Choď na obsah Choď na menu
 

Odpovede na najčastejšie otázky II. (z archívu)

Prečo rozdeľujete Cirkev?

Mnohí ľudia sa nás s bolesťou pýtajú: prečo vnášate do Cirkvi rozdelenie? Takýmto ľuďom odpovedáme: Tým, kto spôsobuje rozdelenie v Cirkvi, nie sme my, ale biskupi – apostati, ktorí opustili kresťanskú vieru a hája herézy. Oni ju trhajú a ničia jej jednotu a nie my! My naopak obhajujeme katolícku vieru a v Cirkvi zostávame.

Aby sme však pochopili, kto dnes rozdeľuje Cirkev, musíme si najskôr uvedomiť, v čom spočíva jej jednota, a prečo je jednota Cirkvi taká dôležitá. Slovo „Cirkev“ sa vo Svätom písme označuje výrazom „ekklesia“, ktorý znamená „zvolanie (zhromaždenia)“. Grécky výraz „kyriaké“, z ktorého je odvodené slovenské Cirkev, znamená „tá, ktorá patrí Pánovi.“ Cirkev je spoločenstvo Božieho ľudu. Do tohto spoločenstva patria tí, ktorí sa krstom stali Božími deťmi a veria v Pána Ježiša Krista ako pravého Boha a pravého človeka a jediného Spasiteľa všetkých ľudí. Kristus ako dobrý pastier chce spasiť všetkých ľudí, a preto založil Cirkev, aby po jeho nanebovstúpení v jeho mene viedla veriacich do Božieho kráľovstva.

Prečo založil Kristus iba jedinú Cirkev pre všetkých ľudí a národy všetkých čias? Pretože On je jediným Spasiteľom a inej cesty do neba niet! Preto tu musí byť jediná Cirkev, ktorá ukazuje a háji túto jedinú cestu k spáse. Pán Ježiš túto Cirkev postavil na Petrovi ako na skale. „Ja ti však hovorím: „Ty si Peter, skala...“. (Mt 16, 18) Tieto slová Pán povedal vtedy, keď Peter vyznal svoju vieru v Neho: „Ty si Mesiáš, Syn Boha živého.“ (Mt 16, 16) Kristus ustanovil Petra za viditeľnú hlavu Cirkvi a tým zaistil jej jednotu. Slovami: „Pas moje baránky, pas moje ovce“ (Jn 21, 15-17) potom slávnostne potvrdil jeho úrad najvyššieho pastiera Cirkvi. Nositeľom tohto úradu je dodnes pápež – Petrov nástupca.

Zo Skutkov apoštolov vieme, že prvotná Cirkev bola jednotná vo viere, lebo „...mala jedno srdce a jednu dušu...“zotrvávala v učení apoštolov. (Sk 2, 42 a 4, 32) Keď sa v Jeruzaleme stále viac a viac ľudí pridávalo k apoštolom, nastalo veľké prenasledovanie Cirkvi. Najmä Šavol, horlivý židovský farizej, nivočil Cirkev. Na ceste do Damasku sa však pri stretnutí so vzkrieseným Ježišom Kristom obrátil a stal sa jedným z najväčších apoštolov všetkých čias. Ježišove slová: „Prečo ma prenasleduješ“, ukázali Šavlovi, že Pán Ježiš sa stotožnil so svojou Cirkvou. Porozumel, že Kristus je spojený so svojimi učeníkmi tak, ako v ľudskom tele je spojená hlava s údmi. Preto opätovne nazýva Cirkev tajomným telom Kristovým. Veriacim do Korintu píše: „Vy ste Kristovo telo a každý z vás je jeho údom.“ (1 Kor 12, 27). Iba ten je údom Kristovho tajomného tela, kto je spojený s jeho hlavou – Kristom, skrze apoštolské učenie. Túto Kristovu Cirkev spoznáme podľa štyroch znakov: je jedna, svätá, katolícka a apoštolská.

Kristova Cirkev je jedna, pretože On založil jedinú Cirkev s jednou viditeľnou hlavou – pápežom. Úlohou pápeža je hájiť čistotu viery a ukazovať tak ľudstvu cestu spásy. Svätý Pavol hovorí: „Len jeden je Pán, jedna viera, jeden krst.“ ( Ef 4, 5). Ak by nebol Ježiš Kristus jediným Pánom, ak by nebol jediným Spasiteľom, ak by každý človek mal nejakú inú – osobitnú – cestu k spáse a ak by boli aj hinduizmus a budhizmus cestami do neba, potom by Kristus žiadnu Cirkev zakladať nemusel a každý človek by si mohol ísť svojou vlastnou cestou. Preto dnešní heretici a apostati, ktorí prinášajú obete démonom spolu s pohanmi, (Assisi atd.) nemajú vôbec právo hovoriť o nejakej jednote Cirkvi, v ktorej ani sami nie sú.

