Choď na obsah Choď na menu
 

Kresťanská apológia proti cirkvi Ježiša Krista svätých posledných dní – mormónom,

II. časť

Mormónská literatúra a Biblia

 „Veríme, že biblia je slovo Božie, pokiaľ je správne preložená; tiež veríme, že Kniha Mormónova je slovo Božie.“

K tomu dodávajú: Správny výklad Biblie je v súčasných cirkvách nemožný, lebo Katolícka cirkev vraj odstránila z Božieho slova dôležité texty. „...mnohé časti z evanjelia Baránkovho, ktoré sú...nanajvýš cenné a vzali odtiaľ i mnohé zmluvy Pána. A to všetko učinili, aby zvrátili správne cesty Pánove a aby mohli oslepiť oči človečenstva a zatvrdili ich srdce.“ (1 Nefi 13, 26b-27)

Po zvážení  a porovnaní argumentov katolíckej viery a mormónov vychádza na svet realita, ktorú mormóni spochybňujú. Napríklad svedectvo mnohých biblických rukopisov, ktoré sa nám dodnes zachovali, svedčia o 2 skutočnostiach:

1. Tie isté hlavné pravdy kresťanstva, ktoré obsahovali náuku Nového zákona, a ktoré cirkev hlásala v prvých storočiach, sú nezmenené a totožné s  dnešnými kresťanskými prekladmi. (Pozri napr. http://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/pan-jezis-kristus-----pravy-boh-a-pravy-clovek-----skutocna--a-historicka-postava-dejin..html) Naproti tomu J. Smith pomenil mnohé texty biblického textu, ktoré sú  v rozpore s pôvodnými rukopismi!

2. Neuznať reálne dôkazy o pravdivosti starovekých biblických textov je vedomým zamietnutím pravého Božieho Zjavenia! Kto tu teda zvrátil cesty Pánove a zatvrdil srdcia ľudí? Veď Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní zrušila základné pravdy Písma Svätého a sama si ho svojvoľne prekladá i vykladá. Príklad.

Smithova revízia anglického prekladu Biblie, zvaného King James Version, priniesla mnoho novôt. Napríklad do nej pridal akési zjavenia Enocha a Mojžiša, ktoré sa v Biblii kráľa Jakuba nikdy nenachádzali. Niet sa čo diviť, pretože „kedykoľvek, čokoľvek prekladal, Joseph Smith dával jasne najavo, že jeho inšpirácia nie je viazaná na staroveký text a je slobodná kedykoľvek vzlietnuť.“ (Dr. Nibley, BYU Studies, Autumn 1968, s. 71) Boh však jasne hovorí o nezasahovaní do  svojho Slova: „Čo vám prikazujem, to zachovávajte a robte; nič k tomu nepridáš a nič nevynecháš.“ (Dt 13, 1)  Odlišný prístup k starovekým textom Biblie na rozdiel od novodobých textov Josepha Smitha je pre mormónizmus typický. V tomto hnutí sa vždy vyzdvihovalo aktuálne nad tradičným s označením ako „zjavenie od Boha“.

Kniha Mormón

Kniha mormómova je podľa J. Smitha považovaná za „najsprávnejšiu zo všetkých kníh na zemi.“ (Joseph Smith ml., History od the Church; 4, 461) Teraz sa pozrieme na niektoré citáty z knihy.

„A potom, čo dostal záznam Nefitov, áno, totiž môj služobník Joseph Smith, mohol mať moc prekladať skrze milosrdenstvo Božie, z moci Božej, Knihu Mormón.“ (Náuka a Zmluvy, oddiel 1, verš 29)

„A dal mu (J. Smithovi) moc z výsosti, aby pomocou prostriedkov, ktoré boli pripravené, prekladal Knihu Mormón.“(Náuka a zmluvy, Oddiel 20, verš 8)

Tieto vety majú  byť odovzdané Ježišom J. Smithovi a majú potvrdzovať pravosť a hodnovernosť Knihy Mormón. Prvý citát má pochádzať zo zjavenia z dňa 1. 9. 1831, teda viac ako rok po vydaní knihy! Hodnovernosť knihy spochybňuje aj fakt o tom, že od pôvodného vydania po súčasnosť prešla už takmer 4000 zmenami! Je rozdelená na jednotlivé knihy (napr. 1. Nefi, 2. Nefi, Mosiáš, Alma, Helaman a pod.) Čo je jej obsahom? Hovorí o dávnej histórii amerického kontinentu, podľa ktorej pôvodní obyvatelia Ameriky (Indiáni) prišli v dvoch skupinách z Palestíny a sú vlastne židovského pôvodu.

