Choď na obsah Choď na menu
 

  1. Vnútorný pohľad na islam – jeho učenie

 

  1. Verše Koránu propagujúce nenávisť a boj proti nemoslimom – s prípadnými komentármi

Dnešný západný svet zaujíma, či je terorizmus s islamom spojený len náhodou alebo vyplýva z jeho vieroučných postojov. V kresťanstve nejde len o nejaké „podriadenie sa“ istej náuke, ale ide o osobné prijatie Ježiša. Slovo islam, naproti tomu, doslova znamená „podriadenie sa“. Islam pozná tzv. džihád – svätú vojnu, ktorej zmyslom je zaviesť nadvládu tohto náboženstva nad všetkými národmi a celým svetom. Podľa Koránu, má byť každý vyzvaný k „podriadeniu sa“. Kto sa Alahovi nepodriadi dobrovoľne, ten mu má byť „podriadený“ násilím. Taký človek má byť podrobený špeciálnej náboženskej dani a je pokladaný za občana druhej kategórie. Dnes môžeme často počuť, že islam naopak znamená „mier“ (že koreňom tohto arabského slova sú spoluhlásky „slm“ – teda slovo „šalom“ – pokoj). Preto sa pozrime, čo učí Korán o vzťahu k inovercom.

(V prekladoch Koránu je slovo Alah prekladané ako „Boh“ – s veľkým „B“. Citáty uvádzame tak, ako sú v prekladoch Koránu dostupných aj na internete, ale čitateľov upozorňujeme, aby si pod slovom „Boh“ automaticky nepredstavovali pravého Boha.)

„Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, z ktorých vás oni vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie než zabitie. Avšak nebojujte s nimi na blízku Mešity posvätnej, dokiaľ oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tu napadnú, zabite ich – taká je odmena neveriacich.“ (2:191)

„A je vám predpísaný tiež boj, ak keď je vám nepríjemný...“ (2:216)

„Bojovať v ňom (posvätnom mesiaci), je hriech ťažký, ... avšak zvádzať od viery je horšie než zabíjať.“ (2:217) – Porovnaj dnešné zákony o tzv. zneisťovaní viery moslimov platné napr. v Saudskej Arábii.

„Vy, čo veríte, neberte si za dôverníkov nikoho okrem ľudí z vás! Neveriaci nezabudnú vám škodiť a priali by si, aby ste upadli do ťažkostí. A už sa stala ich nenávisť zjavnou v ústach ich, avšak to, čo skrývajú v hrudi ich, je ešte horšie.“ (3:18)

„Vy, čo veríte! Buďte ostražití a vrhajte sa do boja po oddieloch alebo sa vrhajte hromadne! (4:71)

„Nech teda bojujú na ceste Božej tí, ktorí kupujú za život pozemský život budúci! A tým, ktorí bojujú na ceste Božej a budú zabití alebo zvíťazia, tým dáme odmenu nesmiernu!“ (4:74) – Ak hľadáme v Koráne ideologický základ pre terorizmus, tu ho bez pochyby nachádzame. Tento verš podporuje aj sebevražedné útoky moslimov. Akú odmenu ale po vlastnej sebevražde dostanú a od koho?

„Tí, čo bojujú na ceste Božej...“ (4:76)

„Bojuj na ceste Božej...“ (4:84)

„A priali by si, aby ste sa stali neveriacimi, ako sú oni ... A ak sa obrátia chrbtom, potom ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete!“ (4:89)

„Kedykoľvek sa pokúsia vás zviesť na odpadnutie, budú v tom odrazení. A ak sa nebudú držať stranou od vás a nevzdajú sa vám na milosť a nezložia svoje ruky, vtedy ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete! A nad týmito vám dávame právomoc zreteľnú.“ (4:91)

„A neveriaci sú naozaj pre vás nepriateľmi zjavnými.“ (4:101) – Treba si uvedomiť, že každého, kto vyznáva božstvo Ježiša Krista a Najsvätejšiu Trojicu, pokladá Korán za rúhača a neveriaceho: „A veru sú neveriaci tí, čo hovoria: Mesiáš, syn Máriin, je Boh!“ (5:72)

„Neochabujte v prenasledovaní týchto ľudí!“ (4:104)

„A odmenou tých, čo viedli vojnu proti Bohu a Jeho poslovi a šírili na zemi pohoršenie bude veru to, že budú zabití alebo ukrižovaní alebo budú im useknuté ich pravé ruky a ľavé nohy alebo budú zo zeme vyhnaní.“ (5:33) – V tomto verši by sa mohlo zdať, že o vymeraný trest sa postará sám Alah. Z kontextu ďalších miest je ale jasné, že správny moslim by mu v tom mal pomôcť.

„Ja vrhnem do sŕdc tých, čo neveria, hrôzu a vy bite ich po väzoch a bite ich po všetkých prstoch!“ (8:12)

„Vy, ktorí veríte! Keď sa na pochode stretnete s neveriacimi, neobracajte sa k nim chrbtom!“ (8:15) „A ktokoľvek sa k nim v ten deň obráti chrbtom, okrem toho, kto sa obráti do iného boja alebo sa vzdiali, aby sa pripojil k inému oddielu, ten uvalí na seba hnev Boží a útulkom jeho sa stane peklo – a ako hnusný je to cieľ konečný!“ (8:16) – Tu vidíme, že moslim sa v boji nesmie vzdať, ani utiecť. Má len dve možnosti: vyhrať alebo padnúť, zabiť alebo byť zabitý. Takí ľudia sú vo vojne veľmi nebezpeční.

