Choď na obsah Choď na menu
 

Mojžiš - autor prvých piatich Biblickývh kníh (Pentateuchu)

 

moses.jpgPrvé miesto v rade biblických kníh Starého zákona zaujíma PENTATEUCH, teda „päťzväzková Mojžišova kniha.“(Pente – päť a teuchos – diel, zväzok, kniha). Popisuje Božie Zjavenie od stvorenia sveta až po usadenie sa Izraelitov v Palestíne a Mojžišovu smrť (1408 pred Kr.).

Pretože tento „päť zväzok“ obsahuje súbor náboženských, mravných, bohoslužobných, spoločenských, občianskych i politických zákonov, Izraeliti právom túto knihu nazývali TÓRÁ, t.j. zákon alebo zákonník.

V Novom zákone sa Tóra nazýva jednoducho „Mojžiš“ (Lk 16,29) alebo „Zákon“(Lk 10,26). Ďalšie názvy Mojžišových kníh v Písme Svätom sú napr.: „Kniha Pánovho zákona“- (2 krn 17,9); "Zákon Mojžišov“- (2 Krn 23, 18); alebo „Kniha Zákona Mojžišovho“- (Joz 8,31).

 Najstaršia kresťanská tradícia od počiatku verí, že pôvodcom Pentateuchu je svätý Mojžiš. Toto potvrdzujú dôkazy obsiahnuté v samotných piatich knihách SZ, ale aj ďalšie knihy Starého i Nového zákona. Mojžiš je zakladateľom a zákonodarcom Teokracie (vlády Boha) v Starom zákone. Je najväčšou postavou SZ dejín, je vodcom vyvoleného národa, vysloboditeľom Izraela z Egyptského otroctva, orodovníkom za ľud a Božím prorokom.

1.Biblické dôkazy Mojžišovho autorstva v knihách Pentateuchu

Napr. Ex 17, 14: „Pán potom prikázal Mojžišovi: "Zapíš to na pamiatku do knihy a vštep Jozuemu do uší, že (aj) pamiatku na Amaleka úplne vytriem spod neba." 

 Ex 34,27: „Potom(t. j. po obnovení kamenných tabúľ) Pán povedal Mojžišovi: "Napíš si tieto slová, lebo na podklade týchto slov som uzavrel zmluvu s tebou a Izraelom!"

Dt 33,2-3: „Mojžiš totižto na Pánov rozkaz zaznačil miesta, z ktorých sa po táborení pohýnali, a toto sú zastávky miest, odkiaľ tiahli ďalej...“ 

Dt 31,9: „Mojžiš tento zákon napísal a dal ho kňazom -levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy, a všetkým starším Izraela.“

Dt 31,22:  „A Mojžiš v ten deň napísal túto pieseň a naučil ju Izraelitov.“ 

Dt 31, 24-26: „Keď Mojžiš napísal slová tejto piesne dôkladne do knihy, prikázal Mojžiš levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy: "Vezmite túto knihu spolu s piesňou a položte ju k boku archy zmluvy Pána, svojho Boha! Nech je tam ako svedok proti tebe!“

2.Iné miesta v SZ 

Joz 1,7: „Len buď silný a veľmi udatný! Bedlivo zachovávaj celý zákon, ktorý ti dal môj služobník Mojžiš! Neodchyľuj sa od neho ani napravo, ani naľavo, aby si múdro konal všetko, čo podnikneš.“ 

Bar 2,28: „Pane, Bože...ako si riekol prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša vtedy, keď si mu rozkázal napísať a Izraelitom predložiť svoj zákon.“ 

Sir 24, 32: „Toto všetko je obsahom knihy života a zmluvy s Najvyšším, a tak možno poznať pravdu. Mojžiš sprostredkoval Zákon ako pravidlo spravodlivosti, ako dedičstvo Jakubovho rodu a prisľúbenia dané Izraelovi.“  Ďalšie citáty: napr. Ezd 6,18; Neh 13,1; 2 Krn 34,14.

3.V Novom zákone sa Pán Ježiš často odvolával na zákony, ktoré dal Mojžiš. 

Napr. Mk 12, 26: „A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«?“ 

Lk 24, 44: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch."

Jn 5, 46-47: „Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!" 

4. Svätí apoštoli mali rovnakú mienku o Mojžišovom zákone ako Kristus.

Svätý Pavol „svedčil o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho zákona a z Prorokov.“(Sk 28,23)

„Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta."(Jn 1,45)

Svätý Peter hovorí: „Veď Mojžiš povedal: »Proroka vám vzbudí Pán váš Boh, z vašich bratov ako mňa. Jeho budete počúvať vo všetkom, čo vám povie.“(Sk 3,22)

5. Svätí otcovia podobne považujú Mojžiša za autora Pentateuchu. Sú to napr. svätý Klement Rímsky, Teofil Alexandrijský, svätý Hieronym, svätý Bazil, svätý Ambróz. Podobne tvrdia i cirkevní spisovatelia: Euzébius, Origenes, Tertulián a ďalší. Klement Rímsky píše, „že verný sluha Mojžiš zaznačil v posvätných knihách všetky veci, ktoré mu boli zverené.“(1 Kor 43,1) 

 6. Tridentský koncil vo svojom zozname inšpirovaných kníh Biblie označil Pentateuch názvom „Quinqua Moysis“(D 784).

7. O Mojžišovom pôvode Tóry boli na základe nepretržitého ústneho podania jednoznačne presvedčení i daľší židia, a to historik Jozef Flávius, Filón, Talmud, farizeji, saduceji i samaritáni.      J. Flávius tvrdí, že Mojžiš napísal celý Pentateuch.

