Choď na obsah Choď na menu
 

Kresťanský postoj k Waldorfskej škole (WŠ) – I. časť

 

Pred nedávnom Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu schválilo vyhodnotenie výsledkov experimentálneho overovania „Projektu organizácie, foriem a obsahu výchovy a vzdelávania na škole waldorfského typu“.  Zároveň MŠ rozhodlo, nasledovne: „Školský vzdelávací program Súkromnej základnej školy waldorfského typu, Vihorlatská 10, Bratislava, ako overený alternatívny vzdelávací program je možné uplatňovať len na Súkromnej základnej škole waldorfského typu, Vihorlatská 10, Bratislava, a Elokovanom pracovisku, Polárna 1, Košice, ako súčasti Súkromnej základnej školy, Vihorlatská 10, Bratislava. Overený alternatívny vzdelávací program waldorsfkej školy nie je možné uplatňovať na iných školách a školských zariadeniach, ako aj elokovaných pracoviskách, ktoré sú ich súčasťou a sú zaradené podľa príslušných ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do site škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.“

  Pred vydaním tohto rozhodnutia  sa už niekoľko rokov ozývali kritické ohlasy, najmä z radov kresťanských učiteľov, ale  i ľudí konfesionálne nezačlenených, rodičov detí – bývalých žiakov WŠ, aby tento tzv. alternatívny spôsob školy, nebol povolený. Čo teda prinesie táto škola pre slovenské deti?

Rudolf Steiner a antropozofia

Vznik WŠ bol r. 1919, keď sa fabrikant E. Molt, majiteľ cigaretovej továrne Waldorf – Astoria A. G., rozhodol pre založenie školy pre deti svojich pracovníkov. K tejto vízii pozval k spolupráci vtedy známeho antropozofa R. Steinera (1861-1925). Steiner v roku 1913 založil Antropozofickú spoločnosť, v ktorej šíril svoje spisy vybudované na indickej, egyptskej a iránskej mytológii, plnej okultizmu. Mudr. Heide tvrdí, že Steiner bol „jedným z prvých priekopníkov a systematikov okultných filozofií na západe...Musí byť  označený za klasika súčasného okultného myslenia.“ (M. Heide, Bludné cesty ke zdraví, s. 151-152).  Steiner vo svojom antropozofickom učení ďalej propagoval zmes budhizmu, hinduizmu, kresťanstva, alchýmie, astrológie, špiritizmu, jasnovidectva a gnosticizmu. Je známe, že ešte pred založením antropozofie bol členom Teozofickej spoločnosti, založenej r. 1875 v New Yorku ruskou okultistkou Helenou Petrovnou Blavatskou. Táto spoločnosť je považovaná za jeden z prameňov súčasného najsilnejšieho protikresťanského hnutia – New Age. Jej poslaním bolo vybudovať jedno náboženstvo, resp. duchovný synkretický systém, kde by bohovia jednotlivých náboženstiev, osobné, či neosobné božstvá splynuli do jedného celku. Tým by sa neutralizovalo heslo nášho Pána Ježiš Krista : „Ja som cesta, pravda a život“.(Jn 14,6)

Sám Steiner nepovažoval Ježiša Krista za Pravého Boha a  Spasiteľa, ale len za akéhosi veľkého slnečného ducha, slnečného boha, ktorý riadi rozvoj ľudstva (preto v tejto škole je často zobrazované slnko). „Boh Slnka“ prišiel podľa Steinera pomôcť ľudskej rase, aby našla rovnováhu medzi bohmi svetla (Lucifer) a temnoty (Ahriman), ktoré v človeku pôsobia. Toto je jasný príklon k starobylému perzskému náboženstvu, ktoré s kresťanstvom nemá nič spoločné.  Dokonca propagátori WŠ už niekoľko rokov hlásajú svoje pochybné filozofie aj na Slovensku. Pred niekoľkými rokmi sa pani I. Sándorová z Košíc, ako pedagogička v školstve, zúčastnila vyučovania niekoľkých zahraničných lektorov o waldorfskej pedagogike. Okrem iného si musela vypočuť aj toto: „Na dušu dieťaťa pôsobia dve sily, sila Ahrimanova a sila Luciferova. Úlohou vychovávateľa je udržať tieto dve sily v rovnováhe.“ (I. Sándorová, Waldorfská pedagogika a jej prepojenie s New Age, Návrat č.3) K tomu povedala jasný komentár: Udržiavať dve protichodné sily v rovnováhe je duchovná samovražda.

