobnosť so slobodomurárskymi rítami, gestami a symbolmi. Sú to napr. rituály stisnutia ruky, či rôznych stupňov zasvätenia. Takisto v mnohom napodobňujú slobodomurárske hnutie pri používaní ich symbolov, ako je napr. štvorec, kompas, kružidlo, trojuholník, včelí úľ, vše vidiace oko, obrátený pentagram, alebo kozia hlava.  Z povedaného vyplýva dôležitý fakt: služba slobodomurárov = služba satanovi!

Prezident a guruizmus

Na čele rôznych stupňov hierarchie hnutia stojí, ako už bol spomenutý, žijúci „prorok“, alebo prezident „cirkvi“. Zaujímavé je jedno z pravidiel o prezidentovi. „Prorok nikdy nepovedie cirkev zlým smerom.“ Na inom mieste môžeme počuť však výrok: „Syn môj, vždy maj svoje oči upreté na Prezidenta cirkvi. A ak ti niekto niečo prikáže a bude to zlé a ty to urobíš, Pán ti to požehná.“ (Marion G. Romney o prezidentovi H. J. Grantovi, citovaný prezidentom Ezra T. Bensonom v rozhlasovom prejave 26. 2. 1980) Tieto dve vyjadrenia si absolútne odporujú, ako aj veľa ďalších vecí u nich.  Prezident sa „nikdy“ nemôže mýliť, ale pritom  môže prikázať vykonať niečo zlé. V spoločenstve sa tvrdo presadzuje aj fanatický guruizmus, ktorý je tak charakteristický pre sekty. Jedinec nesmie hľadať pravdu, pýtať sa na ňu, ani nikdy pochybovať o krokoch svojich nadriadených, i keby boli pochybné.

Ktokoľvek zo svätých posledných dní, kto odsudzuje, alebo oponuje, či už aktívne alebo inak, akémukoľvek plánu alebo náuke, ktorú zastávajú proroci, vizionári alebo tí, ktorým sa v cirkvi dostáva zjavenia, pestuje ducha odpadlíctva ... Lucifer ... vyhráva veľké víťazstvo, keď sa mu podarí primäť členov cirkvi, aby hovorili proti svojim vedúcim a mali vlastné myslenie...“(Éra pokroku – Improvement Era, jún 1945, s. 354)

Mormónska náuka, ktorá si protirečí s kresťanskou vierou.

  1. Neuznávajú náuku o Trojjedinom  pravom Bohu, ako učí Ježiš Kristus i kresťanstvo

Božstvo skladá sa z troch výrazných, oddelených osôb...“( bývalý prezident Grant)

Výklad: PRAVÝ A ŽIVÝ BOH JE LEN JEDEN, V KTOROM SÚ TRI BOŽSKÉ, NEDELITEĽNÉ OSOBY: OTEC, SYN A DUCH SVÄTÝ

„Pretože traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú jedno.“(Prvý Jánov  Jn 5, 7 - Roháčkov preklad.)

 „...Ako (je) Otec, tak (je) Syn, tak (je) Duch Svätý: nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch svätý. Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý. A predsa nie sú to traja Veční, ale jeden Večný, ako ani traja Nestvorení, ani traja Nezmerní, ale jeden Nestvorený, jeden Nezmerný...Tak je Otec Boh, Syn Boh, Duch Svätý Boh, a predsa nie sú to traja Bohovia, ale len jeden Boh. ..“ (Atanázovo vyznanie viery zo 4. storočia)

  1. Boh Otec má telo

Výklad: NEBESKÝ OTEC NEMÁ TELO AKO ČLOVEK, PRETOŽE JE DUCH.

„Boh (Otec) je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu (Svätom) a pravde. (V Kristovi) "(Jn 4, 24) 

 „Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“  (2Kor 3,17)

  1. Vyznávajú mnohobožstvo

„...a vy sa musíte naučiť, ako sami byť bohmi a kráľmi a kňazmi Božími tak, ako to učinili všetci bohovia pred vami.“ (Joseph Smith, rozprava kráľa Folletta, s. 8-10)

Výklad: BOH JE LEN JEDEN

„Dnes teda vedz a vezmi si k srdcu, že Pán je jediný Boh hore na nebi a dolu na zemi, iného niet.“ (Dt 4,39)

Podobne učí aj v Novom zákone apoštol Pavol: „na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden. Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi, či už na nebi alebo na zemi,- ako je veľa bohov (t. j. démonov!) a veľa pánov -, my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.“ (1 Kor 8,4-6)

4. Boh vraj bol kedysi ako my a i každý človek sa údajne môže stať bohom, keď bude poslušný ich organizácii a  tzv. večnému evanjeliu.