Prvá skupina bola z Jareditského ľudu a emigrovala do strednej Ameriky (asi v rokoch 2250 pred Kr.) Druhá sa týkala spravodlivých Židov, ktorých viedol Lehi (asi 600 pred Kr.) Lehi mal dvoch synov Nephi a Laman. Nephiti boli údajne dobrí a Lamaniti zlí a Boh ich preklial, čím im stmavla koža a to vraj majú byť predkovia domorodých Američanov. Po svojom vzkriesení mal Ježiš „navštíviť“ Ameriku a kázať Nephitom. Pritom im mal odovzdať „pravé učenie.“ Lamaiti napokon Nephitov asi v roku 428 pred Kr. vyvraždili a  malo sa to stať na pahorku Cumorah, v štáte New York – na mieste, kde Smith objavil roku 1827 knihu zo zlatých dosiek. Na tieto dosky mal napísať prorok Mormón a jeho syn Moroni, ako posledný preživší z Nephitov, dejiny migrácie a osídlenia Ameriky.

 Mormóni vyhlasujú, že pravdu o Knihe mormónov môže potvrdiť archeologický výskum. Pre tieto teórie o existencii daných osád v Amerike ale nejestvuje absolútne žiaden archeologický dôkaz. W. Duncan Strong z Kolumbijskej univerzity v New Yorku: "Neverím, že v knihe mormónov je čo i len jediný hodnoverný fakt týkajúci sa prehistorickej Ameriky a som presvedčený o tom, že drvivá väčšina amerických archeológov bude so mnou súhlasiť". Niet ani žiadneho genetického argumentu o pôvodných amerických domorodcoch, že boli Semitmi.

Citujeme z Knihy mormónovej, aby sme odhalili  konkrétne argumenty o zmene textov.

Príklad. Pôvodné vydanie (1830): „Kráľ Benjamín má od Boha dar, ktorým môže takéto rytiny prekladať...(s. 200) ...Hľa, panna, ktorú uzrieš, je matkou Božou.(s. 25)...že je Baránok Boží večným Otcom a Spasiteľom sveta...(s. 32)

Súčasný text: ...Kráľ Mosiáš má od Boha dar, ktorým môže takéto rytiny prekladať...(Mosiáš 21, 28)...Hľa, panna, ktorú uzrieš, je matkou Syna Božieho. (1 Nefi 11, 18). ...že je Baránok Boží synom Večného otca...(1 Nefi 13, 40)

Informácie z knihy taktiež odporujú archeologickým, vedeckým, aj biblickým faktom.

Alma 7, 1 uvádza ako miesto Ježišovho narodenia Jeruzalem. Avšak podľa Lukáša 2, 4 a proroka Micheáša sa mal narodiť v Betleheme.

Alma 46, 15 tvrdí, že veriaci boli nazvaní „kresťanmi“ už v roku 73 pred Kr., a to nie v Antiochii, ako nám to dokazujú Skutky apoštolské 11, 26. Je ťažko pochopiteľné, ako mohol niekto byť označený kresťanom niekoľko desaťročí predtým, ako sa Kristus vôbec narodil!

Dosť početné sú situácie, kedy mormónské písma, údajne existujúce už v čase Nefitov, teda v r. 600 pred Kr., citujú alebo narážajú na state z kníh starého zákona, ktoré vznikli v exilovej alebo až v poexilovej dobe. Mimo iné sú poprekrúcané. Napríklad.