„Nie ste to vy, kto ich zabil, ale Boh ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, ale bol to Boh, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou. (8:17) – Toto je naozaj „svätá vojna“, kde moslim vystupuje priamo menom Alaha.

„Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenie k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo iba Božie.“ (8:39) – V tomto verši je jasne vidno, že boj predpísaný Koránom nie je rozhodne iba sebaobranou, ale ide o vojnu, ktorá môže skončiť jedine totálnym víťazstvom islamu.

„Nech sa nenazdávajú, tí, čo neveria, že nás predhonia – nepodarí sa im uniknúť nášmu zásahu! (8:59) – Tzn. boj, ktorý hľadá úplnú likvidáciu nepriateľa.

„Pripravte teda proti nim všetko, čo schopní ste postaviť zo sily a oddielov jazdeckých, aby ste zastrašili nepriateľov Božích aj nepriateľov svojich a iných mimo nich, ktorých ešte dobre nepoznáte, ale ktorých Boh dobre pozná.“ (8:60) – Tu je vidno, že moslimovia dostali od začiatku úlohu bojovať proti všetkým národom, ktoré vtedy „ešte ani nepoznali“.

„Prorok, povzbudzuj veriacich do boja! Ak medzi vami bude dvadsať vytrvalých mužov, porazia dvesto, ak ich medzi vami bude sto, porazia tisíc neveriacich, lebo sú to ľudia nechápaví.“ – Aj dnešní moslimovia sa riadia podľa tejto rady a sú schopní povstať do boja, hoci sú ešte v menšine. Svedčí o tom napr. reakcia Liaquata Balocha, generálneho sekretára hlavnej organizácie islamských fundamentalistov v Pakistane na výzvu Benedikta XVI. z januára 2011. Pápež sa vtedy vyjadril, že by mali zrušiť zákon o tzv. rúhaní. Podľa tohto moslima, Benediktove slová „vyzývajú ku konfliktu civilizácií, ktorý potopí celý svet v priepasti krvavej vojny“. Keď ide o svätú vojnu, sú moslimovia veľmi inteligentní, vedia, že „neveriaci sú ľudia nechápaví“. Európania nedokážu ich náboženskú horlivosť pochopiť a je pre nich neuveriteľné, že by si nejakí prišelci robili nárok na ich územie.

„A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zabíjajte ich, obkľučujte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! – Tejto výzve Koránu boli poslušní napr. moslimovia v dedine Kurzu Karama pri meste Jos v strednej Nigérii, ktorí tu v dňoch okolo 20 januára 2010 zavraždili stovky kresťanov. Chytali ich do zvieracích pascí a pripravovali im najrôznejšie smrtiace nástrahy. Telá 150 kresťanov našli v studniciach a odpadových jamách. Podobné akcie v duchu tohto verša z Koránu prebiehali aj v Nigérii v októbri 2011.

Verš Koránu pokračuje: „Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržovať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť svojou cestou, veď Boh je veru odpúšťajúci, zľutovný.“ (9:5) – Ale nigérijskí kresťania sa podľa všetkého nechceli poslušne „modliť“ k Alahovi, ani nedávali „almužnu Alahovým služobníkom“, preto pre nich tento „Boh odpúšťajúci, zľutovný“ žiadne zľutovanie nemal.

„Ak však porušia svoju prísahu potom, čo uzatvorili zmluvu; a zaútočia na náboženstvo vaše, potom bojujte proti vodcom neverectva; a pre nich neplatia žiadne prísahy – snáď potom prestanú. (9:12) – Zaujímavé je, že sa tu nehovorí: „zaútočia na vás“, ale hovorí sa: „na náboženstvo vaše“. Tu Korán nabáda aj k útokom na tých, čo islam napadnú iba slovne. Tzv. zákony o rúhaní v moslimských krajinách svedčia, že aj dnešný moslimovia to tak chápu.

„Bojujte proti tým, čo neveria v Boha (Alaha) ... a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy, z tých, ktorým sa dostalo Písma, dokiaľ nedajú poplatok priamo vlastnou rukou, súc ponížení.“ (9:29) – Tu Korán určuje boj konkrétne proti židom a kresťanom („vlastníci Písma“). Tento verš vyvracia dnes často opakované klamstvá, že vraj islam nič nemá proti kresťanom, uctieva toho istého Boha a chce s kresťanmi žiť v mieri. To je nezmysel.

„Choďte do boja ľahkí aj ťažkí a bojujte majetky aj osobami svojimi na ceste Božej!“ (9:41) – Moslim má šíriť islam všetkými dostupnými prostriedkami (vrátanie prisťahovalectva, zaberania priestorov, budov, obchodovania, plodenia detí, atď.), kiež by sme si z nich my kresťania zobrali v tomto príklad.