Výklad: BOH JE VEČNÝ A NEMENNÝ. ABSOLÚTNE PRESAHUJE STVORENIE.

Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty, Bože, si od vekov až naveky.“ (Ž 90, 2)

Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“(Hebr 13, 8)

„Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.“(Iz 55, 9)

SPÁSA LEN V MENE JEŽIŠ

Nikto z ľudí sa nemôže po smrti stať „bohom“. Biblia a celá katolícka Tradícia učia, že človek je hriešnik, ktorý si za svoju vzburu voči Bohu a ľuďom zasluhuje večné peklo. Ak však túži žiť s Bohom a byť spasený, tak skrze úprimnú ľútosť nad hriechmi a vieru v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa, sa stáva adoptívnym Božím dieťaťom. „Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi.“(Gal 3,26)  Teda kresťan má prijatím Krista účasť na Božej prirodzenosti, ale nestáva sa rovným Bohu. Medzi stvorením a Stvoriteľom je nepreniknuteľná priepasť, ktorú svojim príchodom, vykupiteľskou smrťou za naše hriechy a slávnym vzkriesením preklenul len Syn Boží, Pán Ježiš a priviedol nás do spoločenstva s Nebeským Otcom. Bez Krista nikto spasený nebude! „veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva;  ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“(Rim 3, 23-24) Tento pravdivý Boží postoj k záchrane hriešnikov je taktiež protichodný s klamnou  víziou „spásy“, ktorú vidí hnutie v pochybných  osobách svojej organizácie. „Chcem, aby im a všetkým veľkým mužom na zemi povedali, že ich spasiteľom majú byť svätí posledných dní... Žiadny muž, ani žena v tejto dišpenzácii nikdy nevstúpi do nebeského kráľovstva Božieho bez súhlasu Josepha Smitha...“(Brigham Young, Journal of Discourses, 6/229; 7/289) A aké evanjelium („radostná zvesť“ o záchrane v Kristovi) je pravé a máme sa ním riadiť? Pravé Kristovo evanjelium  je len jedno. Takémuto evanjeliu má byť poslušný každý kresťan. Apoštol Pavol však upozorňuje cirkev, že sú niektorí, ktorí ho prekrúcajú, a  tým pádom menia na falošné. Od takých sa máme oddeliť, lebo zvádzajú duše do večnej záhuby.

„Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“(Gal 1, 6-8)

  1. Ježiš bol počatý Otcom „prirodzeným“ spôsobom

Výklad: PÁN JEŽIŠ BOL POČATÝ NADPRIRODZENÝM SPÔSOBOM

Evanjelista Lukáš vydáva svedectvo, že Ježiš naplnil starozákonné Mesiášske proroctvo o svojom nadprirodzenom, nie prirodzenom počatí, a to skrze Ducha Božieho.  „zjavil sa mu (Jozefovi) vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.  Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka:  „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mt 1, 20-23)

Ježiš má teda božskú prirodzenosť, spoločnú s Bohom Otcom, a preto nás dokonale zachránil pred peklom a daroval nám nebo. Je druhou osobou Najsvätejšej Trojice. On hovorí: „Ja a Otec sme jedno." (Jn 10, 30) Keby bol Kristus poznačený dedičným hriechom, ktorý prechádza na človeka prirodzeným splodením, tak by nemohol úplne oslobodiť človeka z okov zla a hriechu, do ktorého človek padol pre neposlušnosť Adama a Evy v raji.

„A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet.“  (1Jn 3,5)  

  1. Kristova vykupiteľská smrť na kríži vraj nie je dostatočná na očistenie od hriechov. Navyše podľa ich ranného učenia hriechy musí „vykúpiť“ sám jednotlivec a to preliatím vlastnej krvi -  rituálnou vraždou.