  1. Nefi 22, 15 hovorí: „Lebo viďte, hovorí prorok, skoro príde čas, kedy satan bude už mať moc nad srdcom človečenstva, lebo už skoro príde deň, kedy všetci pyšní a tí, ktorí činia zlo, budú ako strnisko, a príde deň, kedy musia byť spálení.“

V prorokovi Malachiášovi ( 435 pred Kr.) ale čítame: „Lebo, hľa, deň prichádza, blčí ako pec a všetci namyslenci a všetci, čo páchajú bezprávie, budú plevou. Deň, ktorý prichádza, ich spáli - hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň, ani konár.“

V Knihe Mormón veľa citácii nájdeme aj z Nového Zákona, ktorý vraj poznali Nefiti už v roku 600 pred Kr. Dôkazy však svedčia o tom, že Smith dobre poznal Nový Zákon z anglického prekladu King James Version z roku 1611. Porovnajme upravený text so  súčasným biblickým textom.

1, 1. Nefi 4, 13: „...aby zomrel muž jediný, než aby celý národ ... zanikol v nevere.“ Evanjelium podľa Jána: „je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ.“ (Jn 11, 50)

2,  1. Nefi 11, 22: „...láska Božia, ktorá sa vlieva do sŕdc všetkých ľudí...“ List Rimanom: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“(Rim 5, 5)

3,   1. Nefi 14, 11: „...neviestku celého sveta a sedela na vodách mnohých; a mala vládu nad celou zemou, medzi všetkými národmi, pokoleniami, jazykmi a ľuďmi.“ Zjavenie svätého Jána: „odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách... "Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.“(Zjv 17, 1.15)

Čo sa týka  písomného jazyka Mormónovej knihy, tak treba uviesť, že vedci v oblasti blízko východných jazykov nepoznajú žiadne „upravené egyptské hieroglyfy.“ K mormónským knihám patrí i Perla veľkej ceny. V istej jej časti, „Výťahy z histórie proroka Josepha Smitha“, rozpráva Smith o tom, ako jeho kamarát M. Harris zaniesol kópiu niekoľkých znakov aj so Smithovým prekladom na posúdenie profesorovi Charlesovi Anthonovi z New Yorku. Čo na to povedal? „Profesor Anthon konštatoval, že preklad je správny (teda egyptské písmo do angličtiny)...Potom som mu ukázal i tie, ktoré ešte neboli preložené a on prehlásil, že sú egyptské, chaldejské, asýrske, arabské, a že sú to správne znaky.“ (The Pearl of Great price, History of Joseph Smith; 2, 64) Paradoxom pritom je, že sama kniha si s týmito názormi protirečí: „Ale Pán pozná veci, ktoré sme napísali a tiež, že nikto z ľudí nepozná náš jazyk; preto pripravil prostriedky k prekladu tomuto.“ (Kniha Mormón, 9, 34) Pýtame sa: Ak nikto nemal poznať jazyk, ako potom profesor Anthon vedel, že preklad je dobrý? On sám napísal: „Celý tento príbeh o tom, že som prehlásil mormónský nápis za upravené egyptské hieroglyfy, je úplná lož... Keď som dotyčný papier preskúmal, skoro som došiel k záveru, že ide o trik, možno žart... boli na ňom prekrútené písmená rozložené do stĺpcov a zrejme ich pripravila osoba, ktorá mala práve pred sebou nejakú knihu s rôznymi písmenami. Grécke a hebrejské písmená, krížiky a čiarky, latinské písmená otočené hlavou dolu, alebo na bok boli zrovnané do súvislých stĺpcov a celok končil hrubým náznakom kruhu, rozdeleného na časti a pokrytého rôznymi podivnými značkami...“(Dopis F. D. Howeovi zo 17. februára 1834, citovaný v: Walter R. Martin: The Kingdom of the Cults. Marshall, Morgan and Scott 1967, s. 160)