„A Boh veru kúpil od veriacich ich osoby aj ich majetky s tým, že im budú dané záhrady. A oni bojujú na ceste Božej – zabíjajú a sú zabíjaní. A to je sľub Jeho pravdivý daný v Tóre, v Evanjeliu aj v Koráne.“ (9:111) – Verš tvrdí, že aj evanjelium sľubuje raj ako odmenu za zabíjanie inovercov. Tým Korán uráža všetkých kresťanov, lebo Biblia nič také neučí.“

„Vy, čo veríte, bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú nablízku. Nech vo vás nájdu tvrdosť.“ (9:123)

„Nepočúvaj neveriacich, ale pusť sa proti nim do boja úporného“ (25:52) – Medzináboženský dialóg teda Korán odmieta.

„A keď sa stretnete s neveriacimi, udrite ich do väzov, a až im spôsobíte úplnú porážku, pevne ich spútajte! A potom ich alebo omilostite alebo prepustite za výkupné, pokiaľ vojna neodloží svoje bremeno. Keby Boh chcel, pomohol by si sám proti nim, avšak nerobí tak preto, aby vás jedných druhými podrobil skúške. A Boh nedopustí, aby sa stratili skutky tých, ktorí boli zabití na ceste Božej.“ (47:4) – Korán nielenže propaguje násilie a zabíjanie, ale robí z neho dokonca čnosť a sľubuje za ne posmrtnú odmenu, čo je hrozný podvod. Zároveň je v tomto verši vyjadrená zaujímavá „teológia vojny“. Moslim je pokladaný za nástroj Boží na podrobenie neveriacich. Slová: „aby vás jedných druhými podrobil skúške“ ukazujú, že moslim má svoju vieru a oddanosť osvedčiť práve zabíjaním „neveriacich“

„Prorok, bojuj usilovne proti neveriacim a pokrytcom a buď k nim prísny. Ich útočiskom bude peklo, aký hnusný je to cieľ konečný!“ (66:9) – Zaujímavé je, že Alah, ktorý má byť autorom týchto slov, nenabáda proroka, aby niečo urobil pre spásu tých, ktorým hrozí peklo. Naopak ho povzbudzuje, aby ich tam poslal.

„A On je ten, čo zoslal posla svojho so správnym vedením aj s náboženstvom pravdivým, aby zvíťazilo nad všetkými náboženstvami, aj keď sa to protiví modloslužobníkom.“ (61:9)

 

  1. Verše Koránu popierajúce Najsvätejšiu Trojicu

Pri čítaní Koránu zistíme, že na mnohých miestach reaguje na kresťanskú vieru. Ak ho budeme čítať ako ľudia, ktorí medzi mnohými vplyvmi všetkých svetových náboženstiev hľadajú pravdu o Bohu, nájdeme tu dve základné posolstvá: 1. Boh je jeden. 2. Je tu sústavne popieraná pravda, že Ježiš je Boží Syn a pravý Boh. Ponuka náboženských právd bola v dobe Mohameda už v podstate tá istá ako dnes. Iba prístup k informáciám bol o niečo ťažší. Mohamed pri svojich cestách do Sýrie mal ale rozhodne možnosť nadobudnúť dôkladnejšiu známosť kresťanstva než tú, o ktorej svedčí Korán. Korán vznikol v prostredí už značne ovplyvnenom kresťanstvom aj judaizmom, a  pokiaľ by neobsahoval odmietnutie Ježiša ako Spasiteľa a pravého Boha, nemal by vlastne dôvod k svojej existencii. Z historických okolností vzniku islamu ako nového náboženstva teda jasne vyplýva, že odmietnutie Krista je jeho ústredným a podstatným bodom.

Korán kresťanskú vieru odsudzuje ako polyteizmus, a to kvôli učeniu o Najsvätejšej Trojici, ktorú spomína celkom neinformovane a pomýlene – ako Ježiša, Otca a Máriu. Židov odsudzuje za to, že väčšina z nich sú „neveriaci“ a modlári. Za jediné monoteistické náboženstvo islam prehlasuje sám seba. Jednou z hlavných myšlienok Koránu je jednoznačné odmietnutie Kristovho Božstva. Mohamed dokonca pokladal sám seba za väčšieho od Ježiša.

„A veru sú neveriaci tí, čo hovoria: -Mesiáš, syn Máriin je Boh!- A riekol Mesiáš: -Synovia Izraela, ... Kto bude pridružovať k Bohu, tomu Boh zakáže vstup do raja a bude mu príbytkom oheň pekelný.-„ (5:72) Proti Ježišovmu božstvu sa podobne vyjadrujú aj verše 5:17, 9:30 a ďalšie, z ktorých niektoré sa citujú nižšie. Mohamed tvrdil, že tieto slová a celý Korán mu zoslal Alah. Ak by bol Alah totožný s Bohom kresťanov, nikdy by ľuďom nezoslal toto vrcholné klamstvo. Podobne sa kresťan musí pozerať aj na celé učenie islamu, ktoré v mnohom odporuje pravému Božiemu zjaveniu. Mohamed nemôže byť pravým prorokom, lebo jeho učenie je v rozpore s celým Božím zjavením Starého i Nového zákona. Ak teda mal nadprirodzené zjavenia, museli jeho vízie pochádzať od zlého ducha. Božie slovo hovorí: „Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.“ (1 Ján 4,3) Francúz Carra de Vaux v knihe: „Mohamedánstvo“ z roku 1877 píše: „V týchto krízach Mohamed upadal do akýchsi epileptických záchvatov, majúc hlavu vyvrátenú dozadu, oči planúce, penu okolo úst a bol celý spotený.“ Ak nechceme tvrdiť, že skrz Mohameda hovoril zlý duch, potom by sme museli predpokladať, že žiadne zjavenie nemal, a že Korán je čisto ľudského pôvodu.