Výklad: Dávid o nedostatočnom ľudskom vykúpení z  hriechov hovorí: „Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.“ (Ž 49, 8)

Ježiš svojou spasiteľnou smrťou na Kalvárii nás dokonale zmieril s Otcom a  vyslobodil ľudí z otroctva hriechu aj satana! Písmo svedčí: „Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy.“ (2 Kor 5,19) a na inom mieste: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“(1 Jn 1,9) Spochybňovať odpustenie hriechov a spásu v mene Ježiš, znamená zbavovať sa nároku na večný život v Božom kráľovstve.

  1. Po smrti mormóni dostanú svoju planétu, na ktorej budú kraľovať s mnohými nebeskými manželkami. S nimi vraj majú plodiť duchovné deti, ktoré sa potom tiež môžu stať „bohmi“ pod podmienkou, keď im obyvatelia príslušnej planéty poskytnú telo a poslušne prežijú telesný život.

Výklad: Tieto zavádzajúce tézy sú opäť protirečiace kresťanstvu, učeniu svätej cirkvi, pravoverným koncilom, svedectvu svätých mučeníkov a učeniu cirkevných otcov. Sú to všetko vymyslené bájky! K ich mýtom patrí aj prebývanie „Boha“ na akejsi planéte, ktorá vraj obieha okolo hviezdy Kolob, kde žije so svojimi manželkami. Toto je rúhanie sa voči svätému, Trojjedinému Bohu!

Učenie cirkvi znie: je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd,“(Hebr 9, 27) Po rozsudku na Božom súde bude nasledovať večný život. Buď večná blaženosť v Nebeskom kráľovstve, v spoločenstve s Bohom, anjelmi a svätými, alebo večné trápenie v pekelných plameňoch s diablom, démonmi a zavrhnutými, ktorí odmietli vo svojej pýche vieru v Boha i ľútosť nad svojimi hriechmi. Očistec je len prechodným stavom pre spasených. Ľudská duša v nebi bude kraľovať spolu s Kristom,  nie s manželkami.  K otázke manželstva po smrti sa Pán Ježiš vyjadril takto: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.“ (Lk 20, 34-35)

  1. Krst  za mŕtvych, ktorí nemali možnosť stať sa mormónmi

Za zosnulých, ktorým nebola daná možnosť k nim vstúpiť, sa môžu žijúci mormóni nechať zástupne „pokrstiť“ ponorením. Veria totiž, že každý má po smrti možnosť stať sa dodatočne mormónom, a že všetci zosnulí o to aj stoja. To je zrejme pravý dôvod, prečo skúmajú rodokmene a vynakladajú veľké peniaze na získavanie mikrofilmov z archívov po celom svete. Tie  sú uložené v okolí Salt Lake City, kde je najväčší genealogický archív na svete.

Výklad: Čo sa týka krstu za „mŕtvych“, tak Písmo Sväté aj Tradícia apoštolov nič nehovoria o krste za mŕtvych, ale vždy len o krste, ktorý sa týka živých osôb. Apoštol Pavol píše: „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení (dosl. „ponorení“) v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ (Rim 6, 3-4) Tzv. krst za mŕtvych je veľkým podvodom a výsmechom kresťanstva aj ústnemu podaniu cirkvi.

  1. Lucifer (satan) „je duchovným bratom“ Ježiša

Výklad: Na tento blud dáva odpoveď samotné Božie slovo. Jednoznačne odlišuje osoby Ježiša a Lucifera. Ježiš je pravý Boh a Lucifer je padlý anjel - diabol, Boží nepriateľ, ktorý je otcom lži a neprávosti. (Porov. Jn 8, 44)

„A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.“ (1 Jn 3, 8)

Aj svätý Pavol jednoznačne rozlišuje vzťah medzi Spasiteľom a nepriateľom spásy: „Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! (Luciferom)“(2 Kor 6, 14-15) Odpoveď je: Žiadna a úplne  protichodná.

  1. Adam a Eva museli v raji „poslúchnuť“ Luciferovo pokušenie porušiť Božie prikázania, pretože tým sa stali „bohmi“ a získali vedomosti. Preto pád človeka v raji považujú za zamaskované „požehnanie“, ktoré otvorilo dvere pre „božstvo“ ľudí.