 Podľa Steinera majú ľudia vraj tú istú prirodzenosť ako „Boh“, ktorý údajne neexistuje mimo nich, ale je voči svetu imanentný a ľudia sa majú spoliehať iba na svoje sily.

Už len kvôli tejto charakteristike by si mali najmä katolícki rodičia uvedomiť, že tieto rúhavé a bludné  náuky, ktoré budú nekontrolovateľne predkladané  od učiteľov takejto školy, sú absolútne nezlučiteľné s Bohom zjavenou katolíckou vierou.

Waldorfská pedagogika

Zástancovia WŠ často tvrdia, že nevyučujú žiadne náboženstvo a ani nábožensko-duchovný systém, ktorým antropozofia určite je. Kým je teda waldorfský pedagóg a načo mu je potrebná antropozofia, ktorá sa údajne v škole nevyučuje, ale len jej metódy!?

 W. pedagogiku nikdy nemožno chápať oddelene od jej pseudo-náboženského základu – antropozofie. Pretože „Pre učiteľa waldorfskej školy však antropozofia nebýva len zdrojom poznania a inšpirácie v práci. Ide o viac, je im zdrojom a inšpiráciou pre život.“ (M. Pol, Waldorfské školy: izolovaná alternatíva nebo zajímavý podnět pro jiné školy, s. 30)

Je nepopierateľné, že waldorfský  pedagóg, ak berie svoje povolanie skutočne vážne, je ozajstným antropozofom, nie je teda možné, aby sa to neprejavilo na jeho živote a najmä v jeho postoji ku  kresťanstvu. Takýto učiteľ je síce zanietený a horlivý, no jeho zápal nie je za veci Božie, ale za Steinerove klamné vízie o človeku a o svete. „Steiner a jeho stúpenci považujú výchovu za prostriedok vytvorenia novej spoločnosti.“ (M. Pol, Waldorfské školy: izolovaná alternatíva nebo zajímavý podňet pro jiné školy, s. 22) Prirodzene, že tu ide o spoločnosť bez pravého Boha.

O prítomnosti Steinerovej náuky vo výchove hovorí i didakticko – metodická koncepcia.

Antropozofia Steinera sa premieta do antropológie dieťaťa,  t. z. jeho vývojových štádií, ktoré súvisia s výmenou zubov a pohlavnou dospelosťou. S týmto súvisia i antropozofické metódy, ktoré tak nie sú duchovne nezávislé. Dieťa podľa antropozofie postupne buduje svoje fyzické telo, éterické a astrálne.  V každej etape treba naň inak pôsobiť.   Táto koncepcia ale úplne ignoruje poznatky súčasnej antropológie, a tak aj usporiadanie učebného plánu je absolútne odlišné od štátnych škôl.

V prvom období do 7. – 9. rokov, pokiaľ prebieha výmena zubov, treba pôsobiť napodobňovaním.  Konkrétne dieťa sa najskôr učí napodobňovaním vzorov. Na rozumovú schopnosť dieťaťa sa v tomto období nemá pôsobiť. Steiner v diele Poznávanie vyšších svetov hovorí, že „pod vplyvom rozumu by si zišiel z pravej cesty“.  Až neskôr pod 9. roku si prostredníctvom predstáv (obrazov) pestuje myslenie, pamäť, charakter a potom na to nadväzuje nácvik schopnosti myslieť a posudzovať. Preto sa dieťa v 1. ročníku zoznamuje s rozprávkami, v 2. ročníku s legendami a bájkami, v 3. ročníku s príbehmi so Starého zákona, v 4. ročníku zo severskou mytológiou, v 5. ročníku s gréckou mytológiou, v 6. ročníku s rímskymi dejinami a dejinami stredoveku.