„A sú veru neveriaci tí, čo prehlasujú: Boh je tretí z trojice.“ (5:73) – Všetci kresťania sú teda pre moslimov „neveriaci“ a ako s neveriacimi (psami) s nimi majú narábať.

„Ale oni urobili Bohu spoločníkov...“ (13:33) „A zobrali si učencov svojich a mníchov svojich za pánov popri Bohu a tak isto aj Mesiáša, syna Máriinho, hoci im bolo prikázané uctievať iba Boha jediného. A niet božstva okrem neho, ktorý svojou slávou je povznesený nad tých, ktorí sú k Nemu pridružovaní!“ (9:31) – Korán nezmyselne upodozrieva kresťanov, že svätých uctievajú tou istou úctou ako Mesiáša. Podobne by kresťania mohli tvrdiť o moslimoch, že k Alahovi „pridružujú“ Mohameda a že ho uctievajú. Korán opakuje tieto nezmysly, lebo jeho cieľom je zničiť vieru v Spasiteľa Pána Ježiša Krista.

„Povedzte, uverili sme v Boha a v to, čo zoslal nám, i v to, čo zoslal Abrahámovi, Izmaelovi, Izákovi, Jakubovi a kmeňom, i v to, čo bolo dané Mojžišovi, Ježišovi, a v to, čo bolo dané prorokom od ich Pána. My medzi nimi nerobíme rozdiely...“ (2:136) Verš 3:84 opakuje to isté takmer doslova. Mohamed nerobí rozdiel medzi prorokmi, medzi ktorých radí aj Ježiša. Za jediného proroka, ktorý vyniká nad ostatných, pokladá sám seba a prehlasuje sa za „vrchol a korunu prorokov“.

„Hovoria, buďte židmi alebo kresťanmi, a vtedy budete správnou cestou vedení. Odpovedz im: Nie, nasledujte náboženstvo Abraháma, ktorý bol hanífom a nie modloslužobníkom!“ (2:135) Mohamed tvrdí aj o kresťanoch a židoch, že sú modloslužobníkmi.

„Ak uveria v niečo podobného tomu, čomu v veríte, potom pôjdu po ceste správnej.“ (2:137) – Slová „niečo podobného“ trefne vyjadrujú charakteristickú nejednoznačnosť islamu a jeho mnohé nelogické protiklady. Vo vzťahu ku kresťanskej viere a kresťanom je Korán rozporuplný. Na jednej strane hovorí, že ich knihy sú zoslané od Alaha, a na druhej strane tvrdí, že Alah nemá Syna. Potom by sme povedali, že Alah je niekto iný než Boh Otec, lebo On Syna má. Korán tvrdí, že Abrahám aj Ježiš uctievali Alaha. Tak isto Korán niekoľkokrát hovorí, že niektorí z kresťanov sú „veriaci“, inde však hovorí, že každý, kto vyznáva, že Ježiš je Boh, je „neveriaci“.

„Mária, Boh ti oznamuje zvesť radostnú o Slove, ktoré od Neho prichádza, ktorého meno je Mesiáš, Ježiš syn Máriin, a bude blahoslavený na tomto i tamtom svete a tiež jedným z tých, ktorí k Bohu budú priblížení.“ (3:45) Korán používa kresťanské pojmy ako „Slovo“, „Mesiáš“. Obsah, ktorý týmto Ježišovým titulom dáva, je nejasný, určite ale iný, než majú pre kresťanov.

„Vlastníci Písma! Nepreháňajte vo svojom náboženstve a hovorte o Bohu iba pravdu! Naozaj Mesiáš Ježiš, syn Máriin, je iba poslom Božím a slovom Jeho, ktoré vložil do Márie, a duchom z Neho vychádzajúcim. A verte v Boha a poslov Jeho a nehovorte: Trojica! Prestaňte, a bude to tak pre vás lepšie. Boh naozaj je jediným Bohom, on povznesený je nad to, aby mal dieťa.“ (4:171) – Argument „bude to tak pre vás lepšie“ nápadne pripomína zastrašovanie rôznymi teroristickými skupinami.

„Mesiáš, syn Máriin, nie je viac než posol, pred ktorým boli už poslovia iní. A matka jeho bola pravdovravnou.“ (5:57) – Keďže bola Ježišova Matka pravdovravnou, prečo nevarovala Alžbetu, ktorá zvolala: „Čím som si zaslúžila, že ku mne prišla matka môjho Pána?“ Prečo nevarovala Panna Mária pred modloslužbou apoštolov a mnoho ďalších ľudí, ktorí sa klaňali jej synovi. Prečo nenapomenula Tomáša, ktorý pred vzkrieseným Ježišom padol na zem a vyznal ich spoločnú vieru v Ježiša slovami: „Pán môj a Boh môj.“? Prečo Mária nedementovala správy o Ježišovom počatí z Ducha Svätého? Prečo nenapomenula Pavla, Jána, Petra a ďalších apoštolov, ktorí kázaním aj písomne svedčili o Ježišovom božstve. To Mohamed nevysvetľuje. Namiesto toho svojím nasledovníkom radšej odporúčal, aby Nový zákon nečítali.

