Choď na obsah Choď na menu
 

Kresťanský pohľad na povery

 

 Zrejme každý z nás sa už, najmä v mladosti, stretol s pohanskými poverami. Aký postoj má k nim katolícky kresťan zaujať? Pre kresťana platí, že veriť poverám je hriech a dopúšťa sa ho ten, kto tvorom alebo veciam  pripisuje neobyčajnú moc, akú im Boh nedal. Okrem toho prostredníctvom poverčivých praktík sa človek oddeľuje od Boha, pričom vchádza pod vládu temných síl – démonov mágie, veštenia a okultizmu!

Medzi najznámejšie povery patrí napríklad preskakovanie svätojánskych ohňov, spomínanie mena ďas – slovanského bôžika, klopanie na drevo, liatie vosku a olova, čierna mačka, uväzovanie červených stužiek pri malých deťoch, myslieť si, že nás niekto spomína, keď si kýchneme, povery spojené s číslom 13, so zariekavaním alebo urieknutím. Najviac sú rozšírené na dedinách, sú súčasťou niektorých ľudových tradícií a praktizujú sa aj pri rôznych kresťanských sviatkoch a obradoch. (Napr. šibanie a oblievanie žien na veľkonočný pondelok, povery spojené s Vianocami, pohrebom, či svadbou.) 

Písmo Sväté pred poverčivými magickými úkonmi a formulkami jednoznačne varuje: „Nech niet medzi vami nikoho...kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov... Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi...“ (Dt 18, 10-13) O kresťanovi, ktorý verí poverám, platí výrok sv. Efréma: „Hanba kresťanovi, keď obnovuje zväzok s diablom, roztrhnutý pri krste!“

Poverčivosť, to nie je žiadna nevinná zábava. Často sa od nich sľubuje šťastie, „ochrana pred zlom“ alebo zdravie. Aj keď niekedy môže dôjsť k zdanlivému „uzdraveniu“ a „zlepšeniu“ situácie,  tak je pravidlom, že neskôr sa stav takéhoto človeka zhorší v inej oblasti. Ovocím tejto „paviery“ je nakoniec nepokoj, strach, samovražedné, či rúhavé myšlienky, choroby, depresie a nešťastný život.

Niektoré alarmujúce prípady. Jedna pani ležala ťažko chorá a veriaci lekár ju veľmi napomínal, aby činila pokánie a prijala sväté sviatosti, teda spoveď a pomazanie nemocných. Už sa aj k tomu odhodlala, no zrazu počula volať kukučku. Hneď bola ako premenená a kričala: 12 krát som počula volať kukučku, teda budem žiť ešte 12 rokov! O zmierení s Bohom nechcela ani počuť. Jej stav sa však zhoršil a o niekoľko hodín bola mŕtva. Otázkou je, kde skončila jej nesmrteľná duša!

Istý muž z Durínska zasa napísal: „Mal som 15 mesačnú dcéru, ktorá mala nábeh na rachitídu. Povedali mi, že musím zájsť za strýkom Louisom, ktorý pred časom zomrel. Ten už mnohým „pomohol.“ Na veľký piatok dievčaťu ostrihali vlasy a nechty na rukách a na nohách, všetko zabalili cez kríž. Kde to dali, to sa už nepamätám. Potom dieťa zariekali. Slovám som nerozumel. Rozpoznal som iba Božie mená. Stál som pri tom ako pohan. Potom som dal zariekavať štvorročného synčeka, ktorý mal ružu v tvári. Na to stačili pohyby nad chorým miestom. To sa stalo pri splne mesiaca. A následky? Syn bol napádaný temnými mocnosťami tak, že sme ho v spánku nemohli nechať samého. Bývali to záchvaty, ktoré ho úplne vyčerpávali. Začínali hlasným krikom a strachom, sťa by sa k nemu blížilo niečo, čo ho chce zabiť. Bolo hrozné, ako to dieťa trpelo...“