Aj toto svedčí o nedôveryhodnosti a podvode spisu Knihy Mormónovej. K tejto Knihe patrí zjavne aj Westminsterské vyznanie viery zo 17. storočia a úsek z jednej knihy od metodistov o kázni.  Pokiaľ teda kniha nie je žiadnym „zázračným“ prekladom textu zo zlatých dosiek odhalených anjelom, ale je  podvrhom, odkiaľ sa teda vzala? Jednou z odpovedí je, že dejinné úseky opísané v knihe pochádzajú z románu Nájdený rukopis od pastora Solomona Spauldinga. Spaulding v rokoch 1809 - 1812 napísal fiktívne dejiny dvoch civilizácií, ktoré prišli do Ameriky. Zomrel a rukopis zostal v tlačiarni. Sadzač tejto tlačiarne, Sydney Rigton sa stretol s Josephom Smithom a stal sa mormónom. Neskôr pani Spauldingová, vdova po Solomonovi povedala, že Kniha mormónov je dielom jej muža, ale toto tvrdenie mormóni kategoricky odmietajú.

O troch svedkoch, ktorí údajne videli rytiny na zlatých doskách, vrátane Harrisa a Cowderyho, je známe, že spoločenstvo neskôr opustili. Jeden z nich vyhlásil: „Videl som ich (zlaté dosky), očami viery“ – teda nie ako hmotné predmety. Ostáva záhadou, že ani nieto jasné fakty, svedčiace o nepravosti kníh vôbec nezatrasú svedomím a myslením mormónov. Niet sa ale asi čo čudovať, pretože „božie Zjavenie“ pokračuje vraj stále, až podnes. Preto Kniha Mormónova nie je Božím slovom, lebo obsahuje nebiblické informácie, ktoré nikdy nehlásal ani Ježiš, ani  jeho svätí apoštoli, cirkevní otcovia, pravoverné koncily, alebo kresťanskí svätí mučeníci.

Iná literatúra spoločnosti mormónov

Drahocenná perla. Tvoria ju štyri časti. Prvou z nich je Kniha Mojžišova, v ktorej Smith popisuje zjavenie, v ktorom mu boli „ukázané“ udalosti z Mojžišovho života. Ďalším dielom sú Zápisy Josepha Smitha, ktoré popri Smithovej autobiografii prezentujú aj „opravenú“ 24. kapitolu Matúšovho Evanjelia. Do tejto zbierky  patrí i opis trinástich článkov viery mormónskej cirkvi, tak ako ich určil Joseph Smith. Avšak najzaujímavejšou časťou Drahocennej perly je Kniha Abrahámova.

Vraj ju Smith preložil (takisto ako Knihu Mormón) z egyptských hieroglyfov, pričom vôbec nepatril medzi znalcov egyptského písma. Mal preložiť 46 egyptských znakov, ktoré rozprávajú  príbeh o biblickom Abrahámovi, o jeho živote v Egypte, o jeho konflikte s pohanskými kňazmi i o tom, ako ho Hospodin zázračne zachránil. V roku 1967 mormónské noviny Deseret News priniesli správu o nájdení papyrusov J. Smitha, ktoré sa pokladali za zničené. Jeho preklad teda mohol byť porovnaný s originálnym materiálom. Aký bol výsledok? Zarážajúci.

Originál papyrusu, z ktorého Smith prebral znaky,  je tzv. Knihou dýchania – egyptským pohrebným textom, nazývaným aj egyptským slovom sensen. O Abrahámovi a ďalších príbehoch obsiahnutých v mormónskej Knihe Abrahámovej, nie je v originálnom papyruse ani zmienka! Navyše Smith niektoré ilustrácie z papyrusu zmenil. (Napríklad egyptského „boha“ Osirisa, sediaceho na faraónovom tróne zamenil za Abraháma!) Je prekvapujúce, že napriek tomuto podvrhu mormónskej cirkvi vôbec neprekáža, aby naďalej považovala Knihu Abrahámovu za súčasť svojich písem a za „inšpirovaný text.“ Na Knihe Abrahámovej môžeme vidieť aj typický rys pre organizáciu: neustále meniaci postoj. Tento spis kedysi dával mormónom aj podnet k rasizmu, diskriminácii černochov. Tvrdia, že Kain bol údajne černoch, čím mal byť zbavený práva na „kňazstvo“. Toto odmietnutie sa automaticky vzťahovalo na všetkých černochov. Pôvodne ale mali mormóni kladný vzťah k ľuďom čiernej pleti. Neskôr pod rôznymi okolnosťami sa to zmenilo, až napokon v 60 – 70 rokoch minulého storočia, skrze hnutia bojujúce za rovnoprávnosť čiernej rasy a boj černošských športovcov proti mormónom, musela organizácia napokon obrátiť kabát. Preto v roku 1978 hnutie oznámilo, že jej prezident Spencer W. Kimball prijal „zjavenie“ od „Boha“, ktoré hovorilo o odtrpení  viny černochov a o ich prijatí do „kňazstva“.