„A hľa, vravel Boh: Ježiš, syn Máriin, azda si to bol ty, kto povedal ľuďom: Zoberte si mňa a matku moju ako dve božstvá popri Bohu? A odpovedal? Sláva Tebe! Nebolo na mne, aby som povedal niečo, na čo som nemal právo!“ (5:116) Ale my vieme, že Ježiš sa s židmi hádal práve o svojom božstve (napr. Ján 8,59) a práve preto bol nimi ukrižovaný. Korán tu hrubo prekrúca a karikuje Biblické zjavenie.

„Takýto je Ježiš, syn Márie ... Nie je dôstojné Boha, aby si zobral syna nejakého.“ (19:34-35) Ale Kristus naopak hovorí: „Mňa oslavuje Môj Otec, o ktorom vy tvrdíte, že je vaším Bohom.“ (Ján 8,54)

„A spomeň si, ako vravel Ježiš syn Máriin: Deti Izraela, ja som naozaj poslom Božím k vám, potvrdzujúcim pravdivosť toho, čo bolo predo mnou zoslané z Tory, a oznamujúcim vám radostnú zvesť o poslovi, ktorý po mne príde, a ktorého meno Ahmed bude.“ (61:6) Tu sa Korán hrubo rúha Kristovi a uráža všetkých kresťanov. Veď tvrdí, že obsahom Ježišovej radostnej zvesti – evanjelia, je predpoveď príchodu Mohameda, Ahmed totiž malo vraj byť jedno z Mohamedových mien. Skutočný obsah evanjelia – radostnú správu o pokání z mŕtvych skutkov a odpustení hriechov v Ježišovi Kristovi, ktorý je pravým Bohom, čo prišiel na tento svet, stal sa človekom, zomrel z lásky k nám za naše hriechy, vstal z mŕtvych a daroval nám Ducha Svätého na pokánie a odpustenie hriechov – túto správu Korán celkom ignoruje, a jeho hlavným cieľom je o túto spásu ľudí okradnúť a priviesť do pekla.

„Opýtaj sa, prečo Pán tvoj má dcéry mať, keď oni predsa synov majú ... Vari nie je to iba ich výmysel, keď hovoria: -Boh splodil- a veru sú to luhári! A že by si namiesto synov vyvolil dcéry? Čo je s vami, že máte takéto názory? Vari sa nespamätáte? ... Predložte teda Písmo svoje, ak ste pravdovravní. A urobili Boha s džinmi príbuzného.“ (37:149-158) – U Arabov bol problém, že ľudia uprednostňovali synov pred dcérami. Keď sa narodilo dievča, zrejme sa stávalo, že ho „obetovali bohom“, čím sa ho zbavili. Mohamed mieša pohanské praktiky s kresťanským učením o Božom Synovi. Alebo mal o Ježišovi celkom pomýlené informácie alebo sa Mu vedome rúhal.

„A keď je syn Máriin ako príklad spomínaný ... On nie je viac než služobníkom Našim, ktorému sme svoju priazeň darovali.“ (43:57-59) – Ten, ktorý je autorom Koránu, a ktorého záujmom je presvedčiť ľudí, že Ježiš je iba obyčajným človekom, tu tvrdí, že sa mu Ježiš poklonil, za čo mu vraj on preukázal svoju priazeň. V skutočnosti však Pán Ježiš túto jeho ponuku mimoriadnej priazne pri pokúšaní na púšti odmietol.

„Keby mal Milosrdný syna, ja uctieval by som ho ako prvý.“ (43:81) – Mohamed tu svedčí sám proti sebe, že Ježiša, skutočnú Pravdu, v skutočnosti ani nehľadal.

  1. Doketizmus v Koráne

Okrem popierania ústrednej pravdy kresťanstva, že Ježiš je pravý Boží Syn, nájdeme v Koráne napr. aj starovekú herézu doketizmu, ktorá sa šírila v gnostickom prostredí. Doketizmus tvrdí, že Ježiš mal iba zdanlivé telo, a preto ani netrpel a fyzicky nezomrel.

„A potom prekliali sme ich za ... ich slová: -Veru sme zabili Mesiáša Ježiša, syna Máriinho, posla Božieho!- Avšak nie tak, oni ho nezabili ani neukrižovali, iba sa im to tak zdalo. A veru tí, čo sú o ňom rozdielnej mienky, sú naozaj na pochybách o ňom. A nemajú o ňom vedomosti žiadnej a sledujú iba dohady; bo nezabili ho určite.“ (4:157) – Mohamedovi sa heréza doketizmu hodila, lebo Ježiša nepokladal za Spasiteľa. Ak by nemal Ježiš skutočné ľudské telo a nebol naozaj jedným z nás, nemohol by nás ani zastupovať pred Otcom, nemohol by zomrieť na kríži a zadosťučiniť tak za hriechy ľudí.