Kristova Cirkev je svätá, pretože svätý je jej zakladateľ, sväté je jej učenie a jej úloha je svätá: posvätenie ľudí. Svätí sú aj mnohí jej členovia, ktorí už dosiahli svoj cieľ. Tí, ktorí sa hriechom oddelili od Krista, nemajú účasť na tejto svätosti, ale sú stále členmi Cirkvi. Pokiaľ však nebudú robiť pokánie, celkom odpadnú. Tí, čo sa však od Krista oddelili aj bludmi a už v Neho neveria, nie sú členmi Cirkvi, ani keby v nej navonok zastávali akýkoľvek úrad.

Kristova Cirkev je katolícka, čiže všeobecná, pretože jej posolstvo – evanjelium o spáse skrze pokánie a vieru v Pána Ježiša Krista – je určené pre všetkých ľudí. Kristus poslal svojich učeníkov: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16, 15 - 16). Kto teda hovorí, že aj iné náboženstvá môžu byť cestou k spáse, alebo chce s týmito náboženstvami a ich bludmi vytvárať jednotu skrze tzv. inkulturáciu, ten popiera katolíckosť Kristovej Cirkvi a sám sa z nej vylučuje.

Kristova Cirkev je apoštolská, pretože zachováva apoštolské učenie a jej biskupi sú právoplatnými nástupcami apoštolov. Biskupi – apostati, ktorí zapreli vieru v Ježiša Krista, nemajú ani učenie apoštolov, ani nie sú ich právoplatnými nástupcami. Biskupské svätenie im ostáva, ale sú už skôr nástupcami apoštola Judáša, ktorý zradil Krista. Oni tvoria jednotu s herézami historicko – kritickej teológie, ktorá vo svojej podstate popiera Božskú inšpiráciu Svätého písma, zastávajú synkretizmus s pohanstvom a propagujú okultizmus. Preto nemajú nič spoločné s Katolíckou cirkvou, ani apoštolským učením. Aj keď sú platne vysvätenými biskupmi, potom, čo odpadli od viery, už nie sú členmi Kristovej Cirkvi. Pretože nimi udeľované svätenia sú z dôvodu odpadu neplatné, biskupi ktorých by vysvätili, už nebudú vôbec biskupmi. Ak títo apostati nebudú robiť pokánie a nevrátia sa ku Kristovi hrozí, že na Slovensku celkom zanikne Kristova Cirkev. Biskupi – apostati musia odstúpiť z úradov a dať priestor pravoverným kňazom, ktorí začnú reformu Kristovej Cirkvi, budú hlásať skutočné apoštolské učenie, budú svojím životom ukazovať svätosť Cirkvi, hlásaním evanjelia všetkým „vhod i nevhod“ dokážu jej katolíckosť a tým, čo veria v Krista tak dajú možnosť byť v jednote Jeho Cirkvi.

 

Apoštol hovorí:  „Neťahajte jarmo s neveriacimi!...Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom? Aký podiel má veriaci s neveriacim?!...A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem.“(porov. 2 Kor 6, 14 - 17) Ak chceme patriť Kristovi, byť v jeho Cirkvi a slúžiť mu, je potrebné oddeliť sa od falošných náuk, ktoré hlásajú klamní apoštoli. „Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi.“ (2 Kor 11, 13) V dnešnej dobe je nutné vedieť kto je a kto nie je Kristov, kto slúži Kristovi a kto antikristovi.

Kristus nám hovorí: „Chráňte sa falošných prorokov, prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí..“ (Mt 7, 15 - 16). Aké je ovocie apostatickej hierarchie? Skrze hlásanie liberálnej (mŕtvej) teológie, synkretizmu a okultizmu zlikvidovali v srdciach veriacich úprimnú vieru v Pána Ježiša a v jeho evanjelium. Tu platí: „Beda vám... lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.“ Kam vedie nesmrteľné duše dnešná cirkevná hierarchia? K odpadu od apoštolského a katolíckeho učenia a k zrade pápeža, ktorý háji pravú vieru v Krista. Veriacich oddeľujú od Krista a pod tzv. „poslušnosťou“ ich vedú do večnej záhuby. Oni rozdeľujú Cirkev, a nie my, ničia ju a prenasledujú pravoverných Kristových učeníkov. „Ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. A budú to robiť preto, že nepoznali Otca, ani mňa.“ (Jn 16, 2-3). Apostati sa tvária, ako keby boli v Cirkvi, ale zapretím Krista sa z nej sami vylúčili! Svojím odpadom od viery vnášajú na celý slovenský národ temnotu a spravodlivý Boží trest!

 

 

Rehoľníci SBM.

Jarok 30. 7. 2010

Sťahuj: odpovede na... II