Ďalšie argumenty na obranu Mojžišovho autorstva

1.Autor v  knihách opisuje udalosti, ktorých bol sám očitým svedkom. Podáva presnú chronológiu, časové udania (Ex 15, 22.27; 16,1; 19,1nn; 24,16), zoznamy (Nm 1-4; 13, 1-13; 26,1nn; 34, 16-49), napr. i  počet prameňov a paliem v Elime (Ex 15,27). Autor dôkladne pozná ako pomery, tak i topografiu Egypta, napr. celkom známe sú mu mestá Heliopolis (Gn 41, 45), Phiton a Ramesses     (Ex 1, 11). To potvrdzuje názor, že Mojžiš bol vychovávaný na Egyptskom kráľovskom dvore, a preto vynikal mnohými múdrymi poznatkami a poznal dané lokality. Zaiste si ho Boh pripravil na napísanie počiatočných dejín spásy i tým, že bol vzdelaný, vedel písať, a preto dopodrobna zaznačil historicky a pravdivo udalosti, ktoré prežil. 

2.Udalosti, ktoré autor opísal v knihe Genezis, prevzal jednak z ústnej Tradície, ktorá sa spoľahlivo odovzdávala z pokolenia na pokolenie a tiež z písomného podania, a to prostredníctvom kamenných tabuliek, na ktorých boli presne zaznamenané napr. presné chronológie celých predchádzajúcich pokolení. (Tzv. „tóledót“ – pokolenie, potomstvo, rodopis). Ďalšia možnosť je, Mojžiš mal poznatky zjavené priamo od Boha.

Otázka vedeckých hypotéz

Až do 18. storočia skoro nikto nepochyboval o Mojžišovom pôvode Pentateuchu. O ďalšom priebehu píše Biblista Hejčl: „Od tej doby však začali biblickí racionalisti na celej čiare Mojžišov pôvod popierať tvrdiac, že Pentateuch bol zložený v dnešnej podobe z písomných pamiatok až po návrate židov z babylonského zajatia, ktoré vznikli najskôr v dobe po Mojžišovskej(od IX stor. do V.), a ktoré vraj možno doposiaľ poznať. Jedna z nich údajne používa k označeniu Boha slovo Elohim(nazýva sa preto pamiatkou Elohistickou, skr. E), druhá potom Jahve (nazýva sa preto pamiatkou Jahvistickou, skr. J). Tretia pamiatka Deuteronomium (Dt) vznikla vraj okolo r. 621, konečne štvrtá pamiatka, tzv. „Kňazský zákonník“, skratka P vznikla údajne najskôr v VI. alebo V. storočí pred Kristom.“ 

Túto teóriu o tzv. štyroch pamiatkach, alebo štyroch prameňoch Pentateuchu hlásali racionalistickí kritici (napr. De Wette, Graf, Wellhausen). Podľa svojich hypotéz tvrdili, že Tóra  ako celok vznikla z viacerých prameňov, ktoré údajne pochádzajú z rôznych dôb, od odlišných autorov a konečnú verziu nadobudla až v 5 stor. pred Kristom za Ezdráša. Týmito nezmyselnými argumentmi popreli jednak Božie slovo, i celú Tradíciu Cirkvi! Preto Pápežská biblická komisia v roku 1906 zavrhla nelogické hypotézy a vyhlásila, že Mojžišovi protivníci nemôžu dokázať, že by Pentateuch vznikol až z prameňov v po Mojžišovskej dobe. K tejto komisii sa neskôr ešte vrátime.

Kto bol J. Wellhausen, autor vymyslených teórii o štyroch prameňoch Tóry? On, ako racionalista, vôbec neveril v Božskú inšpiráciu Mojžišových kníh, teda ani v nič nadprirodzené. Jeho hypotéza sa zakladala na Hegelovej filozofii, podľa ktorej je vo svete potrebná evolúcia, ktorá stále speje od horšieho k lepšiemu. Podľa neho ako rôzne náboženstvá, tak aj izraeliti sa vyvinuli z nižších polyteistických náboženských foriem až k monoteizmu. Tieto Wellhausenove teórie sú  veľkým    Bohorúhaním a klamstvom!