Doketizmus sa Mohamedovi páčil, pretože jeho náboženstvo vôbec nepozná vykúpenie a spásu. Hovorí sa tu o tom, že Alah odpúšťa hriechy, ale nikde sa neukazuje na skutočné pokánie, ako sa pred Bohom pokoriť, a že spásu prijímame skrze vieru v Ježiša, ktorý sa ponížil a obetoval za mňa a moje hriechy. Islam sa prehlasuje za náboženstvo Abrahámovo, ale nie je ním. Abrahám mal spasiteľnú vieru. Aj keď sa narodil ako pohan, poznal pravého Boha a vierou v Neho si získal ospravedlnenie. Abrahám v podstate veril v Ježiša Krista, pretože veril v prísľub Mesiáša, ktorý mu bol Bohom daný; veril, že v jeho potomkovi budú požehnané všetky pokolenia zeme. Nebola to žiadna abstraktná, či ezoterická viera. Nebola to otázka pocitov, zážitkov. Abrahám veril v celkom konkrétnu vec: že sa mu narodí syn, syn, na ktorého sa vzťahovalo prisľúbenie spásy dané už prarodičom v raji. Ježiš sám hovorí, že Abrahám Ho poznal. Čítajme Ján 8,56-59: „Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa." Židia mu vraveli: "Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?" Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som." Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“ Abrahámova viera je nadprirodzená Božia sila, skrze ktorú sa v živote človeka dejú nemožné veci: odpustenie hriechov, ospravedlnenie a spasenie, uzdravenie a zázraky. Tajomstvo tejto Božej sily v živote človeka, sily viery, je v blízkosti osoby Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý „skôr ako sa Abrahám narodil Ja Som“. Islam ale chápe vieru iba ako „podriadenie“ sa učeniu Koránu a nie ako osobný vzťah k Bohu. Korán síce priznáva Ježišovi titul Emanuel, ale vôbec mu nedáva význam, ktorý toto Mesiášovo meno obsahuje. Evanjelium nám ale zjavuje, že Ježiš je večný Boh a v plnosti času sa narodil zo ženy, aby nás vykúpil z hriechov a spasil – pravý Boh a pravý človek. Takáto bola viera Abrahámova – konkrétna, skutočná, účinná, živá a spasiteľná. Viera islamu ale žiadnu spásu neprináša.

  1. Džinovia a pôvod Koránu

Vráťme sa k otázke pôvodu Koránu. Aký duch je za Koránom. Kto Mohameda inšpiroval: bol to pravý Boh alebo odveký nepriateľ Boží, ktorí nenávidí ľudstvo a snaží sa nás oklamať a priviesť tam, kde je on sám – do pekla. Už sme povedali, že Korán bol napísaný asi 10 rokov po Mohamedovej smrti. Vraj doslovne podľa jeho výpovedí. Korán je rozdelený na kapitoly a verše. Celý jeho text pokladajú moslimovia za Alahom nadiktovaný Mohamedovi. 72. kapitola Koránu má iba 28 veršov a volá sa „Džinovia“. Arabi verili v džinov, akýchsi púštnych duchov. Korán tu tvrdí, že niektorí džinovia sú zlí, iní naopak „uverili“ a uctievajú Alaha. Z kresťanského pohľadu je ale jasné, že títo tzv. dobrí džinovia, ktorí v tejto kapitole prehovárajú, nemôžu byť Božími anjelmi. My kresťania máme poznanie, že netelesné duchovné bytosti (anjeli) sú alebo dobrí alebo zlí. Všetci anjeli už prešli skúškou. Niektorí obstáli a tým získali blažené nazeranie na Boha a majú poznanie všetkého, čo im chce Boh odhaliť. Anjeli, ktorí vo skúške neobstáli, sa stali démonmi, tí sú večne zavrhnutí od Božej tváre. Satan a jeho démoni nemajú nazeranie na Boha a chýba im nadprirodzené poznanie. Vedia o Bohu iba na základe prirodzeného intelektu, ktorý im Boh dal pri stvorení. Poznanie nadprirodzených právd v zásade nemajú a informácie o nich získavajú iba nepriamo. Tento proces nepriameho poznania, (ktorý môže byť aj narušený mnohými dezinformáciami) je výstižne zachytený práve v 72. kapitole Koránu. Kresťanovi je jasné, že džinovia, ktorí tu hovoria, sú zlí duchovia. Zaujímavý je práve ten spôsob „pokútneho“ informovania sa týchto duchov – dáva nám možnosť získať predstavu o tom, ako sa útržkovité informácie z Božieho zjavenia dostali do Mohamedových vízií. Uvádzame celý text 72. kapitoly (kurzívou) s priebežným komentárom.

1. Povedz: "Bolo mi vnuknuté, že skupina z radov džinov počúvala a povedala: "Počuli sme Korán podivuhodný", 2. "Správne usmerňuje k ceste správnej a rozumnej, a tak sme v neho uverili a k Pánovi nášmu nebudeme pridružovať nikoho", 3. "Veľkosť Pána nášho je vysoko nad čímkoľvek, neučinil si spoločníčku a ani dieťa". - Diabli tu tvrdia, že uverili v jedného Boha (to je pravda, hovorí to aj Jak 2,19: „Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria a trasú sa.“) Nenechajú sa však zahanbiť a hneď sa rúhajú Pánu Ježišovi – Božiemu Synovi a vysmievajú sa z kresťanskej dogmy o Najsvätejšej Trojici.

4. "Ten nerozumný z nás hovoril o Bohu niečo presahujúce pravdu", 5. "Mysleli sme si, že ľudia a džinovia nepovedia o Bohu klamstvá". – Diabli tu odhaľujú, že sa o Bohu dozvedeli to, čo nevedeli (tajomstvo Najsvätejšej Trojice), hneď to však označujú za klamstvo, lebo vedia, že ten z ľudí, kto uverí v Ježiša – Božieho Syna, bude zachránený od pekla, kam ho oni chcú dostať.