Ďalšími spismi sú tzv. Náuky a zmluvy. Je to zbierka videní Smitha, ktorá má hlavný význam pre organizačnú štruktúru mormónskej cirkvi, aj pre každodenný život jej členov. Je zaujímavosťou, že Náuky a zmluvy sa vďaka svojim praktickým príkazom stali pre život mormónov oveľa dôležitejšie, ako Kniha Mormón, ktorá sa väčšinou považuje za základný spis. Dôkazom toho je napríklad mnohoženstvo.  V  Knihe Mormón je zakázané, no napriek tomu sa na základe Náuk a zmlúv roky praktizovalo.

Záver

Musíme konštatovať, že mormóni sú oživením starovekého pohanského gnosticizmu, ktoré odvádza ľudí od pravej viery. Používajú síce kresťanské pojmy, ale v podstate neveria v základné pravdy kresťanstva, ani v apoštolskú Tradíciu.

Mormónska spoločnosť odmieta pravdivé pokánie, pravé poznanie o Najsvätejšej Trojici, Jedinečnosť spasenia v Kristovi, biblické učenie o nebi, či pekle. Tiež sa dá povedať, že toto hnutie podporuje v otázke mnohoženstva telesný, žiadostivý spôsob života, ktoré Nový zákon zakazuje! Preto výčitkou do jeho vlastných radov sú aj slová druhého žijúceho tzv. proroka, Benjamína Younga: „Vezmete Bibliu, porovnajte s ňou náboženstvo svätých posledných dní a uvidíte, či v skúške obstoja.“(Journal of Discourses, sv. 16, 1873, s. 46) Po porovnaní Božieho slova s náboženstvom mormónov vidíme, že toto hnutie nemôže obstáť v skúške ani pred Bohom, ani pred sebou samým, ani pred pravou Kristovou cirkvou.

Aké ostáva východisko?

  1. Úprimné priznanie si hriechov pred Bohom
  2. Prijatie biblického Pána Ježiša Krista za osobného Pána a Spasiteľa
  3. Otvorenie sa na Ducha Svätého
  4. Zrieknutie sa diabla a všetkých zlých duchov, i heréz

Ježiš volá každú dušu:

„HĽA, STOJÍM PRI DVERÁCH A KLOPEM. KTO POČÚVNE MÔJ HLAS A OTVORÍ DVERE, K TOMU VOJDEM A BUDEM S NÍM VEČERAŤ A ON SO MNOU... KTO MÁ UŠI, NECH POČÚVA, ČO DUCH HOVORÍ CIRKVÁM." (JEŽIŠ KRISTUS, ZJAVENIE SV. JÁNA, 3, 20.22)

Zdroje:

(https://www.youtube.com/watch?v=cLtw18MtoKw)

Barrett, D. V. Sekty, kulty, alternatívní nábožeství, Praha: IŽ, s. r. o., 1998

Novotný T., Vojtíšek Z., Základní orientace v nových náboženských směrech, Praha: Oliva, 1995

Novotný T. Písma Mormonů. Kniha Abrahamova, Praha: Oliva, 1995

McDowell, J. Mormonství

https://cs.wikipedia.org/wiki/Joseph_Smith#cite_note-98 a iné