Aké je východisko k oslobodeniu z pút povier? Je to pokánie! V prvom rade je potrebné vyznať pred Bohom hriech prevádzania poverčivých praktík a mene Pána Ježiša poprosiť o jeho odpustenie. Potom je nutné v mene Ježiša  Krista zrieknuť sa ešte týchto konkrétnych povier. Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus, premohol na kríži silu hriechu aj satana! Preto len On jediný dáva tým, ktorí v neho veria,  pravý Boží pokoj, ochranu, uzdravenie a napokon večný život. Pod jeho vládu môže každý s vierou odovzdať celý svoj život, pretože On má moc vyriešiť všetky problémy.  Božie slovo svedčí: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu... (Ž 34, 9) a na inom mieste: „Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.“(Prís 3, 5-6)  

Svedectvo – „Živú vieru ničí povera“

 

„U nás na Východnom Slovensku sú veľmi rozšírené povery a magické praktiky, tzv. porobenie a urieknutie. Následkom toho sa potom prevádzajú rôzne odrábania - hádzanie uhlíkov, nosenie červenej nitky a. t. ď. Spája sa to s tým, že keď je človeku zle, bolí ho hlava, myslí si, že ho niekto uriekol, zle sa na neho pozrel.

Lenže pomocou týchto praktík sa človek neuzdraví - hoci bolesť sa azda pominie - ale v srdci vzniká podozrenie, hnev a zlosť na toho, ktorý mu asi mohol "porobiť". Človek sa tým dostane do pasce, do začarovaného kruhu. Bolesti, slabosti, či iné ťažkosti sa objavujú častejšie a častejšie a tým sa častejšie objavuje v srdci človeka aj nenávisť. To, že je to pasca a hriech, to ani vôbec nevníma.

Vďaka Bohu za modlitbový zápas. Na spoločných stretnutiach, kde vyberáme úmysly, za ktoré sa budeme modliť, zdieľame si aj svedectvá a skúsenosti s modlitbou a životom s Bohom. Mne pomohlo svedectvo jednej staršej pani. Hovorila, že často jej prichádzalo zle, dokonca aj na pútnických miestach a počas sv. liturgie. Keď si však previedla tú danú praktiku, ktorú vedela a ktorá jej zaberala, bolesť prestala. Bola to veľká Božia milosť, keď ju na to upozornil kňaz, že je to hriech proti 1. Božiemu prikázaniu. Poradil jej, aby sa namiesto tej praktiky obrátila na Ježiša, intenzívne vzývala Ježišovo meno a hovorila: Ježišu, Ježišu, Ježišu, zmiluj sa nado mnou! O tejto skúsenosti mi rozprávala s veľkým nadšením a radosťou. Ježiš jej pomohol! Živý Ježiš ju uzdravil!

Ja som tiež verila takýmto praktikám, ale vyznala som svoj hriech a zriekla som sa toho všetkého. Prijala som Jeho odpustenie. Ježiš sa stal mojím Pánom. Uvedomila som si, že veľa mladých dievčat má s tým problémy. Bola som jednou z nich. Je smutné, že im samým nedôjde, a ani ich nikto neupozorní, že keby sa slušne a skromne obliekli, nevyprovokovali by nikoho k žiadostivému, či závistlivému pohľadu a posudzovaniu. Namiesto toho sa "hádžu uhlíky"...

Stačilo by trocha pokory, vyznať pred Pánom Ježišom svoju pýchu, túžbu zapáčiť sa, koketovanie, neskromnosť. Ježiš je živý. On vo svojej láske čaká, aby sme sa na Neho v pokore obrátili. Mne odpustil, odpustil, odpustí aj vám.

Ak je za porobením negatívny vplyv zlého, tak ho neodoženieme jeho praktikami. Nad mocou zla zvíťazil Ježiš svojou smrťou. On našu smrť - náš hriech premohol. Nenechajme si živú vieru v Ježiša zničiť poverou. Celou svojou vierou sa znovu upnime na Toho, ktorý nás tak miluje - na JEŽIŠA! A spoznáme na sebe moc lásky.“

(svk)

 (zo staršieho čísla časopisu Modlitbový zápas)