 Tento duch ateizmu a pýchy nezostal iba na protestantskej pôde, ale žiaľ, neskôr ho prijala i katolícka hierarchia a  všetci teológovia na bohosloveckých fakultách. Tam musia bohoslovci povinne prijať tzv. Graf – Wellhausenovu hypotézu o literárnom vývoji Pentateuchu. Potom sa niet čo diviť, že bohoslovci odchádzajú zo seminára nie zakorenení vo vzťahu ku Kristovi a Jeho slovu, ale ako ateisti a likvidátori živej viery v Božie slovo! Základná otázka o Mojžišovom pôvode Pentateuchu znie: Veríme, že Mojžiš bol reálnou a historickou osobou, skrze ktorú Boh konal? Berieme ako fakt, že Boh si použil Mojžiša, aby ukázal svoju moc a slávu, napr. keď vyviedol ľud z Egyptského otroctva alebo previedol izraelitov cez červené more, a to suchou nohou? Ak veríme Božiemu Zjaveniu, ktoré očividne popierajú ateistickí heretickí teológovia, tak prijmeme i skutočnosť, že Mojžiš naozaj žil a napísal toto päťzväzkové Dielo. 

Pápežská biblická komisia (1906)

Pápežská biblická komisia reagovala na vyjadrenia liberálnych exegétov o viacerých prameňoch Pentateuchu zo dňa 27. Júna 1906 smernicou o autorstve Pentateuchu („De Mosaica authentia Pentateuchi“). V nej sa napríklad uvádza:  

1.     Protivníci svojimi argumentmi nemôžu dokázať, že by boli knihy Pnt zostavené z takých prameňov, ktoré by pochádzali z po Mojžišovských čias.  

2.     Argumenty z tradície o Mojžišovom pôvode Pnt sú tým závažnejšie, že väčšina z nich má nielen historickú, ale aj teologicko – dogmatickú cenu.

3.      Pripúšťa sa...hypotéza pomocných spolupracovníkov, pisárov..., za predpokladu, že Mojžiš zostáva vedúcim a inšpirovaným autorom.

 Pripúšťa sa použitie prameňov. Niektorý prameň mohol prevziať doslova, citoval z neho, iný rozšíril, alebo zúžil. Vylučujú sa pramene mytologické a fabulózne. Z rôznosti použitých prameňov sa dá vysvetliť aj rôznosť jazyková a štylistická v jednotlivých častiach diela. Použitie písomných prameňovtradície sa pripúšťa najmä v tej časti Pnt, kde sa opisujú deje, ktoré sa odohrávali dávno pred Mojžišovou dobou. 

5.     Pripúšťajú sa aj dodatky. Do Pnt sa mohli dostať od inšpirovaných autorov aj po smrti Mojžišovej. Ide hlavne o tú časť, kde sa opisujú posledné veci Mojžiša, jeho smrť. Je isté, že táto časť je inšpirovaná. Jej pôvodca je však neistý. Starí boli tej mienky, že si to napísal sám Mojžiš ešte pred svojou smrťou. Ako prorokovi to mohol Boh zjaviť. Možné je to, ale celkom spokojne môžeme pripustiť, že tú správu napísal iný inšpirovaný autor. 

Z tejto pápežskej smernice jasne vyplýva, že pôvodca prvých piatich kníh Biblie je len jeden, a to Mojžiš. Absolútne to protirečí dnešným výkladom o Pentaetuchu, ktoré používa v Katolíckom Svätom Písme i J. Heriban: „Graf – Wellhausenova teória prameňov Pentateuchu znamenala nesporne veľký pokrok a prínos v oblasti biblických štúdii o pôvode Pentateuchu, stala sa podkladom a východiskom pre ďalšie bádanie v tomto odbore...V zásade sa však uznáva platnosť hypotézy štyroch prameňov – dokumentov s ich všeobecnými formálnymi a obsahovými charakteristikami, ktoré tvoria štruktúru Pentateuchu.“ Tieto bádania o tzv. teóriách o 4 prameňoch priniesli pokrok, a síce v likvidácii zdravej katolíckej viery a ochudobnení miliónov katolíkov o Božiu moc v Písme Svätom! Teda dnes, ak katolík prijíma tradičný názor, že Mojžiš napísal Pentateuch, bude pokladaný za fanatika alebo fundamentalistu.

Napísal Mojžiš celý Pentateuch sám a zaznačil si tam i údaj o svojej smrti? Je najpravdepodobnejšie, že Mojžiš zostavil sám celé dielo Pentateuchu a zaznačil si tam i údaj o svojej smrti. Veď Všemohúci Boh zjavil mnohým svätým deň smrti, tak prečo by tak neurobil i Mojžišovi?

Na záver je podstatné zhrnúť a zdôrazniť, že podľa písomného a ústneho podania, najmä zo slov samotného Ježiša Krista, je jednoznačným pôvodcom prvých piatich kníh Písma Svätého Mojžiš. Mýlia sa tí, ktorí tvrdia opak. Z vnuknutia Svätého Ducha Mojžiš zaznačil len to, čo jediný a pravý Boh od neho žiadal pre poučenie a spásu všetkých ľudí.

Sťahuj: Mojžiš - autor Pentateuchu