Waldorfskí učitelia, a ich ideový predvoj - propagátori antropozofie, na Slovensku sú presvedčení, že Steinerove doktríny sú „pokročilým vedeckým poznaním“, ktoré oni majú tú česť podávať ďalej. Uveďme ešte niečo z praktickej výučby. Napr. fyziológia  6. ročníka W. školy zahŕňa prednášky na tému „12 zmyslov“ a ako korešpondujú so znameniami zverokruhu. Steinerove „post – Atlantické epochy“, posledná časť z jeho čítania v „kronike Akaša“ o „evolúcii“ Zeme, sú prednášané ako „objektívny“ rámec histórie, preto sa v škole slávi Michaelská slávnosť, deti kráčajú po svetelnej špirále, ktorá symbolizuje Archanjela Michaela).

(Draci v škole (aká bola Michaelská slávnosť) http://waldorfskaskola.sk/clanok/2012/draci-v-skole-aka-bola-michaelska-slavnost

 Podobne aj výtvarná výchova je zložená z kopírovania učiteľových ilustrácií, kresieb z tabule, keďže sa praktizuje napodobňovanie. A ďalej ide o praktizovanie Steinerových akvarelových meditácii „o čistej farbe“. Farbám sa pripisujú ľudské vlastnosti.  Veľa času sa  venuje opakovanému kresleniu geometrických vzorcov, aby žiaci mohli poznať „kvalitu čistých čísel.“ Čiže geometriu sa učia cez rôzne náboženské alebo okultné symboly, ako sú keltské kríže, atď. Inú techniku ako akvarel nepoužívajú. Navyše geometria, ktorej obsahom je tvarové kreslenie, dáva podľa Steinera do súvisu kozmické procesy a vývojové premeny v tele človeka. Teda v podstate nejde o posilnenie jemnej motoriky u dieťaťa, ako by sa očakávalo, ale cieľ je evidentne duchovný. Realizuje sa tu staré magické pravidlo „ako hore tak i dole“.

 A ako to vyzerá na tzv. náboženskej výchove? Napr. v 2. triede ako naratívny materiál slúžia – „nórske bájky, ktoré hovoria o vojne vedenej zlými duchmi“, v 3. triede – „polohistorické a polomytologické ságy a mýty, v 9. až 12. triede „historické postavy, veľké duchom...rôzne svetové náboženstvá, životopisy ich vodcov, všemožné svetové názory.“ Je dôležité povedať, že pre waldorfských  učiteľov naratívny materiál tvoria mýty, bájky, legendy a uprostred toho je vložené Božie slovo. Biblická zvesť je tu zúžená len na bájku bez zjavného rozlíšenia, že je to skutočným Božím slovom, zaradená medzi ostatné európske mýty! Takto si to deti do svojho života aj osvoja. Dieťa však už potom nedokáže rozlíšiť pravdivú vieru od démonickej a prikláňa sa tak k falošnému pohanstvu ako k niečomu rovnocennému v oblasti duchovna a náboženstva  a prikláňa sa tak k  nereálnym predstavám o svete.

O tom, že toto diferencované náboženstvo je iba duchovným podvrhom, svedčí aj skrytá výučba o reinkarnácii a hodiny eurytmie. Reinkarnácia súvisí s antropozofickou antropológiou, podľa ktorej do výmeny zubov bojujú v človeku sily dedičnosti, ktoré si dieťa prinieslo z predchádzajúcich reinkarnácii ako výsledok minulých životov. Čiže duchovná „veda“ nás tak automaticky dovedie k reinkarnácii. 

Eurytmia je podobne ako maľovanie akvarelom duchovným a „terapeutickým“ cvičením. Eurytmia  je v podstate pohybová forma, ktorá má údajne viesť cvičiaceho k účasti na tzv. „duši sveta.“ Toto je v zásade podstata antropozofie, ktorá chce „dušu človeka doviesť k duši kozmu“.  Vizitkou týchto „terapeutických“ cvičení je teda panteizmus! Iným neodbytným javom vo w. školách sú „prírodné stoly“ alebo inak povedané „prírodné oltáre“, pri ktorých sa recitujú básne na oslavu prírody a uctieva sa ako „bohyňa zeme – Gaya.“ O tom, že tu ide o náboženstvo, a to zjavne proti kresťanské, niet žiadnych pochýb.