6. "Existovali muži z radov ľudí, ktorí sa dávali pod ochranu mužov z radov džinov, avšak tí iba ich pochabosť rozmnožili", 7. "Oni si mysleli podobne, ako ste si mysleli, že Boh nevzkriesi nikoho". – Diabol sa nazdával, že Ježišova smrť je jeho víťazstvom, myslel si, že Boh ho nevzkriesi. Zistil však, že sa trocha prepočítal, preto teraz sliedi a zisťuje, čo bude ďalej.

8. "Hľadali sme v nebi, avšak našli sme ho naplnené strážcami veľmi silnými a meteoritmi", 9. "Sedávali sme v ňom na určitých miestach, aby sme počúvali. Kto by ale teraz počúval, zistí, že naňho čaká plameň šľahajúci". – Diabol sa vždy snažil zistiť niečo o Božích plánoch, lebo si vo svojej zaslepenej pýche myslí, že môže nad Bohom zvíťaziť. Avšak potom, čo Ježiš vykonal „očistenie od hriechov“ nastal v duchovnej oblasti radikálny prevrat: anjeli strážiaci prístup do neba s ohnivými mečmi (por. Gn 3,24) sliediacim diablom jasne ukazujú, že pekelný oheň je ich večným podielom.

10. "My nevieme, či zlo bolo mienené pre tých, ktorí sú na zemi, alebo ich Pán chcel pre nich niečo správne a rozumné.“ – Diabol nevie, koľko ľudí bude môcť strhnúť do pekla, ale robí čo môže, aby ich bolo čo najviac. Preto nepracuje iba jednotlivo, ale vynalieza celé lživé ideológie a smrtiace systémy, ktoré potom vnuká svojim ľuďom, aby s ich pomocou priviedol do zatratenia celé národy. Najúčinnejšími z týchto diabolských systémov sú falošné náboženstvá ponúkajúce cestu samospasenia vydávajúce sa za „správne vedenie“.

11. „Medzi nami sú ozaj bezúhonní a sú medzi nami aj iní než taký, my na sekty sme rozdelení. 12. Myslíme, že nikdy sa nám nezdarí uniknúť zásahu Božiemu na zemi, ba ani pomocou úteku.“ – Diabol je naozaj sám v sebe rozdelený. Ježiš hovorí: „Ak povstane satan sám proti sebe a je rozdelený, nebude môcť obstáť, ale je s ním koniec.“ (Mk 3,23) Diabolskí duchovia sa delia napr. na tých, ktorí vystrájajú všelijaké divadelné kúsky – krik, brechanie, zavíjanie apod. Od týchto sa veľmi odlišujú diabli, ktorí na seba berú podobu anjela svetla a rôzni náboženskí démoni: náboženskí duchovia saducejskí a farizejskí, ktorí sa práve v islame mimoriadne aktívne realizujú. Duch saduceizmu sa tu prejavuje popieraním Ježišovho božstva, zastieraním spásy v Kristovi a systematickým zosmiešňovaním pravého Božieho slova. Duch farizejstva sa tu prejavuje horlivými modlitbami konanými aj na verejnosti, presnými obradmi, ktoré moslimovi „zaručujú“ tzv. očistenie.

13. "Keď sme počuli správne usmernenie, my sme uverili v neho. Kto uverí v Pána svojho, ten nech sa nebojí ubratia a ani vyčerpania". 14. "Medzi nami sú moslimovia a sú medzi nami takí, ktorí sa spravodlivosti nedržia. Kto sa Bohu oddal, ten vyhľadal to, čo je správne a rozumné". 15. Tí, ktorí sa spravodlivosti nedržali, tí budú pre peklo drevom.“ – Tu sa diabol ukazuje ako majster klamstva a pretvárky. Aby dosiahol svoj cieľ vie sa dokonca akoby „obrátiť“ a propagovať vieru a akoby úctu k jednému Bohu a nazýva to správnym vedením. Tým všetkým pritom sleduje jediný ciel: oddeliť ľudí od Ježiša Krista a Jeho predrahej krvi preliatej za ich hriechy a uvrhnúť ich tak do pekla. – Toto je islam.

16. Keby sa boli vzpriamili na ceste správnej, boli by sme im dali napiť sa vody hojnej. 17. Aby sme ich ňou skúške vystavili. Kto sa odvráti od spomínania si na Pána svojho, toho uvedie do trápenia ťažkého. 18. "Mešity sú určené pre uctievanie Boha, preto nevzývajte popri Bohu nikoho iného". – V tejto vete diabol znova opakuje svoje rafinované klamstvo, ktoré je ústrednou myšlienkou Koránu: Pretláča vieru v jedného Boha, aby pomocou tejto polopravdy presvedčil ľudí, že „Boh nemá Syna“. Za tým účelom je dokonca schopný poskytnúť tým, čo mu uveria úžasné duchovné zážitky, pocity šťastia a pokoja („boli by sme im dali napiť sa vody hojnej“)

19. "Keď vstal ten Bohu poddaný, vzývajúc Ho, takmer sa naňho v skupinách nalepili". – Diabolský klam šírený Mohamedom bol v tom, že sa dokonca bojovalo proti polyteizmu a modlárstvu a pretláčala sa viera v jedného „Boha“. Cieľom tejto „úžasnej duchovnej misie“ bolo ale jedno: zabrániť národom na prednom Východe, aj mnohým ďalším, v prijatí Krista.