Výklad: Naši prarodičia nemuseli a nemali poslúchať pokušiteľa v raji. Keby sa mu vzopreli a ostali verní Božím prikázaniam, tak by bývali nesmrteľní, plní Ducha Svätého, nadprirodzených darov a mali by živé spoločenstvo s Bohom. Vzburou voči Bohu a počúvnutím satana ale vstúpil na svet hriech, choroby, smrť a akékoľvek zlo. „Závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou.“ (Múdr 2, 24) Človek sa oddelil od Boha a začal žiť nezávisle od Neho. To mu však prinieslo nie požehnanie, ale prekliatie v podobe rôznych trápení a bolestí. Jedinou záchranou pre hriešne ľudstvo bola túžba Boha spasiť ho skrze obetu svojho jednorodeného, milovaného Syna. To, čo prarodičia v raji stratili, nám opäť navrátil Boží Syn, Ježiš Kristus!

Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený.“(1 Pt 3,18)

Teda ako previnenie jedného (Adama) prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného (Ježiša Krista) priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.“(Rim 5, 18)

„Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.“(1 Jn 5, 11-12)

  1. Človek existoval skôr, než prišiel na zem, teda bol od večnosti

Výklad: Stvorenie sa diametrálne líši od svojho Stvoriteľa. Človek, podobne ako celý svet so stvorením, nebol večný, ale utvorený v čase, a to Bohom.  Kráľ Dávid hovorí: „Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.“ (Ž 8, 4-7) Boh však daroval človekovi nielen telo, ale aj nesmrteľnú dušu. A práve tou sme Bohu podobní. Po fyzickej smrti sa rozpadne pozemské telo, ale ľudská duša nezaniká, ale pokračuje vo svojom živote vo večnosti. Kde bude človek tráviť večnosť, záleží od neho, a to od toho, či počúva Boží hlas alebo si žije pyšne bez Neho.

  1. Falošné proroctvá.

Výklad: V Knihe Náuka a Zmluvy, Smith v časti 84 tvrdí, že Nový Jeruzalem bude tam, kde bude postavený chrám na Sione (obvod mesta Jackson v Missouri), a že sa to malo stať za jeho generácie. Ale ani chrám, ani Nový Jeruzalem, ani nový Sion nikdy nevznikli. Nič sa nesplnilo. Proroctvá sú teda klamné. (R. Enroth, D. S. Tingle, Za novými světy: Prúvodce sektami a novými náboženstvími, s. 109) Navyše Smith svoje prvé videnie rozprával v mnohých protirečiacich si verziách.  (Tamže, s. 114) Pre organizáciu, ale aj pre J. Smitha,  platí varovné Ježišovo slovo. „Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?“(Mt 7, 15-16)

  1.  Považujú sa za pravú cirkev

„Keby nebolo Josepha Smitha a obnovy, nebolo by mimo Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní žiadne spasenie.“(Bruce R. McConkie, Mormon Doctrine, s. 670) Smith tvrdil: „Ten, ktorý ku mne hovoril, povedal, že všetky vyznania sú mu tŕňom v oku a všetky ich učenia sú prehnité...“ (Opatrný A., Malý slovník sekt, s. 69)

Výklad:  O Pravej katolíckej cirkvi, ktorá si zachová neporušené učenie Ježiša Krista, sa viac krát v evanjeliách vyjadril samotný Vykupiteľ:

1.A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta."(Mt 28, 19)

2.„a pekelné brány ju (cirkev) nepremôžu.“(Mt 16, 18)

3.A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy... (Jn 14, 16-17) Hoci v súčasnosti oficiálna cirkevná hierarchia odpadla od katolíckej viery, nemení to nič na pôvodnom pláne Spasiteľa založiť len jednu cirkev. Dôležité je, že Boh svoju cirkev neopustí a stále bude udržovať plameň spasiteľnej viery v srdciach pravoverných kresťanov. Kto je katolíkom? Ten, kto verí čo cirkev vždy a všade hlásala, a to predovšetkým, že Ježiš zomrel za naše hriechy, na tretí deň vstal z mŕtvych a že v nikom inom niet spásy. (Porov. Sk, 4, 12)