20. Povedz: "Ja vzývam len Pána svojho a nepridružím k Nemu nikoho". 21. Povedz: "Nemám moc privodiť vám škodu a ani vás prinútiť k niečomu rozumnému". 22. Povedz: "Mne neposkytne ochranu pred Bohom nik a nenájdem mimo Neho útočište". 23. "Jedine ak oznámením toho, čo od Boha pochádza a Jeho posolstva". Kto neuposlúchne Boha a jeho posla, tomu sa dostane oheň pekelný, v ktorom ostane naveky vekov.  – Znova tu hovoria tí, ktorí nedovolene načúvajú Božím výrokom, aby ich zneužili proti Bohu, čo potvrdzuje verš 20. ktorý opäť popiera Najsvätejšiu Trojicu.

24. Až keď uvidia to, čo im bolo sľúbené, vtedy budú vedieť, kto má slabšieho pomocníka a ochrancu a menší počet. 25. Povedz: "Neviem, či je blízko to, čo je vám sľúbené, alebo tomu Pán môj učiní čas vzdialený". – Diabol vie, že mu ostáva málo času, ale nevie koľko. Tým, ktorí mu uverili, ukáže po smrti svoju „odmenu“ a až prijmú účasť na jeho zúfalstve, bude sa im vysmievať.

26. On pozná to, čo nie je známe a neukáže nikomu to, čo On určil, že nemá byť známe. 27. Jedine tomu, s kým je spokojný ako s poslom. Tomu vloží do cesty pred neho i za zaňho pozorovateľov. 28. Aby vedel, že oznámili posolstvá Pána svojho – Zlí duchovia zrejme nemôžu tak celkom ľahko poznať Božie pravdy ani zo slov žijúcich ľudí, pretože Božích služobníkov obklopujú anjeli, ktorí zlým duchom bránia preniknúť. A u zlých ľudí si zasa nemôžu byť istí, či o Bohu hovoria pravdu.

a že On obsiahol všetko, čo u nich je a že všetko spočítal v presnom počte. – Aby bolo diablovo klamstvo spoľahlivo účinné, pridáva aj nakoniec pravdivý výrok o Bohu. V skutočnosti ale samozrejme ide o klamstvo, lebo z celého kontextu vyplýva, že sa tu nehovorí o pravom Bohu. Hovorí tu totiž otec klamstva.

Tým, že Korán necháva zaznieť tieto slová „džinov“, svedčí sám proti sebe, že jeho autorom nie je Boh, ale duch opačný, nad ktorým Ježiš zvíťazil. Diablovi nevadí náuka o jednom Bohu, ale vadí mu skutočná Božia moc a Božia múdrosť, ktorou je Ježiš Kristus. Bez Ježiša niet spásy, bez Ježiša niet života, bez Ježiša sme a ostaneme otrokmi hriechu a smrti. On sám hovorí: "Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.“ (Mk 3, 22-30)

Islam je náboženstvo strachu, nenávisti a násilia, a to z jedného jednoduchého dôvodu, pretože tam nie je Ježiš. Iba Ježiš premohol diabla, jedine Ježiš zviazal toho silného. Iba Ježiš je silnejší než zloduch, iba On sám je tou pravou cestou spásy, cestou k Bohu. Kto nemá Syna, nemá ani Otca. Môže mať aj dobre mienené teórie o pokoji a láske, ale kto vedome odmieta Ježiša, tomu v reálnom živote ostáva iba prázdnota, nepokoj a nenávisť, pretože sám nezakúsil a nemá odpustenie hriechov, spasenie v Ježišovi Kristovi.

  1. Postoj moslimov a Koránu k Biblii:

Korán sa na mnohých miestach odvoláva na Tóru (Mojžišov zákon) a na evanjelium. Ale dnešní moslimovia tvrdia, že to, čo Boh v týchto knihách zjavil, sa do dnešnej doby nezachovalo alebo sa zachovalo iba veľmi skreslene. Bibliu ako ju poznáme teda pokladajú za židovsko-kresťanský podvrh. Evanjelium, ktoré hlásal Ježiš malo podľa nich celkom iný obsah. Z Koránu však tento postoj nevyplýva. Korán naopak označuje vtedajšie „knihy“ kresťanov za skutočné Ježišovo evanjelium:

„A vydali sme sa v šľapajach Ježišových, syna Máriinho, aby potvrdil pravosť toho, čo obsiahnuté bolo predtým v Tóre, stalo sa správnym vedením aj varovaním pre bohabojných. Nech vlastníci evanjelia súdia podľa toho, čo Boh v ňom zoslal; tí potom, čo nezmýšľajú podľa toho, čo Boh zoslal, sú nehanebníci.“ – Keď Korán v 6. storočí tvrdí, že sa „vlastníci evanjelia“ majú riadiť podľa toho, čo v ňom Boh zoslal hovorí tým, že v tej dobe mali kresťania k dispozícii pravdivé evanjelium, ktoré hlásal Ježiš. Potom by stačilo, keby moslimovia navštívili múzeum napr. vo Vatikáne alebo v Londýne, či Paríži, kde sa uchovávajú ručne písané kódexy s evanjeliami písané práve v 6. st. Snáď by potom pochopili, že sa mýlia. Alebo to nie je tak jednoduché?